Trojizbák sa stal pascou pre mladé rodiny. Ani dva príjmy nestačia, Slováci utekajú za mestá

Hoci sa zdalo, že Slováci s krízou bývania zmierili, objavil sa ďalší problém. Dáta ukazujú, že na vlastný byt nedosiahnu nielen jednotlivci, ale už ani páry – napriek tomu, že mladé rodiny ich potrebujú najviac. Dôvod je pritom jednoduchý. Ani dva príjmy bežného Slováka nestačia na to, aby zaplatili 6-tisíc eur za štvorcový meter ak má byt tri a viac izby. Dôstojné bývanie sa tak stalo nereálnym a najzraniteľnejšia vrstva obyvateľov sa tlačí v garzónkach.  

Video

Pohľad na petržalské paneláky v Bratislave

Trojizbové byty sa stali najmenej dostupným bývaním. Dáta Realitnej únie SR ukazujú, že práve novšie trojizbáky zdraželi za posledné dva roky najpomalšie. To naznačuje, že kupujúci narážajú na svoje finančné možnosti. Nárast je iba necelých 18 percent pri novších trojizbákoch v porovnaní s toľko preferovanými staršími dvojizbovými bytmi, ktoré zdraželi o viac ako 30 percent.

Pod 30 percentami je aj zdražovanie starších trojizbových bytov, či novších dvojizbákov. „V posledných rokoch mali tendenciu rásť rýchlejšie ceny menších bytov, hlavne jednoizbových či dvojizbových,” potvrdila Dominika Duchová z Národnej banky Slovenska (NBS). Cena menších bytov rastie aj preto, že sú často investičnými. Pri trojizbových novostavbách je investičný dopyt slabší, ľudia ich kupujú prevažne na bývanie.

Pasca pre rodiny

Problémom nie je nezáujem, ale užší okruh ľudí, ktorí si ich môžu dovoliť – patria medzi najdrahšie na trhu. Ak sa šplhá cena za štvorcový meter na hor, rozsiahlejšie byty dokážu narásť na sumu, ktorú nie sú schopní splácať ani dvaja ľudia, nehovoriac o domácnostiach s deťmi.

„Ľudia o novšie trojizbové byty záujem nestratili. Čoraz viac však narážajú na svoje finančné limity. Aj keď ceny týchto bytov rástli pomalšie ako pri ostatných segmentoch, rast príjmov domácností na takéto zvýšenie cien nestačil,“ vysvetlil hlavný analytik Realitnej únie Vladimír Kubrický.

V pasci sú najmä troj- a viac početné rodiny s malými deťmi. Potrebujú už väčší priestor ako jedno či dvojizbový byt, no nemajú možnosť našetriť 10 či 20 percent z jeho ceny. Navyše náklady sa im s dieťaťom zvýšia o stovky eur. Zároveň nemajú ani dostatočnú finančnú rezervu a neraz žijú iba z jedného príjmu, keďže jeden z rodičov zostáva na rodičovskej dovolenke.

Podľa únie vyjde v Bratislave trojizbový byt s asi 75 metrami štvorcovými 360-tisíc eur, starší s porovnateľnými parametrami sa predáva za asi 295-tisíc, čo je značný rozdiel. Zároveň však únia zdôraznila, že dnes potrebuje kupujúci asi 72-tisíc z vlastných zdrojov, ak si chce kúpiť takúto novostavbu.

„To je o takmer 13-tisíc eur viac ako pri staršom byte. Pri 30 ročnej hypotéke s úrokovou sadzbou 3,6 percenta zaplatí mesačne 1 308 eur namiesto 1 073 eur, teda o 235 eur viac. Vyššia kúpna cena novšieho bytu znamená nielen viac vlastných úspor, ale aj výrazne vyššiu mesačnú splátku,” pripomenuli experti druhú stranu mince.

Mladé rodiny, ktoré už potrebujú väčší priestor, tak nemajú adekvátne vysoký príjem ani dostatočne našetrené aby si mohli dovoliť väčšie bývanie. „Žiadatelia s nižšími príjmami sú viac zaťažení splátkou, častejšie si hypotéku berú so spoludlžníkom a väčšiu časť nehnuteľnosti financujú z iných zdrojov – najčastejšie pomocou rodiny. Zároveň platí, že drahšie nehnuteľnosti kupujú aj ľudia s najnižšími príjmami, výhradne však so spoludlžníkom,” potvrdila Duchová.

Ak sa mladí s dieťaťom nemôžu oprieť o rodinu v tak vysokej miere, vo výsledku sa buď tlačia v menšej nehnuteľnosti, zostávajú v podnájme, alebo urobia množstvo kompromisov pri kúpe. Napríklad si vyberú trojizbový byt v pôvodnom či zlom stave a na rekonštrukciu si od blízkych požičajú nižšiu sumu alebo sa ešte viac zadĺžia v banke spotrebným úverom.

Ekonomická situácia Slovákov sa podľa Kubrického zásadne nezlepší, práve naopak, domácnosti čakajú vlny konsolidácie. Podľa dát preto únia predpokladá, že ceny trojizbových bytov sa už výrazne meniť nebudú a ich nárast sa zastaví.

Foto:
Renowioo
Interiér zrekonštruovaného bytu.

Namiesto trojizbáku dom v Rajke

Posledná možnosť je bývanie mimo väčšie mestá, keď mladí odídu do takzvaných satelitov. „Iná situácia je pri tých, ktorí už bývajú v novšom, hoci menšom byte. Ak už majú investovať podobnú sumu ako za novší 3 izbový byt v meste, väčšinou sa nechcú sťahovať do staršieho bytu. Radšej si vyberú dom v radovej zástavbe v okolí krajského mesta,” zdôraznila únia s tým, že dobrá dopravná dostupnosť napríklad Bratislavy odchod do okolitých obcí podporuje.

Ak sa pozrieme na skupinu mladých vzdelaných vo veku 25-40 rokov, ktorí sú práve v štádiu tvorby rodiny, tak často volia sťahovanie mimo mesto. „Dôvodom je, že bývanie v požadovanej veľkosti a kvalite si tu dokážu kúpiť za omnoho nižšiu obstarávaciu cenu. Napríklad v Stupave alebo Pezinku dokážete kúpiť za tú istú cenu až o polovicu väčší byt ako v širšom centre Bratislavy,” potvrdil situáciu odborníka na bývanie Jána Výbošťoka zo Slovenskej akadémie vied.

Podľa NBS od začiatku roka vidno rast cien bývania v krajských mestách, ktorý aj naďalej prevyšuje nárast cien nehnuteľností na vidieku či v menších mestách. Kupujúci tak vedia, že ak sú byty mimo ich finančné možnosti, zachráni ich kúpa na dedine. „Z toho by sa dalo usudzovať, že dopyt po nehnuteľnostiach vo veľkých mestách v súčasnosti silnie,” dodala Duchová.

Rozvoj satelitov prostredníctvom tlaku z bývania je však pomalý. „Štandardné nároky však mnohé malé obce v zázemí veľkých miest nedokážu pokryť (napríklad nedostatok miest v škôlkach, obmedzené kultúrne možnosti a podobne), čo v konečnom dôsledku znižuje kvalitu života,” doplnil Výbošťok s tým, že podľa výskumov sú však prisťahovalci spokojní, hoci realita obce nie je ružová, všetko potrebné vybavia v meste.

Väčšina obcí v okolí okresných miest má infraštruktúru menších kapcít, napríklad jednu hlavnú a okrem toho už iba dve či tri prístupové cesty. Nával prisťahovalcov tak spôsobuje efekt, aký sme pred pár rokmi pozorovali pri obciach Rovinka, Rajka či Ivanka pri Dunaji – zápchy v rannej či poobednej špičke. Zároveň na vidieku nemajú lekársku starostlivosť či školské zariadenia na takej úrovni alebo sa nerozvíja dostatočne rýchlo, aby stovky nových obyvateľov obce zvládli.

Podľa Výbošťoka následne satelity fungujú ako nocľahárne, pričom všetko potrebné človek pracujúci v krajskom meste musí vybaviť tam. Vrátane odvozu dieťaťa do školy, či väčšieho nákupu, čím sa zvyšujú aj náklady domácností na kúpu auta aj palivo. „Prieskumy naznačujú, že sťahovanie do zázemí veľkých miest je priamym dôsledkom nedostupnosti bývania v mestách. Nemyslí sa tým iba cenová nedostupnosť, ale aj nízka ponuka voľných bytov,” uzavrel Výbošťok.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
trojizbové byty
Realitná únia SR
bývanie
byty
zdražovanie

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.