Trump sľubuje lacnejšiu naftu od Putina, experti však krotia očakávania. Má Rusko vôbec čo dodávať? Sikorski odhalil problém

Dohoda amerického prezidenta Donalda Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o dodávkach nafty na svetové trhy vyvolala kritické reakcie európskych predstaviteľov. Šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová varovala, že uvoľňovanie sankcií poskytuje Moskve ďalšie peniaze na financovanie vojny proti Ukrajine. Nemecko oznámilo, že na svojej sankčnej politike nič nemení, a Poľsko spochybnilo, či má Rusko vôbec dostatok paliva na vývoz. Analytici navyše upozorňujú, že avizované dodávky pravdepodobne neprinesú výraznejší pokles cien pohonných hmôt.  

Americký prezident Donald Trump v piatok oznámil, že sa počas telefonického rozhovoru s Vladimirom Putinom dohodol na okamžitých dodávkach viac ako 300-tisíc ton ruskej nafty na americký a svetový trh. V nasledujúcich mesiacoch by podľa neho mali nasledovať ešte väčšie objemy. Cieľom dohody je zmierniť rast cien pohonných hmôt, ktoré sa dostali takmer na rekordné úrovne.

Trump zároveň uviedol, že jeho administratíva dočasne uvoľnila americké sankcie na dovoz ruskej nafty. Tie pritom pôvodne zaviedli s cieľom obmedziť príjmy Moskvy, z ktorých financuje vojnu proti Ukrajine.

Putin následne vyhlásil, že Rusko je pripravené dodávať do zahraničia ropu aj ropné produkty. Podľa ruského prezidenta budú mať tieto dodávky priaznivý vplyv na svetovú ekonomiku.

Kallasová varuje pred financovaním ruskej vojny, EÚ pripravuje rozšírenie sankcií

Na americko-ruskú dohodu ostro reagovala šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová. V sobotu vyhlásila, že uvoľnenie sankcií na ruské palivo poskytne Moskve ďalšie finančné prostriedky na pokračovanie vojny proti Ukrajine. Informovala o tom TASR.

Kallasová v príspevku na sociálnej sieti X upozornila, že Rusko len za dva dni pripravilo o život viac ako 80 ukrajinských civilistov. Zároveň podľa nej zintenzívnilo hybridné útoky proti členským štátom Európskej únie a Severoatlantickej aliancie.

„Zmiernenie sankcií na ruskú naftu dáva Moskve ďalšie príjmy na vedenie vojny. Teraz nie je čas na zmiernenie tlaku na Rusko a Európa to ani neurobí,“ zdôraznila šéfka únijnej diplomacie.

Súčasne oznámila, že ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ plánujú v pondelok schváliť dosiaľ najväčšie rozšírenie únijného sankčného zoznamu proti Rusku od začiatku vojny na Ukrajine. Na zoznam má pribudnúť približne 1 650 nových osôb a spoločností, ktoré sú podľa Bruselu prevažne napojené na ruskú armádu a zbrojársky priemysel.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v súvislosti s aktuálnym vývojom upozornil, že Rusko sa spolieha na predlžovanie konfliktu.

Nemecko sankcie rušiť nebude, Merz sľubuje pokračovanie pomoci

Nemecká vláda v reakcii na Trumpovo oznámenie zdôraznila, že na svojom postoji k Rusku nič nemení. Podľa agentúry Reuters Berlín naďalej trvá na zachovaní sankcií prijatých v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu.

„Spolková vláda vzala na vedomie rozhodnutie USA týkajúce sa dodávok ruskej nafty,“ uviedol hovorca nemeckej vlády Stefan Kornelius.

Zároveň zdôraznil, že Nemecko bude pokračovať v doterajšej politike. „Spolková vláda naďalej stojí za rozhodnutiami o sankciách proti Rusku a spolupracuje so svojimi európskymi partnermi na ďalších sankciách,“ dodal.

Berlín bude podľa neho pokračovať aj v podpore Ukrajiny a diplomatického úsilia o ukončenie vojny. Nemecký kancelár Friedrich Merz, ktorý minulý víkend navštívil Kyjev, už opakovane vyhlásil, že jeho krajina neobmedzí pomoc ukrajinskej vláde. Nemecko je pritom najväčším európskym darcom pomoci Ukrajine.

Odlišný postoj zaujala spolupredsedníčka opozičnej Alternatívy pre Nemecko (AfD) Alice Weidelová. Predstaviteľka strany označovanej za populistickú až krajne pravicovú Trumpovu dohodu s Putinom privítala. „Takto sa to robí,“ napísala na sociálnej sieti X. Merza zároveň obvinila, že svojou sankčnou politikou „ničí Nemecko“.

Poľský minister pochybuje, či má Rusko vôbec čo vyvážať

Otázniky nad uskutočniteľnosťou Trumpovej dohody vyslovil aj poľský minister zahraničných vecí Radosław Sikorski. Na sociálnej sieti X spochybnil, že Rusko má dostatočné prebytky nafty na vývoz.

„Naše veľvyslanectvo hlási nedostatok pohonných hmôt dokonca aj v Moskve, ktorá má pri zásobovaní vždy prednosť. Navyše seriózne zdroje uvádzajú, že Ukrajina už poškodila približne 50 percent ruských rafinérskych kapacít. Odkiaľ sa teda vezmú prebytky určené na vývoz?“ napísal Sikorski.

Kriticky sa vyjadril aj fínsky premiér Petteri Orpo. Trumpovu dohodu s Putinom označil za sklamanie. Podľa neho povedie k oslabeniu sankcií proti Rusku a umožní Moskve pokračovať vo financovaní vojny proti Ukrajine.

Podobné obavy vyjadrili analytici amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW). Upozornili, že dohoda „bude financovať ruské vojnové úsilie a predĺži vojnu na Ukrajine“. ISW zároveň pripomenul, že ruský vývoz tvoril vlani len 9,5 percenta celosvetového exportu nafty. Ruská vláda navyše podľa analytikov v júli tohto roka dočasne zakázala jej vývoz po tom, ako Ukrajina zintenzívnila útoky na ruské rafinérske kapacity a logistickú infraštruktúru vrátane zásobovania palivom.

Trump viní z drahých palív Ukrajinu aj demokratov

Rast cien pohonných hmôt sa stal citlivou politickou témou aj v Spojených štátoch. Trump v poslednom období pripisuje zdražovanie predovšetkým ukrajinským útokom na ruské ropné rafinérie. Zároveň odmieta tvrdenia, že za vysoké ceny môže vojna s Iránom, ktorú Spojené štáty a Izrael začali koncom februára a ktorá je medzi Američanmi nepopulárna.

Americký prezident preniesol časť zodpovednosti za rast cien aj na opozičných demokratov. Tvrdí, že v štátoch, kde vládnu, vrátane Kalifornie, dochádza k zatváraniu rafinérií. Demokrati naopak obviňujú Trumpa, že zdražovanie pohonných hmôt vyvolal rozpútaním vojny s Iránom. Podľa nich sa teraz prezident „snaží upratať svoj neporiadok zúfalými dohodami s vražedným diktátorom“.

Vývoj cien nafty predstavuje pre Trumpa aj politické riziko. Jej zdražovanie totiž zasahuje nákladnú dopravu, poľnohospodárstvo aj domácnosti, ktoré ju využívajú na vykurovanie. V novembri sa navyše uskutočnia voľby do amerického Kongresu, ktoré rozhodnú o tom, či si republikáni udržia svoju tesnú väčšinu.

Kyjev obhajuje útoky na ruské rafinérie

Ukrajina, ktorá od februára 2022 čelí rozsiahlej ruskej invázii, opakovane zdôrazňuje, že útoky na ruskú energetickú infraštruktúru sú súčasťou jej obrany.

Rusko denne útočí na ukrajinské územie pomocou dronov, riadených striel a rakiet. Ukrajinská armáda v reakcii podniká vzdušné údery na ciele na ruskom území vrátane ropných rafinérií a ďalších zariadení energetického sektora.

Kyjev tieto operácie obhajuje snahou oslabiť hospodárske možnosti Moskvy a obmedziť jej schopnosť financovať pokračujúcu inváziu.

Ukrajinské vedenie zároveň opakovane deklarovalo pripravenosť na vzájomné zmiernenie útokov na energetickú infraštruktúru. Podmienkou však je, aby podobne postupovalo aj Rusko.

Analytici výraznejší pokles cien neočakávajú

Hoci Trump prezentuje dohodu s Putinom ako spôsob, ako znížiť ceny palív, analytici upozorňujú, že jej skutočný dosah môže byť obmedzený. Spojené štáty denne spotrebujú približne 3,6 milióna barelov nafty. Aj keby Rusko počas tohto mesiaca dodalo celých sľúbených 300-tisíc ton, išlo by o objem zodpovedajúci necelej polovici dennej americkej spotreby.

Analytici, ktorých oslovila česká tlačová agentúra ČTK, sa zhodujú, že cenový účinok dohody bude pravdepodobne malý.

„Oznámené objemy sú vzhľadom na veľkosť svetového trhu relatívne malé a zásadný problém predstavuje predovšetkým nedostatok rafinérskych kapacít, nie samotnej ropy,“ uviedol analytik spoločnosti Deloitte David Marek. Dlhodobejšie zlacnenie bude podľa neho závisieť nielen od skutočného objemu ruských dodávok, ale aj od ďalšieho vývoja situácie na Blízkom východe.

Podobne situáciu hodnotí analytik spoločnosti XTB Pavel Peterka. „Sľúbený objem dodávok ruskej nafty predstavuje ekvivalent pol až jednodňového svetového dopytu. V závislosti od toho, ktoré čísla deklarované prezidentom Trumpom platia. Vplyv na ceny tak bude skôr drobný,“ uviedol.

Témy:
Donald Trump
ruská nafta
Vladimir Putin
protiruské sankcie
Volodymyr Zelenskyj

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.