Tri sviatky, tri rôzne tradície! Nádaská vysvetľuje, čo Slováci často netušia o Halloweene a Dušičkách

Sú tri a každá vyzerá úplne inak. Jedna tradícia patrí modlitbám a zapáleným sviečkam, druhú sa komunisti pokúšali zmeniť a tretia zaplavila svet tekvicami, kostrami a strašidelnými maskami. Málokto vie, že niektoré naše zvyky sú staršie, než by sa zdalo, vysvetľuje etnologička Katarína Nádaská.  

Duchovia, čarodejnice, kostlivci, strašidelné kostýmy a vysvietené tekvice. Halloween, ktorý každoročne pripadá na 31. októbra, sa postupne udomácnil aj na Slovensku. Tento rok vychádza na sobotu, a tak sa mnohí pripravujú na víkend plný strašidelnej zábavy.

Kresťanské Dušičky, svetská spomienka na zosnulých a americký Halloween sa dnes stretávajú v jeden víkend. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že tieto tradície nemajú veľa spoločného. Jedna je plná ticha a modlitieb, druhá úcty a pietnych obradov, tretia smiechu, hudby a strašidelných masiek. V skutočnosti však všetky súvisia s tým, ako ľudia vnímajú smrť. Mnohí Slováci prijímajú naraz viacero zvykov. Neznamená to, že keď sa zabávajú v halloweenských zábavách, nectia si rodinné tradície.

Temné korene

Halloween má oveľa temnejšie korene, než dnešné bujaré zábavy. Jeho história sa spája s keltským sviatkom Samhain, keď sa končilo leto a začínalo obdobie zimy. Podľa vtedajších predstáv bola v tomto čase hranica medzi svetom živých a mŕtvych mimoriadne tenká a duchovia sa mohli pohybovať medzi ľuďmi. Obyvatelia preto zapaľovali ohne a používali masky, aby odohnali nebezpečné nadprirodzené bytosti.

Neskôr sa tieto zvyky spojili s kresťanským predvečerom Sviatku všetkých svätých, odkiaľ pochádza aj názov Halloween – All Hallows’ Eve. Do Ameriky priniesli tieto tradície prisťahovalci z Írska a Škótska. Pôvodne sa k sviatku vyrezávali repy, no v Amerike ich nahradili tekvice, z ktorých vznikajú známe svietiace strašidelné hlavy, nazvané jack-o’-lantern. Postupne sa rozšíril aj zvyk trick or treat, pri ktorom deti v maskách obchádzajú domy a pýtajú si sladkosti.

Slovania mali svetlonosov

Dnes je Halloween komerčným fenoménom, na ktorom zarábajú výrobcovia kostýmov, dekorácií aj sladkostí. Kým naši predkovia sa pred nadprirodzenými bytosťami ukrývali, dnešní ľudia si za strašidelné zážitky platia. Ale americký zvyk, pri ktorom deti v maskách chodia od dverí k dverám a pýtajú si sladkosti, sa u nás veľmi nerieši. Vyrezávanie tekvíc, školské besiedky a tematické večierky sú naopak u nás veľmi obľúbené.

“Aj naši predkovia poznali svetlonosov – strašidelne vyzerajúce tváre vyrezávané do tekvíc či iných plodov, do ktorých sa vkladalo svetlo. Slúžili na zábavu, ale aj na strašenie okoloidúcich,” vysvetlila etnologička a historička Katarína Nádaská.

Koláčiky pre chudobných

Začiatkom novembra slovenské cintoríny osvetľujú tisíce sviečok a pri hroboch sa stretávajú celé rodiny. Ľudia prinášajú chryzantémy, vence a kahance, spomínajú na rodičov, starých rodičov či ďalších blízkych, ktorí už nie sú medzi nami. Dušičky dávajú spomienke na zosnulých duchovný rozmer a pripomínajú vieru vo večný život. Pamiatka zosnulých zase zdôrazňuje rodinné väzby, úctu k predkom.

“Nie všetci však vedia, že prvý a druhý november nie sú tým istým sviatkom. Prvý november je v katolíckej cirkvi Sviatkom všetkých svätých, druhý november patrí Spomienke na všetkých zosnulých, ktorú poznáme ako Dušičky. Kým prvý sviatok pripomína svätých, druhý je venovaný modlitbám za zomrelých. Zapálená sviečka symbolizuje svetlo a kresťanskú nádej na večný život,” spresnila Katarína Nádaská.

Naši predkovia však poznali aj zvyky, ktoré dnes už vymizli. Etnologička pripomenula, že v niektorých regiónoch sa v tieto dni pripravovalo osobitné pečivo nazvané “dušičky”, ktoré sa rozdávalo chudobným.

Komunisti nechceli Dušičky

Keď sa v Československu dostali k moci komunisti, náboženské sviatky sa ocitli pod tlakom. Režim sa usiloval oslabiť vplyv cirkví a náboženstvo začal vytláčať z verejného života. Dušičky však boli pre ľudí príliš dôležité, boli zvyknutí navštevovať hroby svojich blízkych, zapaľovať sviečky a stretávať sa s rodinou. Socialistický režim preto namiesto modlitieb a kresťanskej viery zdôrazňoval úctu k zosnulým, predkom a hrdinom dejín a nazval tento sviatok Pamiatka zosnulých. Súčasťou boli organizované pietne akty, kladenie vencov k pamätníkom padlých vojakov a spomienky na SNP či oslobodenie Československa. Zúčastňovali sa na nich štátni predstavitelia, spoločenské organizácie, pionieri.

Katarína Nádaská pripomína, že mnohí ľudia sa aj napriek oficiálnej ideológii modlili za svojich zosnulých a zachovávali tradície, ktoré poznali od rodičov a starých rodičov. Svetská podoba spomienky na zosnulých však zostala našou súčasťou aj po páde komunizmu.

V Mexiku mŕtvym ukazujú cestu

V Mexiku sa smrť mení na oveľa pestrofarebnú oslavu života ako americký Halloween. Počas slávneho sviatku Día de los Muertos – Dňa mŕtvych 1. a 2. novembra sa ulice zaplnia kostrami, maskami, hudbou a kvetmi. Mexičania veria, že v tieto dni sa duše zosnulých symbolicky vracajú medzi svojich blízkych. Rodiny im preto doma pripravujú bohato zdobené oltáre nazývané ofrendas, na ktoré ukladajú fotografie zosnulých, sviečky, ich obľúbené jedlá, nápoje a sladké pečivo – pan de muerto. Nechýbajú oranžové kvety aksamietnic (u nás nazývaných aj smradky), ktoré majú podľa tradície svojou vôňou a farbou ukazovať dušiam cestu domov.

Na cintorínoch sa rodiny stretávajú, spomínajú, v niektorých oblastiach sa aj zabávajú a spievajú. Typickým symbolom je elegantne oblečená kostra La Catrina. Mexický Deň mŕtvych je osobitná tradícia, v ktorej sa prelínajú pôvodné domorodé predstavy s kresťanstvom a ktorá sa dostala na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.

Foto:
Eduardo Verdugo
SITA/AP
Rodiny sa zišli na cintoríne v mestečku Arocutín v mexickom štáte Michoacán, aby počas osláv Dňa mŕtvych strávili čas so svojimi zosnulými príbuznými, 1. novembra 2025.

V Guatemale šarkany, inde lebky

Nezvyčajné zvyky sú aj v iných krajinách Latinskej Ameriky. V Guatemale sa začiatkom novembra púšťajú obrovské pestrofarebné šarkany, z ktorých niektoré sú veľké niekoľko metrov. Ľudia ich vyrábajú mesiace a veria, že prostredníctvom nich môžu komunikovať s dušami predkov a odháňať zlých duchov. Táto tradícia sa v roku 2024 tiež dostala na zoznam UNESCO.

V Bolívii sa počas sviatku Todos Santos pripravujú domáce oltáre s jedlom, pečivom a nápojmi pre duše zosnulých, ktoré vraj prichádzajú navštíviť svoje rodiny. V niektorých oblastiach existuje zvyk uctievania ľudských lebiek. V Ekvádore zase rodiny pripravujú fialový nápoj colada morada a pečivo v tvare postavičiek nazývané guaguas de pan. Hoci sa jednotlivé tradície líšia, spája ich, že mŕtvi zostávajú súčasťou rodiny a spomínať na nich treba pri spoločnom jedle, hudbe a oslave.

Trojsviatok mŕtvych

Koncom októbra sa deti prezliekajú za duchov a čarodejnice, rodičia kupujú tekvice a školy pripravujú halloweenske oslavy. O niekoľko dní neskôr sa tie isté rodiny vyberú na cintoríny, upravia hroby a zapália sviečky.

Kým 31. október sa nesie v znamení masiek a strašidelnej zábavy, 1. novembra si kresťania pripomínajú všetkých svätých a 2. novembra zosnulých. Hoci Halloween a Dušičky majú rozdielny charakter, spája ich téma smrti, spomínania a vzťahu medzi živými a zosnulými. Na cintorínoch budú svietiť sviečky, ale v sobotu 31. októbra budú svietiť vyrezávané tekvice.

Témy:
Dušičky
Halloween
Sviatok všetkých svätých
kresťanská tradícia
socialistický režim
Spomienka na všetkých verných zosnulých

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.