
Americký prezident Donald Trump sa chystá uvaliť nové clo na Čínu. Druhú najväčšiu ekonomiku sveta chce penalizovať za to, že zaplavuje globálny trh podhodnoteným tovarom. S odvolaním sa na tri informované zdroje o tom v pondelok informovala agentúra AP. Clo by mohlo dosiahnuť 7,5 percenta.
Predstavitelia vlády sa domnievajú, že zvažovaná výška cla by nemala ohroziť ročné obchodné prímerie medzi Washingtonom a Pekingom ani plánované Trumpovo stretnutie s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom v Bielom dome, ktoré je naplánované na koniec septembra.
Tento krok, ak bude schválený, podľa AP vyzerá ako premyslená snaha Bieleho domu obísť rozhodnutie Najvyššieho súdu zo začiatku tohto roka. Rozhodnutie vtedy zmarilo Trumpov plán zaviesť rozsiahly systém vysokých ciel. Po tomto rozhodnutí Trumpova administratíva v marci oznámila, že začína oficiálne vyšetrovanie nadbytočných priemyselných kapacít a predpisov týkajúcich sa nútenej práce v Číne a ďalších krajinách.
Trump sa zlata nevie nabažiť, Prezident pozlatil ďalší kus Washingtonu
Zdroj:
Reuters
Biely dom a Úrad obchodného splnomocnenca USA (USTR) na žiadosť o komentár k rokovaniam o clách nereagovali. Čínske veľvyslanectvo vo Washingtone uviedlo, že ekonomické a obchodné otázky by sa mali riešiť bilaterálnymi rokovaniami, nie jednostrannými colnými opatreniami. Odmietlo tiež tvrdenie, že by Čína mala problém s nadbytočnou výrobnou kapacitou.
Americká administratíva začala vyšetrovanie nadbytočných výrobných kapacít v Číne podľa oddielu 301 obchodného zákona z roku 1974, ktorý prezidentovi umožňuje uvaliť clá na krajiny poškodzujúce americké firmy či obchod. Nové clo by sa pridalo k clám vo výške desať až 12,5 percenta, ktoré Washington v júli zaviedol voči približne 60 ekonomikám pre nedostatočné presadzovanie zákazu dovozu tovaru vyrobeného nútenou prácou. Toto clo kritizovala Čína aj ďalšie krajiny. Clo nadobudlo účinnosť v čase, keď vypršala platnosť dočasných ciel, o ktorých Trump rozhodol po tom, čo mu Najvyšší súd vo februári zrušil rozsiahle clá na takmer všetkých obchodných partnerov Spojených štátov.
Prezidentské divadlo na letisku? Trump nastúpil do Air Force One, no jeho cesta pokračovala úplne inak
Zdroj:
Reuters
Nadbytočná výroba v Číne sa týka viacerých odvetví – od automobilov cez solárne panely a cement až po oceľ. Slabší domáci dopyt v Číne núti firmy hľadať odbyt v zahraničí, čo v posledných rokoch viedlo k prudkému rastu vývozu a vlani prispelo k rekordnému prebytku čínskeho zahraničného obchodu vo výške takmer 1,2 bilióna USD (24,8 bilióna Kč). Čínske ministerstvo obchodu však tvrdí, že krajina sa o taký vysoký obchodný prebytok neusiluje.
Americké ministerstvo financií v pondelok varovalo krajiny, ktoré obchodujú s Iránom, že pripravuje nové sekundárne sankcie s cieľom odrezať od medzinárodného obchodu štáty, ktoré budú s Teheránom naďalej obchodovať.
Najväčším obchodným partnerom Iránu je Čína. Washington tvrdí, že sankcie majú ďalej oslabiť iránsku ekonomiku, ktorá už čelí dôsledkom predchádzajúcich sankcií, ako aj následkom americkej námornej blokády. Americký minister financií Scott Bessent však podrobnosti neuviedol a nespomenul ani konkrétne krajiny, ktorých by sa nové sankcie mohli týkať.
Témy:
Donald Trump
Čína
clá
Trumpove clá
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili
Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.