A práve na ňu po schválení nedávnej rezolúcie smeroval najväčší politický tlak. V oficiálnom stanovisku pre našu redakciu Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku potvrdilo, že krok europoslancov eviduje.
„Komisia berie toto uznesenie Európskeho parlamentu na vedomie,“ uviedlo tlačové oddelenie. Svoje ďalšie kroky však bude Komisia opierať predovšetkým o vlastné zistenia, pričom dodáva, že bude „situáciu naďalej monitorovať a ďalší vývoj zohľadní v nadchádzajúcej správe o právnom štáte 2026.“
Zároveň však vysiela jasné varovanie a ubezpečuje, že v prípade potreby zasiahne, keďže má k dispozícii rôzne nástroje, z ktorých každý slúži na konkrétny účel. „Ak budú splnené všetky príslušné právne kritériá, bez váhania využijeme všetky nástroje, ktoré máme k dispozícii, na ochranu finančných záujmov EÚ a právneho štátu,“ deklaruje Komisia vo svojom vyjadrení.
Politický manifest bez záväzného charakteru
Kým európska exekutíva vyhodnocuje situáciu za zatvorenými dverami a interné diskusie s národnými orgánmi podľa vlastných slov zo zásady nekomentuje, slovenský premiér Robert Fico akékoľvek ohrozenie odmieta.
Rezolúciu parlamentu označil za neobjektívny politický manifest bez záväzného charakteru a ubezpečil, že peniaze z plánu obnovy aj klasických fondov na Slovensko bez problémov prichádzajú. To by však mohlo byť v budúcnosti inak. Otázkou tak zostáva, čo by sa muselo stať, aby tieto platby prichádzať prestali, a ako by tento bezprecedentný krok vyzeral v praxi.


Robert Fico a Marek Eštok v Moskve
Zdroj: REUTERS/Shamil Zhumatov
Rozkol pre európske peniaze a ich možné zmrazenie naplno zasiahol aj slovenských zástupcov v Európskom parlamente. Zatiaľ čo koaliční europoslanci odmietajú kritiku ako neobjektívnu, zástupcovia za opozičné hnutie Progresívne Slovensko sa na protest proti krokom vlády hlasovania úplne nezúčastnili.
Argumentovali tým, že odmietajú kryť kroky kabinetu rozkladajúceho právny štát, no zároveň nechcú svojimi hlasmi poškodiť bežných občanov a prispieť k odoberaniu životne dôležitých európskych peňazí pre slovenské nemocnice či regióny.
Komplikovaný, no relatívne rýchly proces
Ak by sa Európska komisia rozhodla prejsť od varovaní k činom, riadila by sa takzvaným nariadením o podmienenosti. Tento mechanizmus, ktorý je v platnosti od januára 2021, slúži primárne na ochranu európskeho rozpočtu.
Únia ho vybudovala najmä v reakcii na dlhoročné problémy s rozkladom právneho štátu v Maďarsku a Poľsku, keďže sa poučila a zistila, že bežné politické apely na ochranu európskych miliárd jednoducho nefungujú. Nejde tak o nástroj na trestanie štátov za ich vnútornú politiku, ako mnohí politici radi tvrdia, ale o finančnú poistku.
Tento nástroj pritom nie je len teoretickým strašiakom. V decembri 2022 Rada EÚ skutočne zmrazila Maďarsku 6,3 miliardy eur práve pre porušovanie princípov právneho štátu, čo dokazuje, že ide o reálny a už odskúšaný mechanizmus.


Maďarský expremiér Viktor Orbán.
Zdroj: reuters
Tento mechanizmus sa aktivuje v momente, keď Komisia získa podozrenie, že porušovanie princípov právneho štátu v danej krajine priamo ohrozuje európske peniaze, alebo existuje vážne riziko, že ich ohrozí. Podnetom na takýto krok môžu byť práve zistenia, ktoré pri Slovensku Brusel kritizuje už celé mesiace – od zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry, cez zníženie trestov za korupciu až po nefunkčné kontrolné mechanizmy pri rozdeľovaní dotácií.
Proces by sa začal pomerne nenápadne. Komisia by slovenskej vláde zaslala oficiálne písomné oznámenie, v ktorom by detailne popísala skutkové okolnosti a konkrétne dôvody svojich zistení. V tomto momente by sa začali odpočítavať kľúčové týždne. Členský štát by dostal lehotu v trvaní od jedného do troch mesiacov na to, aby poskytol vysvetlenia, predložil pripomienky, alebo navrhol konkrétne nápravné opatrenia.
Ak by vláda Komisiu nepresvedčila a navrhnuté riešenia by Brusel vyhodnotil ako kozmetické či nedostatočné, proces by postúpil do ďalšej, oveľa vážnejšej fázy. Európska komisia by do jedného mesiaca vypracovala návrh na prijatie primeraných sankcií a posunula by ho na stôl členským štátom.


Európska komisia – Ilustračná foto
Zdroj: REUTERS/Yves Herman
Mýtus o záchrane z Budapešti
Práve v tomto bode prichádza najčastejší omyl v domácej verejnej debate. O definitívnom zmrazení fondov totiž už potom nerozhoduje Európska komisia ani europoslanci, ale Rada Európskej únie vo formácii známej ako ECOFIN.
Za jedným stolom by sa tak nestretli diplomati ani premiéri, ale ministri financií všetkých členských štátov. Ich úlohou nie je hodnotiť ideologické spory, ale chrániť peniaze svojich vlastných daňových poplatníkov pred rizikom rozkrádania v krajine, kde podľa predložených správ zlyháva nezávislé vyšetrovanie.


Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) na výjazdovom rokovaní vlády v Senici.
Zdroj: TASR – Pavel Neubauer
Mimoriadne dôležitým faktom je samotný systém hlasovania. Nariadenie o podmienenosti si totiž nevyžaduje jednohlasnú zhodu všetkých štátov. Návrh na zmrazenie miliárd sa schvaľuje kvalifikovanou väčšinou. Znamená to, že za sankcie musí zdvihnúť ruku minimálne pätnásť z 27 krajín, ktoré zároveň reprezentujú aspoň 65 percent celkového obyvateľstva Európskej únie.
V praxi to radikálne mení situáciu, pretože Slovensko by sa v krízovom momente nemohlo spoľahnúť na politické záchranné lano od svojich spojencov. Prípadné veto Maďarska, na ktoré sa však po volebnej prehre Viktora Orbána sa už nemožno spoliehať, by bolo zbytočné, keďže na zablokovanie takéhoto rozhodnutia by bola potrebná výrazne širšia koalícia štátov.
Ministri financií majú na tento verdikt štandardne jeden mesiac, vo výnimočných a mimoriadne zložitých prípadoch sa lehota môže natiahnuť o ďalšie dva mesiace.
Plán obnovy verzus eurofondy
Pri hrozbe straty financií je nevyhnutné rozlišovať, o aké peniaze sa hrá. V aktuálnom programovom období má Slovensko v rámci klasických eurofondov vyčlenených takmer 12,6 miliardy eur. Ďalšie zhruba štyri miliardy eur ešte zostávajú nevyčerpané v Pláne obnovy a odolnosti.
Hoci EÚ v prvom kroku zväčša nezmrazí celú sumu naraz, ale sankcie cieli na konkrétne problémové programy či percentuálne škrty, spustenie tohto mechanizmu by malo pre krajinu masívny ekonomický dosah.


Objekt v Štiavnických baniach, ktorý získal dotáciu z eurofondov a poskytuje ubytovacie služby (ilustračná fotografia).
Zdroj: Jana Kubisová / Aktuality.sk
Kým zastavenie klasických kohéznych fondov cez spomínaný mechanizmus podmienenosti je systémový a časovo náročnejší proces, pri Pláne obnovy a odolnosti môže byť všetko oveľa rýchlejšie. Plán obnovy je totiž postavený na prísnom plnení vopred dohodnutých reforiem a míľnikov.
Ak Brusel pri hodnotení konkrétnej žiadosti o platbu zistí, že Slovensko nielenže mešká, ale dokonca zvrátilo už splnené záväzky, napríklad garantované antikorupčné poistky, Komisia môže platbu z tohto balíka pozastaviť relatívne rýchlo aj bez aktivácie veľkého mechanizmu podmienenosti.
Klasické eurofondy, ktoré slúžia na dlhodobú podporu zaostávajúcich regiónov, diaľnic či škôl, sú chránené práve všeobecným nariadením, ktorého cieľom je zabrániť tomu, aby sa peniaze liali do systému, kde nefunguje vymožiteľnosť práva.
Účet, ktorý nakoniec zaplatí štátny rozpočet
Európska legislatíva reaguje aj na situácie, kedy sankcie namierené proti vláde zasiahnu bežný chod krajiny. Nariadenie o podmienenosti obsahuje kľúčovú klauzulu na ochranu konečných prijímateľov.
Ak by Rada Európskej únie skutočne schválila zmrazenie peňazí pre Slovensko, neznamená to, že starosta, výskumník či farmár, ktorý má riadne schválený projekt, zostane bez financií. Dokument jasne stanovuje, že uvalenie opatrení nezbavuje členský štát povinnosti projekt zrealizovať a vyplatiť dotknuté subjekty.
V praxi by to znamenalo obrovskú ranu pre slovenský štátny rozpočet. Vláda by mala zákonnú povinnosť naďalej financovať schválené európske projekty z vlastných peňazí, no Komisia by jej tieto výdavky spätne nepreplatila.
Brusel dokonca pre takéto prípady prevádzkuje špeciálny webový portál, cez ktorý môžu koneční prijímatelia priamo nahlásiť, ak im národná vláda po zmrazení fondov prestala posielať zazmluvnené prostriedky.
Zatiaľ čo sa v kuloároch inštitúcií pripravujú ďalšie hodnotiace správy, politické napätie neutícha. Upozornenia zástupcov európskych výborov na stovky podozrivých projektov, od nezrovnalostí v poľnohospodárskej platobnej agentúre až po kauzy luxusných haciend z dotačných peňazí, vytvárajú tlak, ktorý Európska komisia nemôže dlhodobo ignorovať.
Tento tlak zosobňujú aj konkrétne zistenia po návšteve výboru pre rozpočtovú kontrolu. Český europoslanec Tomáš Zdechovský uviedol, že po výzve na nahlasovanie podozrivých projektov na Slovensku prišlo viac ako dvetisíc podnetov, z ktorých bolo približne tristotridsať odovzdaných priamo európskym inštitúciám vrátane úradu OLAF a Európskej prokuratúry.
Či sa tento tlak premení na historicky prvé odobratie fondov pre Slovensko, sa ukáže už v nasledujúcich mesiacoch.