Trump tvrdí, že USA majú Hormuz pod absolútnou kontrolou. Nad prímerím s Iránom visí otáznik

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že Spojené štáty majú Hormuzský prieliv „úplne pod kontrolou“ a túto kontrolu si zrejme aj udržia. Jeho slová prichádzajú v čase, keď sa objavujú protichodné informácie o osude prímeria medzi Washingtonom a Teheránom. Kým pakistanské zdroje hovoria o možnosti jeho predĺženia o ďalších 60 až 90 dní, Irán tvrdí, že nie je čo predlžovať.  

Trump v stredu na svojej sociálnej sieti Truth Social vyhlásil, že americká námorná blokáda Hormuzského prielivu funguje ako „oceľová stena“ a Teherán proti nej nedokáže nič urobiť.

„USA majú úplnú kontrolu nad Hormuzským prielivom. Myslím, že si ju udržíme,“ napísal šéf Bieleho domu. Zároveň tvrdil, že Irán prakticky prišiel o námorníctvo a letectvo a že jeho elitné Revolučné gardy sú zdecimované.

Teherán na najnovšie Trumpove vyjadrenia bezprostredne nereagoval. Podobné tvrdenia amerického prezidenta však iránske vedenie v minulosti označovalo za formu nátlaku a psychologickej vojny.

Situácia okolo strategicky dôležitého prielivu pritom zostáva jedným z najcitlivejších bodov konfliktu. Hormuzom prechádza významná časť svetového obchodu s ropou a skvapalneným zemným plynom a výrazné obmedzenie lodnej dopravy už tlačí nahor ceny palív.

Irán rokuje s Ománom

Kým Trump hovorí o americkej kontrole nad prielivom, Teherán sa pokúša dohodnúť podmienky plavby s Ománom.

Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Baghájí pred niekoľkými dňami oznámil, že obe krajiny sa zhodli na trase plavby cez Hormuzský prieliv a spoločné vyhlásenie o pravidlách lodnej dopravy je v záverečnej fáze prípravy.

Podľa Iránu nestabilitu v oblasti spôsobujú predovšetkým Spojené štáty blokádou iránskych prístavov. Pakistanské bezpečnostné zdroje zároveň naznačili, že dohoda medzi Iránom a Ománom by mohla byť uzavretá ešte pred víkendom.

Plavba cez Hormuz je výrazne obmedzená od konca februára, keď Spojené štáty a Izrael začali útoky na Irán. Boje sa v nasledujúcich mesiacoch striedavo utlmili a opäť rozhoreli. Ani následné prímerie a memorandum o porozumení nedokázali priniesť trvalé zastavenie útokov.

Pakistan: prímerie sa môže predĺžiť

Nejasná zostáva aj budúcnosť dohody medzi Washingtonom a Teheránom.

Pakistanské bezpečnostné zdroje oboznámené s rokovaniami tvrdia, že prímerie uzavreté v júni by sa mohlo predĺžiť o ďalších 60 až 90 dní. Nie je však jasné, či by jeho obnovenie bolo aj verejne oznámené.

Pakistan pri rokovaniach vystupuje ako sprostredkovateľ. Hovorca tamojšieho ministerstva zahraničných vecí Tahír Andrabí v stredu uviedol, že podľa Islamabadu júnová dohoda stále platí a jej časový rámec je možné predĺžiť.

„Túto kapitolu neuzatvárame,“ citovala ho agentúra AP.

Pôvodná rámcová dohoda stanovovala 60-dňové obdobie na rokovania, ktoré má vypršať v polovici augusta. Počas neho mali Spojené štáty a Irán pripraviť pôdu pre ukončenie vojny a širšiu politickú dohodu.

Realita však bola podstatne komplikovanejšia. Aj počas deklarovaného prímeria pokračovali vzájomné útoky a k zásadnejším rokovaniam prakticky nedošlo.

Teherán: Nie je čo predlžovať

Iránska strana navyše pakistanskú verziu udalostí odmieta.

Vysokopostavený iránsky predstaviteľ v stredu pre agentúru Reuters uviedol, že Teherán a Washington o predĺžení prímeria vôbec nerokujú.

„O predĺžení sa nevyjednáva, pretože z pohľadu Iránu sa žiadne obdobie nezačalo, a preto nie je čo predĺžiť,“ vyhlásil.

Podľa neho Spojené štáty porušili dočasnú dohodu už 48 hodín po jej uzavretí a o niekoľko dní neskôr od nej fakticky odstúpili.

Memorandum podpísané v júni pritom počítalo s „okamžitým a trvalým“ ukončením útokov. Dohoda sa však rýchlo rozpadla. Trump 7. júla vyhlásil, že prímerie sa skončilo, zatiaľ čo iránske ministerstvo zahraničných vecí ho o týždeň neskôr označilo za pozastavené.

Šesťdesiatdňová lehota v memorande mala slúžiť predovšetkým na rokovania o konečnej dohode. Tá mala zahŕňať obmedzenia iránskeho jadrového programu výmenou za zmiernenie alebo zrušenie amerických sankcií.

Pred ďalšou fázou rokovaní však zostáva viacero nevyriešených podmienok. Patrí medzi ne prímerie v Libanone, zabezpečenie voľnej plavby v Hormuzskom prielive či výnimky, ktoré by Iránu umožnili predávať ropu.

„Jednou z otázok, o ktorých sa rokuje prostredníctvom sprostredkovateľov, je návrat USA k dočasnej dohode a stanovenie časového rámca na splnenie záväzkov. V tejto otázke nedošlo k absolútne žiadnemu pokroku,“ povedal iránsky predstaviteľ.

Hormuz zostáva kľúčom

Práve Hormuzský prieliv sa tak čoraz viac javí ako jeden z rozhodujúcich bodov ďalšieho vývoja konfliktu.

Trump prezentuje situáciu ako jednoznačnú americkú prevahu a tvrdí, že Washington má strategickú námornú trasu pevne v rukách. Irán naopak rokuje s Ománom o obnovení lodnej dopravy a Spojené štáty obviňuje z destabilizácie regiónu.

Rovnako nejasný je osud prímeria. Pakistan tvrdí, že dohoda môže pokračovať, zatiaľ čo Teherán namieta, že po jej porušení sa žiadne obdobie prímeria v skutočnosti nezačalo.

Medzi vyhláseniami o „oceľovej stene“, diplomatickým sprostredkovaním a pokračujúcimi spormi o podmienky plavby tak zostáva jediná istota: bez dohody o Hormuzskom prielive bude cesta k trvalejšiemu upokojeniu konfliktu medzi Spojenými štátmi a Iránom mimoriadne komplikovaná.

Témy:
vojna s Iránom
Donald Trump

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.