Trump pritvrdil: Za každý útok v Hormuzskom prielive zničíme Iránu most alebo elektráreň

Napätie medzi Spojenými štátmi a Iránom sa ďalej stupňuje. Americký prezident Donald Trump pohrozil, že za každý iránsky útok na plavidlo v Hormuzskom prielive nechá zničiť jeden most alebo elektráreň. Iránska agentúra Tasním v reakcii citovala iránskeho činiteľa, podľa ktorého v prípade takýchto úderov Teherán odpovie podobnými útokmi v regióne na infraštruktúru spojenú s USA. Americká armáda medzitým podnikla už jedenástu noc útokov na iránske územie a Teherán odpovedal dronmi a raketami namierenými proti základniam využívaným Spojenými štátmi.  

Americký prezident Donald Trump pritvrdil rétoriku voči Teheránu. Na sociálnej sieti Truth Social vyhlásil, že Spojené štáty odpovedia na každý iránsky útok proti lodiam v Hormuzskom prielive bombardovaním iránskej infraštruktúry.

Podľa Trumpa nezáleží na tom, či Irán proti plavidlám použije raketu, riadenú strelu, dron alebo inú zbraň. Za každý takýto útok má americká armáda zničiť jeden most alebo elektráreň. Prezident zároveň zdôraznil, že terčom sa môžu stať aj objekty v Teheráne alebo v jeho bezprostrednom okolí.

Hrozba útokmi na civilnú infraštruktúru vyvoláva vážne otázky z pohľadu medzinárodného práva. Generálny tajomník OSN António Guterres už prostredníctvom svojho hovorcu upozornil, že útoky na civilné zariadenia sú neprijateľné.

Časopis Newsweek minulý týždeň napísal, že úmyselné bombardovanie civilných objektov by za určitých okolností mohlo predstavovať vojnový zločin. Charta OSN, Ženevské dohovory a ďalšie medzinárodné dohody zakazujú útoky proti civilistom a objektom nevyhnutným na prežitie obyvateľstva.

Na civilnú infraštruktúru však podľa agentúry AP útočí aj samotný Irán.

Jedenásta noc amerických úderov

Trumpove slová prišli v čase, keď americká armáda oznámila novú vlnu náletov na Irán. Oblastné veliteľstvo amerických síl na Blízkom východe CENTCOM uviedlo, že išlo už o jedenástu noc útokov za sebou.

Operácia sa začala približne o 1.00 h stredoeurópskeho letného času a trvala asi hodinu. Americká armáda tvrdí, že jej cieľom bolo ďalej znížiť schopnosť Iránu ohrozovať obchodné lode v Hormuzskom prielive.

Podľa CENTCOM-u zasiahli útoky iránsku vojenskú infraštruktúru, zariadenia, hangáre a sklady dronov.

Iránske médiá hlásili explózie na juhu aj severozápade krajiny. Protivzdušná obrana zasahovala aj nad Teheránom, pričom paľbu bolo podľa štátnej televízie počuť na západe, východe a severovýchode metropoly.

Silná explózia sa ozvala tiež v Búšehri, kde sa nachádza jediná funkčná iránska jadrová elektráreň. Bezprostredne nebolo známe, či bol objekt poškodený alebo či bol priamo cieľom útoku.

Irán zasiahol proti americkým základniam

Teherán odpovedal odvetnými útokmi proti vojenským zariadeniam využívaným Spojenými štátmi v Jordánsku, Bahrajne a Kuvajte.

Iránska armáda podľa štátnej agentúry IRNA oznámila, že zasiahla ubytovacie zariadenia a sklady na leteckej základni Azrak v Jordánsku. Neskôr údajne zaútočila samovražednými dronmi aj na sklady a hangáre určené na údržbu lietadiel na základni Šajch Ísa v Bahrajne.

Miestne úrady ani americká armáda zatiaľ nepotvrdili škody či obete.

Jordánska protivzdušná obrana oznámila, že zneškodnila štyri iránske rakety. Ďalšie dve dopadli na jordánske územie, podľa armády však nikoho nezranili a nespôsobili ani materiálne škody.

Svetová ropa zostáva rukojemníkom konfliktu

Jedným z hlavných ohnísk konfliktu zostáva Hormuzský prieliv. Pred vypuknutím bojov ním prechádzala približne pätina svetových dodávok ropy a veľké množstvo skvapalneného zemného plynu.

Irán strategickú námornú trasu na začiatku konfliktu prakticky zablokoval. Po podpísaní memoranda o porozumení medzi Washingtonom a Teheránom sa prieliv po polovici júna dočasne otvoril. Po opätovnom vyhrotení situácie začiatkom júla však Irán oznámil jeho ďalšie uzavretie.

Lodná doprava sa odvtedy z veľkej časti zastavila. Pred začiatkom vojny vo februári pritom mohli obchodné plavidlá prielivom dlhodobo prechádzať.

Trump hrozí útokom na horský komplex

Ďalším možným cieľom amerických útokov je opevnený podzemný komplex ukrytý v horskom masíve Ku Kolang Gáz Lá neďaleko zariadenia na obohacovanie uránu v Natanze.

Trump vyhlásil, že americká armáda na túto oblasť „pravdepodobne veľmi skoro zaútočí“. Teherán však opakovane popiera, že by sa v masíve nachádzalo tajné jadrové zariadenie.

„Posadnutosť Washingtonu Ku Kolangom, kde neprebieha žiadna jadrová činnosť, nie je ničím iným než zámerne vymyslenou zámienkou na ospravedlnenie agresie, ničenia a sabotáže,“ uviedol hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bagháí.

V masíve sa nachádza silne opevnený podzemný komplex s dvoma tunelovými systémami. Podľa odborníkov sú tunely vybudované tak hlboko, že môžu byť mimo dosahu aj najsilnejších amerických bômb určených na ničenie bunkrov.

Neďaleké jadrové zariadenie v Natanze bolo počas predchádzajúcich útokov vážne poškodené.

Prímerie ani dohoda boje nezastavili

Konflikt, ktorý sa začal koncom februára spoločnými útokmi Spojených štátov a Izraela proti Iránu, pokračuje s rôznou intenzitou už piaty mesiac.

V apríli síce bolo vyhlásené prímerie a v júni podpísali USA s Iránom memorandum o porozumení, ktoré malo vytvoriť cestu k trvalému ukončeniu bojov, dohoda sa však postupne rozpadla.

Irán cez víkend pozastavil plnenie svojich záväzkov s odôvodnením, že Spojené štáty porušili všetky sľuby vyplývajúce z dohody.

Washington a Teherán sa tak krok za krokom približujú k otvorenej vojne. Diplomatické záväzky zostávajú zmrazené, námorná doprava cez jednu z najdôležitejších energetických tepien sveta stojí a útoky sa už rozšírili aj na americké vojenské zariadenia v okolitých krajinách.

Témy:
vojna s Iránom

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.