
Premiér musí všetku svoju pozornosť sústrediť na rozpočet. No zaistiť si podporu autonómneho Tomáša Tarabu je tá najmenšia starosť. Viac by ho mal trápiť Ústavný súd.
Keď sa problém nevyrieši hneď, kým sa ešte dá zvládnuť, zvyčajne vám prerastie cez hlavu. A ak nie, máte celkom slušnú šancu, že sa aspoň strápnite. Tento komentár mal byť pôvodne iba o najzbytočnejšej telenovele, na ktorú sa premenila výmena ministra životného prostredia Tomáša Tarabu. Za dva týždne čakania sa môže stať čokoľvek. Aj sa čokoľvek skomplikovať.
Robert Fico za ním pred týždňom žialil tak, ako keby mal Andrejovi Dankovi obetovať svojho jediného syna, niektorí komentátori verejného diania už tvrdia, že Taraba najlepšie spĺňa Ficovu predstavu o jeho nástupcovi, minister zas označil svojho možného nástupcu Filipa Kuffu za „závadovú osobu“ (čo je v podstate človek z kriminálneho prostredia) a Kuffa najnovšie tvrdí, že ho premiér od funkcie odhováral a vlastne tomu celému nerozumie.
Chápeme, prečo všetci zrazu v Tarabovi vidia kľúčovú postavu jesene. Budúci bývalý minister trúsi reči o tom, že po jeho návrate do parlamentu bude mať koalícia fakticky 77 hlasov, ale reálne ich bude ešte menej, či o tom, že nebude mať problém hlasovať proti zákonom, „ktoré nebudú dávať zmysel“. Taraba využíva situáciu a zvyšuje svoju politickú cenu. Rozumne.
Veď iste, koalícii môže narobiť ako „autonómny poslanec“ dosť problémov, ale svoju poslaneckú autonómiu si zrejme bude nechávať na zákony, ktoré bude do parlamentu predkladať SNS, prípadne Rudolf Huliak a na kľúčové priority Smeru a Roberta Fica nesiahne. Aj ako nekoaličný poslanec nebude veľmi chcieť porušovať koaličnú zmluvu.
Premiér bude jeho hlas momentálne potrebovať najmä na rozpočet, no ak Fico už úplne nerezignoval na domácu politiku, buď má jeho podporu už zaistenú, alebo si ju zaistí do 30. septembra, keď má prezident Peter Pellegrini Tarabu odvolať. Neočakávame, že by sa musel uchyľovať ku krajným riešeniam, ako je spájanie hlasovania o rozpočte a o dôvere vláde.
Ak je naozaj Taraba takou skvelou náhradou Roberta Fica, ani pre neho nedáva zmysel pokaziť si s ním vzťahy. Napriek tomu si stále myslíme, že Fico uprednostní pred vypočítavým sólistom, ktorý sa rozhádal s každou stranou, s ktorou spolupracoval, radšej niekoho známeho a overeného zo Smeru. No to je hudba budúcnosti. Teraz ide o zákon roka.