Trumpov čas na vojnu vypršal. Kongres by ho mohol zastaviť – keby chcel

Ak by sa vláda Donalda Trumpa riadila zákonom, musela by do 60 dní od oznámenia vojny požiadať Kongres o súhlas, o 30-dňové predĺženie lehoty alebo konflikt ukončiť.  

Už keď USA a Izrael 28. februára zaútočili na Irán, mnohí experti a politici upozornili, že Trumpova vláda postupovala neligitímne – obišla Kongres a porušila medzinárodné právo.

Šancu, ako vojnu ukončiť, by mohol poskytnúť zákon o vojnových právomociach z roku 1973. Z neho vyplýva, že prezident musí vojakov z konfliktu do 60 dní stiahnuť, ak Kongres pred uplynutím tohto času vojnu neschváli.

USA nie sú vo vojne?

„Sme tesne pred vypršaním 60-dňovej lehoty. Má prezident v úmysle získať súhlas Kongresu s vojnou v Iráne alebo nám poslať zákonom požadované potvrdenie, že potrebuje ďalších 30 dní na stiahnutie amerických síl z vojny?“ spýtal sa demokratický senátor Tim Kaine ministra obrany Petea Hegsetha na štvrtkovom vypočutí pred výborom pre ozbrojené sily v senáte (v hornej komore Kongresu).

Šéfa Pentagonu tam zasypávali otázkami už dva dni. Vypočutie zvolali kvôli návrhu vojenského rozpočtu na budúci rok, ktorý by výdavky na obranu zvýšil na rekordných 1,5 bilióna dolárov.

Ešte v utorok sa Hegseth podrobil aj tvrdému šesťhodinovému vypočutiu v podobnom výbore v Snemovni reprezentantov (dolnej komory Kongresu).

Čítajte viac Vzorné Poľsko, podlé Španielsko. Trump hľadá bič na trestanie “neposlušných” spojencov

Demokrati kritizovali nielen zvýšené výdavky na obranu, ale aj útok na dievčenskú školu v iránskom Minabe, kde po zásahu americkej rakety hneď v prvý deň vojny podľa miestnych úradov zahynulo až 168 žiačok, 26 učiteľov a štyria rodičia.

Neskôr prišla reč na to, či Biely dom požiada Kongres o schválenie vojenského ťaženia proti islamskej republike.

„Momentálne sa nachádzame v prímerí, čo v našom chápaní znamená, že sa 60-dňová lehota počas prímeria preruší alebo zastaví,“ odvetil minister na Kaineovu otázku.

„Neverím, že by to zákon povoľoval. Myslím si, že 60 dní zajtra vyprší a pre vládu to bude predstavovať naozaj dôležitú právnu otázku,“ ohradil sa demokratický senátor.

Čítajte viac Trump sa pomiatol, nemôže ďalej vládnuť, tvrdia demokrati. Podarí sa ho odvolať vďaka dodatku ústavy?

Hegsethovo tvrdenie, že Biely dom v súčasnosti nepotrebuje súhlas Kongresu, podporili aj republikáni. Predseda Snemovne reprezentantov Mike Johnson dokonca vyhlásil, že nie je nutné, aby sa vyjadrovali k akcii v Iráne, pretože Spojené štáty ani „nie sú vo vojne“.

„Nemyslím si, že máme aktívne, kinetické vojenské bombardovanie, paľbu alebo čosi podobné. Momentálne sa snažíme sprostredkovať mier,“ zdôvodnil.

Diera v zákone

To, že potrebuje schválenie v Kongrese, si uvedomuje i Trump. Vidno to na jeho vyhláseniach – spočiatku často hovoril o „vojne“ proti Iránu, no neskôr sa už vyjadroval opatrnejšie.

Podľa portálu Axios sa jeho rétorika začala meniť, keď pochopil, že sa mu konflikt na Blízkom východe nepodarí skončiť za štyri až šesť týždňov, ako plánoval.

Čítajte viac Poslúchnu vojaci Trumpa, aj keby mali páchať vojnové zločiny?

„Hovoria, že ak používate slovo “vojna“, možno nerobíte dobre,” citoval server jeho výklad z marcového podujatia. „Demokrati to nazývajú vojnou, my to nazývame vojenskou operáciou,“ povedal počas prejavu v Memphise.

V niečom tým pripomína ruského prezidenta Vladimira Putina. Ani ten agresiu proti Ukrajine nepovažuje za vojnu, ale za „špeciálnu vojenskú operáciu“ – hoci trvá už vyše štyroch rokov.

Zákon o vojnových právomociach nariaďuje, aby prezident do 48 dní informoval Kongres o nasadení vojsk bez vyhlásenia vojny alebo iného povolenia. Neoprávnenú vojenskú akciu však obmedzuje na 60 dní.

Niet pochýb, že to šéfovi Bieleho domu prekáža. Zákon už označil za protiústavný a jeho viceprezident JD Vance za „podvod“.

Našla Trumpova vláda vďaka prímeriu, ktoré s Iránom dohodla 7. apríla, právnu medzeru, ako legislatívu obísť? Odpoveď nie je jednoznačná. Ako na svojom portáli zdôraznilo Výskumné a analytické centrum Khazar (KHAR), názory právnikov sa líšia.

Spomenutý zákon vznikol ako reakcia na vietnamskú vojnu a sporné je už to, odkedy sa má 60-dňová lehota počítať.

Niektorí experti si myslia, že by sa malo začať od dátumu útoku (v tom prípade by čas uplynul už 29. apríla), iní tvrdia, že od dátumu, keď Biely dom oficiálne informoval Kongres (potom by lehota vypršala 1. mája).

Mnohí republikáni sú tiež presvedčení, že by sa nemalo započítavať obdobie prímeria. „Nemôžeme trestať prímerie. Chceme, aby si strany sadli a rozprávali sa,“ vysvetlil pre CNN kongresman Brian Fitzpatrick.

Trump by údajne mohol argumentovať aj tým, že pokoj zbraní vojnu fakticky ukončil a odpočítavanie 60 dní treba spustiť odznova.

Čítajte viac Z Trumpa sa stáva diktátor, USA už nie sú demokraciou, tvrdia odborníci

Bezmocný Kongres

Zaujímavé je, že uvedený zákon ešte nikdy nepoužili na zastavenie vojnového konfliktu a Trump nie je prvou hlavou štátu, ktorá ho kritizovala. Už po tom, čo ho prijali, ho vetoval vtedajší prezident Richard Nixon, ale Kongres ho prehlasoval.

Problémy s dodržiavaním zákona mal i Ronald Reagan, Bill Clinton či Barack Obama. Zákonodarcovia v skutočnosti majú možnosť vojnové právomoci prezidenta hocikedy zrušiť, na to by však museli hlasovať jednotne.

V prípade Trumpa všetky snahy demokratov vyjdú naprázdno pre odpor väčšiny republikánov, ktorí ho zakaždým podporia. Otázne zostáva, ako sa zachovajú, ak bude vojna v Iráne pokračovať. Presadia svoju autoritu alebo budú ďalej mlčať?

Čítajte viac Trump chce iránsku ropu a urán. Ak by začal s pozemnou inváziou, bolo by to horšie ako vojna v Iraku, varujú experti

Ako pre arabskú televíziu Al Džazíra upozornil David Janovsky z mimovládnej organizácie Projekt pre vládny dohľad (POGO) vo Washingtone, o týchto veciach sa vždy rozhodovalo politicky, federálne súdy sa im vyhýbali. A ak aj predchádzajúci prezidenti zákon porušili, Kongres sa len prizeral.

Janovsky napríklad pripomenul, že Kongres od skončenia druhej svetovej vojny žiadnu ďalšiu vojnu oficiálne nevyhlásil – ani v prípade Vietnamu, kde trvala až jedenásť rokov, ani pri americkom nasadení v Iraku či v Afganistane.

Pri konflikte vo Vietname to zákonodarcovia vyriešili tým, že schválili tzv. rezolúciu o Tonkinskom zálive, ktorá dala prezidentovi široké právomoci.

Podľa odborníkov si dnes republikáni uvedomujú, že ich konflikt na Blízkom východe pripravuje o priazeň voličov, čo môže ovplyvniť výsledky novembrových volieb do Kongresu, ale nemajú odvahu postaviť sa Trumpovi.

Čítajte viac Trump nás oklamal a zradil, tvrdia ľudia z jeho hnutia. Je už MAGA mŕtva?

To, že v Iráne zavládol pokoj zbraní, im preto vyhovuje. Môžu to využiť ako zámienku, aby nič nepodnikli.

„Tomu hlasovaniu sa budú chcieť vyhnúť všetkými možnými prostriedkami,“ potvrdil pre Al Džazíru Henry Olsen, vedúci pracovník Centra pre etiku a verejnú politiku vo Washingtone.

„Jedným z dôvodov, prečo sme sa dostali až sem, je to, že Kongres a krajina desaťročia len krčili plecami, keď prezidenti posúvali hranice vojenskej intervencie,“ objasnil Janovský.