Členské štáty Rady mieru mali poskytnúť až 17 miliárd dolárov na obnovu Pásma Gazy. Palestínčania však dodnes nedostali ani euro.
„Na účet neboli vložené nijaké doláre,“ uviedli nemenované zdroje pre denník Financial Times, ktorý sa zaujímal o aktuálny stav Rady mieru.
Ešte 10. apríla sa však objavila správa, že organizácia už nejaké príspevky dostala – celkovo vraj išlo o necelú miliardu dolárov, lebo z desiatich krajín, ktoré prisľúbili peniaze, ich napokon poskytli len tri – Spojené arabské emiráty, Maroko a USA.
Ani tieto finančné prostriedky sa však na nič nepoužili a rada ich ani nedostala. „V súčasnosti nie sú k dispozícii žiadne peniaze,“ informoval v apríli Palestínčanov Nikolaj Mladenov, bulharský diplomat, ktorého Trump vymenoval za generálneho riaditeľa Rady mieru.
Ako je možné, že organizácia nemá nijaké prostriedky, keď tri štáty už zaplatili? Kde sa stratili stámilióny dolárov?
Podozrivý účet
Ako zistili noviny Financial Times, financovanie a vedenie Rady mieru vyvoláva pochybnosti o legitimite a transparentnosti.
Spomenuté dary totiž neprišli finančnému fondu, ktorý na tento účel zriadila Svetová banka a spravuje ho predstavenstvo rady, ale na súkromný účet v najväčšej americkej banke JP Morgan. Táto inštitúcia však nemusí podávať správy o tom, kto a koľko peňazí daroval alebo na čo sa minuli.
Prečo Rada mieru obišla transparentný fond vo Svetovej banke? „Povedala, že sa zriadilo viacero rôznych účtov a že darcovia náhodou uprednostnili účet v banke JP Morgan pred účtom vo Svetovej banke. Rada nevedela vysvetliť, prečo sa tak rozhodli,“ priblížila pre americké rádio NPR reportérka denníka Financial Times Abigail Hauslohnerová, ktorá sa témou zaoberala.
Čítajte viac Blanár zastupoval Slovensko na prvom zasadnutí Trumpovej Rady mieru, Slovensko bolo len ako pozorovateľ Pôvodným cieľom Rady mieru bolo, aby ukončila vojnu medzi Izraelom a palestínskym teroristickým hnutím Hamas, no mala dohliadnuť aj na obnovu v Pásme Gazy.
Šéf Bieleho domu si tiež želal, aby neskôr riešila i ďalšie globálne problémy. Niet pochýb, že ju vytvoril aj na to, aby bola protiváhou OSN, ktoré Trump často kritizuje za údajnú pomalosť a neefektívnosť.
Aj to bol dôvod, prečo drvivá väčšina demokratických krajín členstvo v rade odmietla. Trump od štátov navyše ako poplatok za stále členstvo žiadal až miliardu dolárov, čo bolo pre väčšinu krajín neprijateľné.
Nehovoriac o tom, že do rady prijal viaceré autoritárske a diktátorské režimy a organizáciu vybudoval ako svoju firmu. Sám sa vymenoval za jej doživotného predsedu so širokými právomocami.
Čítajte viac Chcete byť členom Trumpovej Rady mieru? Pripravte si miliardu dolárov
Po prvom zasadnutí rady vo februári americký prezident oznámil, že viaceré členské štáty prisľúbili dary v celkovej výške sedem miliárd dolárov a ďalších desať mali poskytnúť Spojené štáty. Z týchto sľubov sa však nesplnilo nič.
Nesplnené sľuby
Podľa správy z apríla poslalo Maroko asi 20 miliónov dolárov, čo pomáha financovať Mladenovov úrad a technokratický výbor palestínskych expertov, ktorých úlohou je dohliadať na obnovu Pásma Gazy.
Spojené arabské emiráty poskytli 100 miliónov dolárov na výcvik novej polície v uvedenom regióne. Keďže sa však s týmto programom zatiaľ ani nezačalo, peniaze na účte zmrazili.
Asi 1,2 miliardy dolárov by malo dodať ministerstvo zahraničných vecí, k čomu ešte nedošlo. Okrem toho mal rezort poskytnúť i 50 miliónov na financovanie činnosti Rady mieru, lenže túto sumu uvoľní, až keď organizácia zavedie mechanizmy finančnej kontroly, čo sa zatiaľ nestalo.
Čítajte viac Fico odmietol pozvanie do Trumpovej Rady mieru. Nesúhlasí s miliardovým členským ani rušením medzinárodných inštitúcií Viacerí členovia amerického Kongresu pochybujú, či Rada mieru vôbec spĺňa požiadavky na to, aby ju uznali za medzinárodnú organizáciu. Až potom by mala nárok na financovanie z amerického rozpočtu.
Ako upozornila Hauslohnerová, rada v podstate ani nemá komu peniaze odovzdať, pretože v Pásme Gazy stále nie je bezpečne – členovia Hamasu nezložili zbrane, Izrael sa z oblasti nestiahol a nepôsobí tam žiadna prechodná vláda.
„Gaza je v podstate stále vojnovou zónou. Minulú jeseň oznámili rozsiahle prímerie, čo viedlo k Trumpovej koncepcii Rady mieru… Boje však pokračujú. Prevažná väčšina obyvateľstva naďalej žije vo veľmi zlých humanitárnych podmienkach… K ničomu z toho, čo Trump načrtol pri založení Rady mieru, sme sa nedostali,“ vysvetlila Hauslohnerová pre rádio NPR.
No aj keby sa uvedenej organizácii podarilo vyzbierať prisľúbených 17 miliárd eur, na potrebné zmeny by to nestačilo.
Čítajte viac Moskva spochybnila Trumpovu Radu mieru. Prestáva veriť jej oficiálnemu cieľu
Podľa odhadov OSN, Európskej únie a Svetovej banky by si totiž obnova vojnou zničeného Pásma Gazy len v najbližších desiatich rokoch vyžiadala až 71,4 miliardy dolárov. Do tohto projektu sa pritom zatiaľ neinvestoval ani jediný dolár.
Kritici tiež upozorňujú, že takú rozsiahlu rekonštrukciu môže robiť len organizácia s pevnou štruktúrou, ktorá je dôveryhodná, čo Rada mieru – aj po najnovších zisteniach Financial Times – nespĺňa.
Na to, aby krajiny prispievali miliardami dolárov, by bolo potrebné, aby v organizácii fungoval audit, nezávislé kontrolné mechanizmy, právna zodpovednosť a transparentné obstarávanie. Rada mieru však také záruky zatiaľ nedokáže poskytnúť.