
Americký prezident Donald Trump zvažuje, že nateraz neobnoví rozsiahle vojenské útoky proti Iránu. Za jeho rozhodovaním však nemusí stáť iba diplomatický tlak spojencov.
Podľa zdrojov agentúry Reuters dostal prezident aj znepokojujúce informácie o zásobách americkej munície. Biely dom tvrdí, že armáda má dostatok zbraní na splnenie svojich cieľov. Washington pritom na Blízky východ vyslal ďalšiu lietadlovú loď.
Americké bombardéry devastujú lietadlá Iránu
Odvysielané 12. 3. 2026
Zdroj:
CENTCOM
Americký prezident Donald Trump v uplynulých dňoch svojim najbližším poradcom naznačil, že by mohol upustiť od ďalšieho rozsiahleho bombardovania Iránu, pokiaľ Teherán alebo ním podporovaní húsíovia v Jemene nepodniknú nové provokácie. Agentúre Reuters to uviedli tri osoby oboznámené s rokovaniami v Bielom dome.
Trump podľa nich svoje úvahy predniesol po sérii stretnutí s národnobezpečnostnými poradcami a spravodajských brífingoch. Definitívne rozhodnutie však zatiaľ nepadlo. Americký prezident v posledných týždňoch opakovane striedal vyhlásenia o možnom obnovení útokov s tvrdeniami, že vojenská fáza konfliktu sa prakticky skončila.
Nové informácie naznačujú, že jeho rozhodovanie môže ovplyvňovať niekoľko faktorov vrátane tlaku spojencov, pochybností o účinnosti ďalších úderov a stavu amerických zásob zbraní.
Znepokojujúce informácie o americkom arzenáli
Podľa dvoch zdrojov Reuters bol Trump informovaný o stave amerických zásob munície, pričom niektoré kategórie zbraní sa mali znížiť na znepokojujúcu úroveň.
Agentúra už v auguste uviedla, že americká armáda počas vojny s Iránom spotrebovala takmer všetky zásoby niektorých presne navádzaných rakiet dlhého doletu. Išlo predovšetkým o taktické balistické rakety ATACMS a novšie strely PrSM (Precision Strike Missile), ktoré umožňujú zasahovať pozemné ciele z veľkej vzdialenosti.
Ukrajinci odpaľujú taktické rakety ATACMS
Odvysielané 18. 10. 2023
Ich význam spočíva v tom, že americké jednotky môžu útočiť bez toho, aby museli vysielať pilotované lietadlá priamo nad územie protivníka. Jeden zo zdrojov oboznámených s najnovšími brífingmi Reuters uviedol, že spomínané zásoby sa medzičasom nepodarilo doplniť.
Nedostatok týchto zbraní by pritom nemusel predstavovať problém iba pre pokračovanie vojny s Iránom. Presne navádzané strely dlhého doletu sú dôležitou súčasťou amerických vojenských plánov aj pre prípad ďalších kríz.
Biely dom však informácie o nedostatku munície odmieta. Jeho predstaviteľ agentúre Reuters uviedol, že americké ozbrojené sily majú dostatok výzbroje na splnenie všetkých strategických cieľov prezidenta.
Presný aktuálny stav zásob nie je verejne známy. Z dostupných informácií zároveň nemožno potvrdiť, že by práve nedostatok rakiet bol rozhodujúcim dôvodom Trumpovho zvažovaného odkladu útokov.
Spravodajské služby spochybňujú účinnosť ďalšieho bombardovania
Trump dostal aj ďalšie hodnotenie, ktoré môže ovplyvniť americkú stratégiu. Podľa dvoch amerických predstaviteľov spravodajské služby dospeli k záveru, že prípadné obnovenie rozsiahlych úderov by pravdepodobne zásadne nezmenilo požiadavky iránskej vlády pri rokovaniach.
Pýcha Teheránu v plameňoch: USA vyhlásili totálnu vojnu iránskemu námorníctvu
Odvysielané 6. 3. 2026
Zdroj:
CENTCOM
Washington už počas konfliktu útočil na iránske vojenské a jadrové zariadenia. Opakovanie podobných operácií preto nemusí priniesť výsledok, ktorý americká administratíva očakáva.
Americké spravodajské hodnotenia zároveň naznačujú, že námorná blokáda a hospodárske sankcie spôsobujú Iránu značné ekonomické problémy. Ich pokračovanie by podľa týchto odhadov mohlo zvyšovať tlak na Teherán aj bez ďalšej rozsiahlej vojenskej kampane.
Trump však možnosť nových úderov nevylúčil. Medzi zvažovanými cieľmi naďalej figurujú aj podzemné objekty spojené s iránskym jadrovým programom.
Izrael presadzuje útoky
Na rozhodovanie amerického prezidenta vplývajú aj rozdielne postoje spojencov Washingtonu. Saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán a turecký prezident Recep Tayyip Erdogan ho podľa zdrojov Reuters počas telefonických rozhovorov v uplynulých dvoch týždňoch vyzvali, aby neobnovoval bombardovanie Iránu.
Trump mal saudskému korunnému princovi 31. októbra povedať, že po amerických kongresových voľbách plánuje ďalšie útoky. Bin Salmán ho však podľa zdrojov vyzval, aby rozhodnutie prehodnotil, pretože hospodárske sankcie už podľa jeho názoru prinášajú výsledky.
Opačný postoj presadzuje Izrael. Jeho predstavitelia podľa amerického zdroja naďalej naliehajú na Washington, aby proti Iránu podnikol ďalšiu vojenskú operáciu. Prezident sa tak ocitol medzi protichodnými požiadavkami regionálnych spojencov.
Tretia lietadlová loď dorazila na Blízky východ
Napriek úvahám o obmedzení útokov americká armáda ďalej posilňuje svoju prítomnosť v regióne. Agentúra AP v pondelok informovala, že na Blízky východ dorazila lietadlová loď USS Theodore Roosevelt, ktorá sa pridala k ďalším dvom americkým lietadlovým lodiam.
Spojené štáty tak majú v oblasti tri lietadlové lode a rozsiahle námorné sily vrátane torpédoborcov a krížnikov. Takáto koncentrácia amerických námorných síl v regióne je nezvyčajná.
Nasadenie ďalšieho plavidla zároveň umožňuje Washingtonu udržiavať vojenský tlak na Irán aj v prípade, že prezident nateraz nerozhodne o obnovení rozsiahleho bombardovania.
Napätie pretrváva najmä v Hormuzskom prielive, ktorým pred vypuknutím vojny prechádzala približne pätina svetových dodávok ropy. Obchodné lode tam naďalej čelia útokom, mínam a ďalším bezpečnostným rizikám.
Vojna sa prejavila aj v amerických voľbách
Konflikt má čoraz výraznejšie dôsledky aj na domácu politiku Spojených štátov. V prieskume Reuters/Ipsos uskutočnenom krátko pred novembrovými kongresovými voľbami uviedlo 55 percent Američanov, že vojna s Iránom nestála za svoje náklady.
Republikánska strana následne stratila kontrolu nad Kongresom. Viceprezident JD Vance označil vojnu za jeden z hlavných dôvodov jej volebnej porážky. Trump napriek tomu verejne zdôrazňuje, že Spojené štáty si voči Iránu udržiavajú silnú vyjednávaciu pozíciu.
Otázkou zostáva, či Washington dospeje k dohode s Teheránom, bude pokračovať v ekonomickom tlaku, alebo sa rozhodne pre ďalšiu vojenskú eskaláciu. Najnovšie informácie naznačujú, že prezident má na stole všetky tieto možnosti. Žiadna z nich však zatiaľ nepriniesla definitívne ukončenie konfliktu.
© Autorské práva vyhradené
Témy:
Irán
USA
Donald Trump
útoky
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu
Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.


