Tridsať rokov sa v škole nebála, dnes má študenta, ktorý jej naháňa strach. Ako štát chráni školy

Sme v kríze, pred ktorou si netreba zatvárať oči, hovorí psychológ a člen Slovenskej komory učiteľov Viktor Križo. Kľúčové však podľa neho je, aby sa situácia upokojila.  

Mená všetkých učiteľov sme na ich žiadosť zmenili. Redakcia ich má k dispozícii.

Andrea učí už viac ako 30 rokov. Svojich študentov pozná veľmi dobre – učí jazyky a hodiny vedie tak, aby jej zverenci čo najviac rozprávali. Aj vďaka tomu s nimi dokáže nadviazať vzťah a zistiť, čo majú radi a ako premýšľajú.

Triedy a školské chodby sú jej prirodzeným prostredím. Dlhé desaťročia jej však ani nenapadlo, že by mala prah školy prekračovať so strachom.

Prvýkrát sa nad tým zamyslela pred šiestimi rokmi, keď čítala o útoku bývalého študenta na gymnáziu vo Vrútkach, pri ktorom zomrel zástupca riaditeľky školy. Ani to však neotriaslo jej presvedčením, že školské triedy sú bezpečné. Zlom nastal po vlaňajšom násilnom incidente v Spišskej Starej Vsi. Začala si viac všímať svojich študentov, rôzne malé náznaky.

Dnes priznáva, že má dokonca jedného žiaka, ktorý jej vyslovene naháňa strach. Spočiatku vnímala najmä to, že nevie zapadnúť do kolektívu, neskôr počas rozhovorov vypozorovala aj zvláštne postoje k životu, spoločnosti či smrti. Vyvrcholilo to vyhláseniami, ktoré ju natoľko šokovali, že sa to rozhodla riešiť.

„Jeho správanie si všimli viacerí pedagógovia, no na mojich hodinách sa veľmi jednoznačne ukázalo, že ho fascinuje násilie. Rozhodla som sa, že sa o tom porozprávam s vedením,“ priznáva. Dostala ubezpečenie, že škola situáciu sleduje a chlapca rieši aj s políciou. Zlý pocit však v Andrei zostáva. Najmä preto, lebo nevidí, že by škola prijala opatrenia. Nevšimla si ani žiadnu zmenu na študentovi.

Strach aj bezpečie

Do redakcie Aktuality.sk sa ozvali aj viacerí učitelia, ktorými udalosť v Staškove, pri ktorej len 13-ročný žiak zavraždil spolužiačku a učiteľku a ďalšiu zranil, hlboko otriasla. Jedným dychom však dodávajú, že vo vlastnej škole strach nemajú. Hovoria o tom, že systém, ktorý si v škole vytvorili, im pomáha podchytiť aj rôzne odchýlky v správaní.

Sandra, ktorá učí na južnom Slovensku, vysvetľuje, že sa im v škole podarilo vytvoriť prostredie, ktorému dôveruje. Prešli si ministerskými bezpečnostnými školeniami a každého polroka riaditeľstvu školy odovzdávajú pedagogický výskum, v ktorom reportujú, či zaznamenali čo i len náznaky šikany, nebezpečenstva či čohokoľvek, čo by sa im nepozdávalo.

„Zažila som rôzne situácie, dokonca som mala chlapca, ktorý chcel vyskočiť z okna horného poschodia. Ale zvládli sme to a uvedomujem si, že dnes je práca učiteľa aj o takýchto situáciách. Myslím si, že v našej škole sa cítime dobre,“ hovorí Sandra.

Stále však platí, že sa nájdu aj mnohí učitelia, ktorí sa boja. Polícia navyše potvrdila, že školy po útoku v Staškove častejšie začali hlásiť polícii rôzne incidenty – slovné, ale aj fyzické napadnutia. Vo viac ako dvoch tretinách prípadov bola páchateľom osoba mladšia ako 15 rokov.

Stopercentná ochrana nie je možná

Viktor Križo zo Slovenskej komory učiteľov, ktorý je zároveň psychoterapeutom a psychológom, hovorí, že strach, aký má Andrea, vôbec nie je u učiteľov výnimkou.