Tri roky nonstop konfliktov v koalícii. Fico hovorí o stabilite, no krízy Smeru, Hlasu a SNS nemajú konca

Tri roky vlády Smeru Hlasu a SNS sprevádzajú nekončiace konflikty. Od Dankových útokov na partnerov až po ultimáta Roberta Fica o predčasných voľbách.  

Premiér Robert Fico sa vo svojej politickej kariére hrdí tým, že Smer dokázal vždy dovládnuť do konca volebného obdobia a že jeho vlády sú známe svojou stabilitou.

Dianie, ktorého sme svedkami na sklonku jeho štvrtej vlády, však toto tvrdenie výrazne narúša. Fico už druhýkrát za tri roky hrozí možnosťou predčasných volieb. Navyše trojkoalícia Smeru, Hlasu a SNS nie je politicky stabilná už od volieb.

Aktuality.sk analyzovali všetky krízy, konflikty a spory, ktoré medzi sebou koaliční partneri za tri roky od volieb mali. Pokojný nebol ani jeden mesiac. Na konci článku je k dispozícii zoznam všetkých známych konfliktov, ktoré koalícia za tri roky riešila.

Hádky hneď od začiatku

Koalícia sa dostala do nepríjemnej situácie ešte skôr, ako bola vôbec vymenovaná vláda. Prezidentka odmietla vymenovať Rudolfa Huliaka na post ministra životného prostredia a nakoniec miesto neho nominovali Tomáša Tarabu. Práve tento moment spustil konflikty, ktoré dodnes pretrvávajú a stoja dokonca za dnešným sporom medzi Tarabom a Dankom.

Len mesiac nato vznikol prvý konflikt. Jeho súčasťou bolo meno, ktoré sa bude pri ďalších nezhodách v koalícii spomínať ešte často. Je ním predseda SNS Andrej Danko, ktorý na prelome novembra a decembra 2023 vystúpil proti plánu Erika Tomáša zrušiť rodičovský dôchodok. Do konca roka sa stihol Danko pohádať s Pellegrinim aj Ficom pre financovanie Globsecu.

V roku 2024 následne vypukli krízy, ktoré v podstate trvajú dodnes. Začala ich kandidatúra Petra Pellegriniho na prezidenta. Ten sa o post uchádzal ešte ako predseda Hlasu a predseda parlamentu. Snaha Pellegriniho stať sa prezidentom provokovala najmä šéfa SNS Danka. Ten sám kandidoval, neskôr podporil Štefana Harabina a o Pellegrinim hovoril, ako nezvláda ako predseda parlamentu rokovanie národnej rady.

Napokon však pred druhým kolom Danko ustúpil a Pellegriniho podporil. No tým sa konflikt neskončil. Danko si už počas prezidentskej kampane začal nárokovať post predsedu parlamentu, ktorý chcel z koaličnej zmluvy odobrať strane Hlas. Bitka o tento post medzi SNS a Hlasom trvala nepretržite od začiatku roka 2024 do marca 2025, keď parlament zvolil Richarda Rašiho do pozície predsedu parlamentu.

Rozpad klubov

Počas hádky o post predsedu parlamentu sa v koalícii zrodili ešte dva spory, ktoré vládu skoro položili. Od septembra 2024 sa začali objavovať rebeli v kluboch Slovenskej národnej strany a Hlasu. Andrej Danko stratil až trojicu poslancov na čele s Rudolfom Huliakom.

Ak by SNS nepožičal Fico ich vlastného poslanca Dušana Muňka, klub SNS by v parlamente úplne zanikol. Huliakovi sa dokonca podarilo vybojovať aj prvú zmenu vo vláde, keď sa stal ministrom športu a cestovného ruchu a vymenil na tomto poste nominanta SNS Dušana Keketiho.

V strane Hlas rovnako „rebelovali“ poslanci: Radomír Šalitroš, Samuel Migaľ, Ján Ferenčák a Roman Malatinec. Každý z nich mal vlastnú motiváciu, no spájala ich nespokojnosť s tým, ako Hlas svojich poslancov vedie. Migaľovi a Šalitrošovi sa podarilo vybojovať si rezort investícií a Malatinec prešiel k Huliakovi. Jána Ferenčáka si v Hlase ponechali ešte niekoľko mesiacov, no napokon aj jeho zo strany úplne vylúčili, keď v parlamente nehlasoval spolu s koalíciou.

Tieto najväčšie otrasy v koalícii vedú priamo až k súčasnej kríze medzi Tarabom a Dankom, keď sa Robert Fico vyhráža tým, že ak sa dvojica nedohodne, riešením sú predčasné parlamentné voľby v januári budúceho roka.

Od začiatku vlády v roku 2023 sa vo vláde vymenili traja ministri. Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková odišla v októbri 2024, Dušana Keketiho nahradil Rudolf Huliak, za ministra investícii Richarda Rašiho nastúpil Samuel Migaľ a z pozície vicepremiéra musel odísť po kauze „slayáda“ aj Peter Kmec.

Koalícia však neriešila len tieto „veľké“ krízy. Malé konflikty medzi stranami vznikali počas všetkých troch rokov. Od hádok o obrannej dohode cez Kotlára až po Šimkovičovú.

S kým všetkým mal konflikt Danko?

Od počiatku vzniku vlády Smeru, Hlasu a SNS bublalo pod povrchom viacero nezhôd. Jednou takou je obranná dohoda s USA, nákup zbraní a vysielanie vojakov. Šéf SNS Danko viackrát kritizoval Roberta Kaliňáka za to, že nesplnil sľub a nezrušil obrannú dohodu so Spojenými štátmi, ktorú odobrila bývalá vláda.

„Vrátim sa ešte aj k zmluve o prítomnosti amerických vojsk. Bude to téma na jeseň, ja sa budem pýtať, keď Smer chcel o tom referendum, prečo sa tou zmluvou minister obrany nejde zaoberať,“ hovoril Danko v dezinformačnej Infovojne koncom augusta 2024.

Danko počas troch rokov vlády rovnako odmietal vysielanie vojakov v rámci štruktúr NATO do Pobaltia a kritizoval masívne investície do protivzdušnej obrany s argumentom, že štát by mal tieto zdroje použiť radšej na výstavbu národnej nemocnice. Jeho SNS dokonca nepodporila v parlamente návrh Kaliňáka na vytvorenie takzvaných žandárov.

Danko sa počas troch rokov viackrát pustil aj do Maroša Šefčoviča a nepriamo tak aj do Roberta Fica. Slovenská národná strana ostro odmietala opätovnú nomináciu Maroša Šefčoviča na post slovenského eurokomisára. Andrej Danko odmietol so Šefčovičom čo i len stáť na spoločnej tlačovej konferencii a verejne ho obvinil, že „zapredal štát“.

Šéf SNS žiadal aj odvolanie slovenského vyslanca pri OSN, keď Slovensko hlasovalo za rezolúciu odsudzujúcu ruskú agresiu. Andreja Danka tento krok rozzúril natoľko, že verejne žiadal od premiéra Roberta Fica ospravedlnenie.

Okrem toho Danko kritizoval aj ministra Šaška pre kauzu záchraniek, bývalú ministerku Hlasu Zuzanu Dolinkovú či vicepremiéra vlády Petra Kmeca.