Trump bombarduje Irán, Teherán urobil nečakané gesto

Konflikt medzi Spojenými štátmi a Iránom sa po víkendovej eskalácii ďalej vyostruje. Americká armáda podnikla ďalšiu vlnu útokov na iránske vojenské ciele, zatiaľ čo Teherán odpovedal raketovými a dronovými údermi na krajiny, v ktorých pôsobia americké sily. Kuvajt v noci odrážal útoky bezpilotných lietadiel, v Bahrajne sa rozozvučali sirény leteckého poplachu. USA zároveň vyradili z prevádzky tanker, ktorý sa údajne pokúsil prelomiť blokádu iránskych prístavov.  

Niekoľko minút po tom, ako americká armáda v stredu o 21.00 h SELČ oznámila druhú vlnu útokov na Irán, tamojšie médiá informovali o výbuchoch v blízkosti miest Sirík a Bandar Abbás na juhu krajiny a mesta Ahváz na západe.

Americké útoky sa podľa armády skončili vo štvrtok o 3.00 h SELČ. Ich cieľom boli iránske veliteľské centrá, pozície protivzdušnej obrany, raketové a dronové kapacity aj zariadenia určené na sledovanie pobrežia.

Spojené štáty okrem oblasti Bandar Abbásu zaútočili aj na ostrov Veľký Tonb, kde zasiahli pobrežné obranné zariadenia a základne s riadenými strelami. V Teheráne bol aktivovaný systém protivzdušnej obrany a výbuchy hlásili aj provincie Semnán na severe a Lorestán na západe krajiny.

Podľa agentúry AP letecké útoky prvýkrát zasiahli aj niektoré časti severného Iránu.

Kuvajt odrážal drony, Jordánsko zostrelilo rakety

Irán na americkú operáciu odpovedal útokmi na vojenské zariadenia v krajinách regiónu, v ktorých sa nachádzajú americké jednotky.

Kuvajtský generálny štáb krátko pred 1.00 h SELČ oznámil, že protivzdušná obrana krajiny čelila útokom nepriateľských dronov súvisiacich s iránskou agresiou. Kuvajtské sily podľa vyhlásenia bezpilotné lietadlá odrážali.

V Bahrajne sa medzitým rozozvučali sirény varujúce pred leteckým útokom. Krajina je významným centrom pôsobenia amerického námorníctva na Blízkom východe a sídli v nej americká Piata flotila.

Iránska armáda neskôr oznámila, že zaútočila na radarový systém včasného varovania na americkej leteckej základni Alí as-Sálim v Kuvajte. Terčom útoku mali byť aj radar, komunikačné systémy a sklady paliva americkej armády na leteckej základni Azrak v Jordánsku.

Jordánsko uviedlo, že zostrelilo osem iránskych rakiet.

Teherán tvrdí, že americké základne v arabských krajinách regiónu sú využívané pri vojenských operáciách proti Iránu. Americké jednotky pôsobia okrem Bahrajnu aj v Kuvajte a ďalších štátoch Blízkeho východu.

Tanker sa pokúsil prelomiť blokádu

Súčasťou amerického tlaku na Irán je aj obnovená blokáda jeho prístavov. Oblastné veliteľstvo amerických síl na Blízkom východe CENTCOM oznámilo, že v Perzskom zálive vyradilo z prevádzky prázdny ropný tanker, ktorý smeroval k iránskemu prístavu.

Tanker Belma, plaviaci sa pod vlajkou karibského ostrova Curaçao, sa podľa amerického veliteľstva pohyboval v medzinárodných vodách smerom k iránskemu ostrovu Chárg.

Obchodná loď údajne ignorovala niekoľko výziev a pokúsila sa prelomiť americkú blokádu. Americké lietadlo následne odpálilo rakety Hellfire do lodného komína a tanker vyradilo z prevádzky.

CENTCOM tvrdí, že pri zásahu nebol zasiahnutý nákladný priestor lode. Tanker bol podľa americkej armády prázdny.

Spojené štáty obnovili blokádu iránskych prístavov v utorok o 22.00 h SELČ. Odvtedy prinútili zmeniť kurz dve obchodné lode, ktoré sa ju pokúsili porušiť, uviedlo americké veliteľstvo.

Washington uplatňoval blokádu iránskych prístavov aj od apríla približne do polovice júna. Ukončil ju po podpísaní memoranda o porozumení s Teheránom.

Prepustenie Američanky ako gesto dobrej vôle

Napriek pokračujúcim bojom Irán povolil odchod americkej občianke, ktorá nemohla opustiť krajinu od decembra 2024.

O jej prepustení informoval americký prezident Donald Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social. Krok Teheránu označil za gesto dobrej vôle.

„Teraz sa nachádza v bezpečí mimo Iránu a je v dobrom stave. Spojené štáty oceňujú toto gesto dobrej vôle zo strany Iránu,“ uviedol Trump.

Právnik špecializujúci sa na ľudské práva Jared Genser identifikoval ženu ako americko-iránsku občianku Denu Karariovú. Irán ju podľa neho obvinil zo spolupráce s nepriateľským štátom a zo špionáže.

Karariová síce nebola vo väzení, mala však zakázané opustiť krajinu a opakovane ju vypočúvali. Podľa svojho právnika prežila v dôsledku obmedzení a vyšetrovania veľké utrpenie.

V Iráne viedla organizáciu Children of Mehr Foundation, ktorá pomáhala znevýhodneným deťom. Po povolení odchodu zamierila do Spojených štátov.

Teherán dlhodobo čelí obvineniam, že občanov západných krajín využíva ako vyjednávací nástroj pri rokovaniach s inými štátmi.

Prímerie ani memorandum eskalácii nezabránili

Súčasný konflikt sa začal 28. februára, keď Spojené štáty spolu s Izraelom podnikli vzdušné útoky na Irán. Ich deklarovaným cieľom bolo zabrániť Teheránu v získaní schopnosti vyrábať jadrové zbrane.

Irán odpovedal útokmi na okolité arabské krajiny, v ktorých sa nachádzajú americké vojenské základne.

Washington a Teherán následne 8. apríla uzavreli prímerie a 17. júna podpísali memorandum o porozumení. Dokument mal otvoriť 60-dňový priestor na urovnanie sporov, najmä v súvislosti s Hormuzským prielivom.

Práve bezpečnosť plavby v strategickom prielive zostáva hlavným sporným bodom medzi oboma krajinami. Irán ho po začiatku útokov prakticky uzavrel, čím ohrozil jednu z najdôležitejších námorných trás pre prepravu ropy a plynu.

Prímerie ani neskoršia dohoda však nevydržali. Obe strany sa navzájom obviňujú z ich porušovania a po víkendovej eskalácii opäť zintenzívnili vojenské operácie.

Spojené štáty už niekoľko dní útočia predovšetkým na ciele v južných provinciách Iránu. Teherán odpovedá raketami a dronmi namierenými proti krajinám regiónu, ktoré hostia americké vojenské základne. S každým ďalším úderom pritom rastie riziko, že sa konflikt rozšíri aj na ďalšie štáty Blízkeho východu.

Témy:
vojna s Iránom

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.