Trump prehral voľby, no skutočná hra sa odohráva inde. Chmelár odhalil, kto získava kontrolu nad svetovou energiou

Európa čelí rastúcej sociálnej nespokojnosti, Vyšehradská štvorka nedokáže nájsť spoločnú geopolitickú víziu a Donald Trump si napriek volebnému neúspechu udržiava zásadný vplyv na svetovú politiku.  

Politický analytik Eduard Chmelár v relácii ta3 Téma dňa hovoril o riziku radikalizácie európskej spoločnosti, kritizoval pasivitu slovenských politikov pri presadzovaní mierových iniciatív a upozornil na širšie súvislosti americkej energetickej stratégie.

Summit V4 bol diplomatickým úspechom, zásadný posun však nepriniesol

Stretnutie prezidentov krajín Vyšehradskej štvorky v Trenčíne, na ktorom sa prvýkrát zúčastnila aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, považuje Eduard Chmelár za významnú diplomatickú udalosť. O skutočnom oživení regionálnej spolupráce však podľa neho zatiaľ nemožno hovoriť.

„Objektívne treba povedať, že pre Trenčín to bola veľká sláva. Možno najväčšia od roku 1335,“ uviedol Chmelár s odkazom na historické rokovania stredoeurópskych panovníkov, ktoré predchádzali známemu stretnutiu vo Vyšehrade.

Pozitívne hodnotil aj postup prezidenta Petra Pellegriniho, ktorý podľa neho dokázal zvládnuť citlivú diplomatickú situáciu. Chmelár tvrdí, že predsedníčka Európskej komisie pôvodne nechcela na summit prísť pre prítomnosť poľského prezidenta Karola Nawrockého. Hoci sa napokon na rokovaní zúčastnila, na záverečnej tlačovej konferencii sa podľa analytika odmietla postaviť vedľa neho.

„Ursula von der Leyenová je veľká spojenkyňa Donalda Tuska, ale prejaviť to takýmto spôsobom je podľa môjho názoru škandalózne,“ vyhlásil.

Foto:
Ľuboš Pilc
Na snímke zľava maďarský prezident András Baka, predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová, prezident SR Peter Pellegrini, český prezident Petr Pavel a poľský prezident Karol Nawrocki pózujú na spoločnej fotografii počas druhého dňa Prezidentského summitu Vyšehradskej skupiny (V4) na Trenčianskom hrade v Trenčíne vo štvrtok 5. novembra 2026.

Samotný summit však podľa Chmelára nepriniesol významnejšie výsledky. Pripomenul, že historické stretnutia stredoeurópskych panovníkov v 14. storočí vyústili do konkrétnych dohôd vrátane mierových zmlúv a riešenia územných nárokov.

„Toto bolo stretnutie, ktoré bolo diplomaticky veľmi významné, ale k nejakým konkrétnejším alebo významnejším záverom tam nedošlo,“ skonštatoval.

Analytik dlhodobo spochybňuje perspektívu V4 v jej súčasnej podobe. Za zmysluplnejšiu alternatívu považuje širšiu spoluprácu krajín bývalej podunajskej monarchie. Zdôrazňuje pritom, že regionálne partnerstvá by nemali stáť iba na riešení jednotlivých praktických problémov.

„Regionálna spolupráca má byť geopolitická. Takéto účelové hry sú síce dočasne výhodné, ale z dlhodobého hľadiska nás oberajú o niečo oveľa dôležitejšie,“ upozornil.

Podľa Chmelára je problém o to vážnejší, že Európa prechádza obdobím neistoty a stredoeurópske štáty nemajú dostatočne pevné regionálne ukotvenie.

Slovenská diplomacia uspela, Chmelárovi však chýba jasnejší postoj k Ukrajine

Uplynulé dni označil Chmelár za úspešné pre slovenskú diplomaciu. Okrem summitu V4 vyzdvihol aj rokovanie vlády Roberta Fica v ukrajinskom Ľvove.

Zároveň však kritizoval, že slovenská strana podľa neho dostatočne jasne neotvára otázku oslavovania kontroverzných historických osobností na Ukrajine. Osobitne spomenul Romana Šuchevyča a historické pôsobenie ukrajinských nacionalistických organizácií.

„My by sme v tomto mali mať rovnaký postoj ako Poľsko. Veľmi striktný. Spolupracujeme, to je síce v poriadku, ale mali by sme povedať svoj jasný názor na tieto veci,“ vyhlásil.

Slovensko by podľa neho malo svoje výhrady vyjadrovať priamo na diplomatických rokovaniach, nielen vo vyhláseniach určených domácemu publiku.

Napriek tejto kritike odmieta tvrdenia o medzinárodnej izolácii Slovenska. Pripomenul návštevu predsedníčky Európskej komisie aj rokovania slovenskej vlády na Ukrajine.

Európa podľa Chmelára smeruje k sociálnej vzbure

Ešte vážnejšie než budúcnosť V4 vníma Chmelár narastajúce sociálne napätie v Európe. Protesty v Paríži, Miláne a ďalších mestách podľa neho nemožno vysvetľovať iba migráciou či problémami s verejným poriadkom.

Za ich hlavné príčiny považuje rastúce životné náklady, nedostupnosť bývania, oslabovanie verejných služieb a prehlbujúce sa sociálne rozdiely. „Európa je dnes naozaj na pokraji povstania. A politické elity úplne zle čítajú to, čo sa deje,“ vyhlásil.

Odmieta pritom interpretáciu, podľa ktorej je za európskymi nepokojmi predovšetkým migrácia. Tú považuje iba za jeden z dôsledkov širších problémov. „Tie protesty majú v prvom rade silný sociálny kontext,“ zdôraznil.

Podľa Chmelára rastie medzi obyvateľmi presvedčenie, že politické elity prestali venovať dostatočnú pozornosť domácim problémom. Kritizoval najmä rozdeľovanie verejných zdrojov v čase, keď občania čelia zhoršujúcej sa dostupnosti bývania, školstva či zdravotníctva.

„Tá nespokojnosť vybuchla práve na základe toho, že chýbajú peniaze na riešenie základných problémov,“ vysvetľoval. Za jednu z príčin frustrácie označil aj pocit časti verejnosti, že európske vlády uprednostňujú financovanie pomoci Ukrajine pred riešením sociálnych problémov vlastných obyvateľov.

Analytik upozornil, že nespokojnosť sa netýka iba ľudí na okraji spoločnosti. Významnú úlohu podľa neho zohrávajú mladí Európania, ktorým sa vzďaľuje predstava dostupného bývania a stabilnej životnej perspektívy.

Mladých ľudí už nemotivuje nádej, ale rozčarovanie

Práve v postojoch mladej generácie vidí Chmelár zásadný rozdiel oproti spoločenským zmenám v roku 1989. „Mladí ľudia v roku 1989 pociťovali, alebo ich hlavnou motiváciou bola nádej. Hlavnou motiváciou týchto mladých ľudí je rozčarovanie,“ povedal.

Súčasné protesty podľa neho odrážajú sklamanie z výsledkov ekonomických a spoločenských reforiem. Európske spoločnosti sa podľa analytika príliš dlho sústreďujú na hľadanie vinníkov minulých neúspechov namiesto formulovania predstavy o budúcnosti. „Hádame sa o to, na koho plecia preniesť zodpovednosť za ten neúspech transformácie,“ poznamenal.

Za dôležitý zlom považuje finančnú krízu v roku 2008, po ktorej sa podľa neho vyčerpala dôvera v neoliberálny ekonomický model. Nový spoločenský a ekonomický koncept však zatiaľ nevznikol.

„Starý svetový poriadok sa zrútil a nový sa ešte nevytvoril. Ale my sme v medziobdobí aj čo sa týka sociálno-ekonomickej transformácie,“ uviedol.

Najväčším rizikom je podľa neho skutočnosť, že súčasné protestné hnutia nemajú výrazných lídrov ani ucelený program. Pripomenul francúzske protesty v roku 1968, keď dokázali spoločenské požiadavky formulovať aj významní intelektuáli.

Dnes však podľa neho podobné osobnosti chýbajú. „Keď nemáte lídrov, keď nemáte riešenie, keď nemáte odpoveď, tak tú odpoveď kto dal v 30. rokoch minulého storočia? Fašisti,“ varoval.

Chmelár tým upozornil na nebezpečenstvo, že dlhodobá sociálna frustrácia môže vytvárať priestor pre radikálne politické sily, ktoré ponúkajú jednoduché riešenia zložitých problémov. „My tu dnes nemáme vizionárov. My tu máme len ľudí, ktorí sľubujú týmto zúfalým ľuďom, že všetko vyriešia šmahom ruky,“ dodal.

Od Fica očakáva konkrétne mierové iniciatívy, nie iba kritiku

Chmelár kritizoval premiéra Roberta Fica za to, že napriek svojim výhradám k európskej politike neprichádza s konkrétnymi návrhmi na ukončenie vojny na Ukrajine.

„Ja s ním prakticky vo väčšine vecí súhlasím. Ale ja mám problém s tým, že on rozprával ako nejaký aktivista alebo komentátor. Akoby sedel v kúte, akoby nebol na tej Európskej rade,“ uviedol.

Reagoval aj na Ficovo tvrdenie, že nevidel žiadny mierový návrh. „Ale nikto sa ho nepýta, a prečo si ho nepredložil ty? Veď on má rovnaké práva ako všetci ostatní,“ zdôraznil.

Podľa Chmelára by Slovensko malo byť diplomaticky aktívnejšie, aj keby jeho iniciatívy nezískali okamžitú podporu. „Francúzi a Nemci majú silu presadiť tie návrhy. Ale iniciovať ich môže aj Luxembursko. Aj ten najmenší štátik,“ pripomenul.

Trumpova volebná porážka nemusí zmeniť zahraničnú politiku USA

Volebný neúspech Donalda Trumpa v kongresových voľbách pripisuje Chmelár najmä ekonomickým dôsledkom vojny v Iráne. „Hlavnou príčinou tej porážky bola vojna v Iráne. Ale nie ako medzinárodná téma, lebo tá tradične nerozhoduje voľby. Ale to, že Američania pocítili zvýšenie cien pohonných hmôt,“ vysvetlil.

Výsledky podľa neho síce povzbudili demokratov, no zásadný obrat v zahraničnej politike neočakáva. Upozornil na rozpory medzi progresívnym a liberálnym krídlom Demokratickej strany, najmä v otázke financovania vojny v Iráne.

Rozhodujúce právomoci podľa neho zostávajú prezidentovi. „To, čo ovplyvňuje svet, zahraničná politika, je stále pevne v rukách Donalda Trumpa,“ zdôraznil Chmelár.

Energetická politika je podľa Chmelára kľúčom k Trumpovej stratégii

Chmelár považuje udalosti posledných rokov za súčasť širšieho geopolitického zápasu o kontrolu nad energetickými zdrojmi. „Ak sa pozrieme na udalosti za posledných päť rokov a nebudeme ich vnímať ako jednotlivé udalosti, ale ako istú postupnosť stratégie Bieleho domu, tak musíme povedať, že v energetickej politike to Donald Trump vyhral,“ vyhlásil.

Ako príklady uviedol obmedzenie dovozu ruského plynu do Európy, vývoj v Sýrii a Venezuele či narušenie energetických tokov na Blízkom východe. Podľa neho tieto zmeny oslabili alternatívne zdroje dodávok a zasiahli aj čínske obchodné trasy.

Volebné straty Trumpovho tábora preto podľa Chmelára nemožno automaticky stotožňovať s neúspechom dlhodobej geopolitickej stratégie Washingtonu.

Témy:
Eduard Chmelár

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.