Trump zvažuje bezprecedentný útok na Irán. Kongres sa márne pokúša obmedziť jeho právomoci

Americký prezident Donald Trump je podľa vlastných slov blízko k rozhodnutiu o rozsiahlom vojenskom útoku na Irán. Kým Biely dom pripravuje možné ďalšie vystupňovanie konfliktu, v Kongrese sa prehlbuje spor o to, či môže prezident pokračovať vo vojne bez výslovného súhlasu zákonodarcov. Senát vo štvrtok návrh na obmedzenie jeho právomocí tesne zamietol.  

„Zvažujem rozsiahly útok. Väčší než kedykoľvek predtým,“ povedal Trump vo štvrtok v krátkom rozhovore pre portál Axios. Definitívne rozhodnutie podľa svojich slov ešte neurobil, pripustil však, že Spojené štáty sú na prípadnú operáciu pripravené.

„Som blízko k tomu, aby som sa rozhodol. Sme na to všetci pripravení,“ vyhlásil šéf Bieleho domu. Na otázku, či by sa k americkým úderom pridal aj Izrael, odpovedal, že izraelská armáda by tak urobila „do dvoch minút“, keby ju o to požiadal.

Trump zároveň tvrdil, že Iránci si toho „ešte dosť nevytrpeli“. Jeho slová naznačujú, že Washington napriek dvanástim po sebe nasledujúcim nociam amerických útokov uvažuje o ďalšom výraznom rozšírení vojenskej kampane.

Ústredné velenie armády USA, známe ako CENTCOM, v noci na štvrtok oznámilo ďalšiu vlnu úderov na iránske ciele. Denník The Wall Street Journal už v stredu informoval, že Spojené štáty zrejme pripravujú pôdu na novú eskaláciu konfliktu. Do regiónu mali v uplynulých týždňoch presunúť jednotky špeciálnych operácií, ďalšie lietadlá aj zdravotnícky personál.

Prímerie vydržalo necelý mesiac

Washington a Teherán podpísali 17. júna memorandum o porozumení, ktorého súčasťou bolo dočasné prímerie a 60-dňová lehota na rokovania o konečnej mierovej dohode.

Trump však 9. júla oznámil, že prímerie sa skončilo. Ako dôvod uviedol iránske útoky na plavidlá v strategicky významnom Hormuzskom prielive. Spojené štáty a Irán odvtedy pokračujú vo vzájomných útokoch.

Americký prezident tvrdí, že Teherán má záujem rokovať, podľa neho však zatiaľ nie je pripravený uzavrieť dohodu s Washingtonom. Súčasne dáva najavo, že ďalšie vojenské kroky môžu byť podstatne rozsiahlejšie než doterajšie operácie.

Senát Trumpove právomoci neobmedzil

Kým administratíva zvažuje ďalšie údery, v americkom Kongrese pokračuje zápas o kontrolu nad vojenskými rozhodnutiami prezidenta.

Senát vo štvrtok pomerom hlasov 49 ku 47 zamietol demokratmi presadzovanú rezolúciu, ktorá mala Trumpovi obmedziť právomoci pri vedení vojny proti Iránu. Hlasovanie sa uskutočnilo iba niekoľko hodín po tom, ako podobné uznesenie schválila Snemovňa reprezentantov.

K podporovateľom senátneho návrhu sa pridala aj republikánska senátorka Susan Collinsová zo štátu Maine. Na opačnej strane hlasoval spolu s republikánmi demokratický senátor John Fetterman z Pennsylvánie.

Hlasovania o vojnových právomociach bývajú v Kongrese mimoriadne tesné a ich výsledok často ovplyvní aj momentálna účasť zákonodarcov. Senát o obmedzení Trumpových kompetencií hlasoval počas roka už niekoľkokrát. Prezident republikánov, ktorí podporili podobné návrhy, opakovane ostro kritizoval.

Biely dom argumentuje, že snahy zviazať prezidentovi ruky by oslabili vyjednávaciu pozíciu Spojených štátov a znížili tlak na iránske vedenie. Demokrati a menšia skupina republikánov naopak upozorňujú, že o otázkach vojny a mieru nemôže rozhodovať prezident sám. Podľa nich musí Kongres opätovne prevziať úlohu, ktorú mu priznáva americká ústava.

Snemovňa vyslala symbolický odkaz

Snemovňa reprezentantov vo štvrtok schválila nezáväznú rezolúciu požadujúcu ukončenie vojny s Iránom pomerom hlasov 214 ku 208. Za návrh hlasovali aj štyria republikánski kongresmani.

Dolná komora Kongresu prijala podobné uznesenie už druhýkrát. Trumpa ním vyzvala, aby pred pokračovaním vojenských operácií požiadal zákonodarcov o súhlas. Bez podpory Senátu však zostáva rozhodnutie Snemovne prevažne symbolickým politickým gestom.

Trump 10. júla oficiálne informoval Kongres, že Spojené štáty obnovili vojenský zásah proti Iránu po skončení približne mesiac trvajúceho prímeria.

Podľa zákona o vojnových právomociach z roku 1973 musí prezident informovať Kongres najneskôr do 48 hodín od začiatku bojových operácií. Oznámením sa zároveň spúšťa 60-dňová lehota, počas ktorej má prezident získať súhlas Kongresu s použitím ozbrojenej sily alebo formálne vyhlásenie vojny. Zákon umožňuje túto lehotu jednorazovo predĺžiť o ďalších 30 dní.

Trump však označil predchádzajúcu kongresovú rezolúciu za „zle načasovanú a bez kongresovú rezolúciu za „zle načasovanú a bezvýznamnú“. Najnovšie hlasovania ukazujú, že hoci odpor proti jeho vojenskej politike rastie aj medzi niektorými republikánmi, v Senáte zatiaľ nie je dostatok hlasov na to, aby prezidentovi zabránili v ďalšom rozšírení konfliktu.

Témy:
Donald Trump
vojna s Iránom

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.