Tunel Višňové narazil na kurióznu prekážku. Na diaľnici sa usadil chránený druh, diaľničiari sa ho chcú zbaviť

Hoci je tunel Višňové otvorený iba necelý rok, vznikol pri ňom nezvyčajný problém. Diaľničiari žiadajú výnimku na odstránenie hniezd chráneného druhu vtákov, pri jednom zo vstupov do tunela. Spoločnosť sa bráni ochranou motoristov, ornitológ hovorí o nezvyčajnom množstve podobných žiadostí.  

Národná diaľničná spoločnosť (NDS) požiadala o výnimku zo zákazu druhovej ochrany. Vyplýva to z úradnej tabule rezortu životného prostredia. Ide o hniezda Belorítky obyčajnej, ktorá sa rozhodla umiestniť svoje obydlie na technickom objekte pri západnom portáli tunela Višňové, toho smerujúceho na Žilinu. Kuriózna situácia vznikla na mieste, ktoré je súčasťou tunelových zariadení, ide teda o podpornú stavbu pre údržbu tunela.

Konflikt ochrany prírody a prevádzky sa NDS rozhodla riešiť, aby zabezpečila fungovanie tunela ale aj bezpečnosť vodičov. „Hniezdenie na diaľnici je nebezpečné pre samotné belorítky, najmä pre mláďatá pri prvých pokusoch o let. Rovnako však predstavuje možné ohrozenie aj pre motoristov, ak by došlo ku kolízii,” vysvetlila mediálna komunikácia diaľničiarov pre Pravdu.

Spoločnosť doplnila, že na stavbách všeobecne inštaluje zábrany a protihlukové steny fungujúce aj ako ochrana vtákov pred vozidlami. No zároveň nemôže bez povolenia zasiahnuť, pokiaľ ide o život a hniezdenie chránených druhov. „V prípade súhlasného stanoviska sa hniezda šetrne odstránia v čase a za okolností ako určí povolenie,” uzavreli diaľničiari.

Foto:
FB Ornitológia na Slovensku
Belorítka obyčajná

Keď vtáky skrížia cestu autám

Správa z projektu Transgreen WWF Slovakia uvádza, že pri mapovaní úmrtnosti zvierat na slovenských cestách zo všetkých zvierat najviac zomiera vtáctvo a drobné živočíchy. Najčastejšie je dôvodom náraz vtáka do auta či kamióna, čo ohrozuje najmä posádku, ale aj premávku. Riešením je, aby sa počítalo so zrážkami či prebiehaním zvery už pri projektovaní stavby. Sleduje sa preto, kadiaľ vtáky migrujú, kde hniezdia a ktoré miesta sú pre ne lákavé.

V rámci prípravy dopravných projektov zastrešuje kontrolu vplyvu na prírodu EIA. Podľa zákona a jeho požiadaviek na ochranu sa umiestňujú stavby, technológie, osvetlenie či spomenuté ochranné prvky tak, aby mali čo najmenší dopad na faunu a flóru. V praxi sú to siete, steny, ale aj ekodukty, teda zelené cesty či podchody určené na prechod či bezpečnosť zvierat.

Príkladom je aj plánovaný úsek R2 Jablonov nad Turňou – Včeláre, v blízkosti Hrhovských rybníkov, kde sa rieši ochrana vtáctva pred kolíziami s dopravou. Rezort upozornil na riziko úhynu vtáctva v chránenom území Slovenský kras. Od investora, teda NDS, požaduje po odovzdaní projektu monitoring úmrtnosti vtákov na tri roky. Podľa výsledkov musí vybudovať ochranné zábrany či výsadbu zelene na stavbách rýchlostnej cesty.

Na D1 Turany – Hubová, ktorý tiež ešte nie je vo výstavbe, už v projekte EIA vyžaduje štvormetrové ochranné siete na troch mostoch ponad Váh. Dôvodom je, že Váh je migračným koridorom vtáctva. Vtáky sa pri preletoch orientujú podľa vodného toku a mosty im môžu vytvárať prekážku. Zábrany ich majú prinútiť vyletieť vyššie, aby sa vyhli kolízii s premávkou na nich.

Tým sa chránia najmä ľudské životy, ale aj tie vtáčie. „NDS investuje množstvo energie do zachovania, obnovy či minimalizácie dopadov činnosti na životné prostredie. Pred časom NDS dokončila ekodukt Svrčinovec a obnovu mokrade pri Košiciach,” uviedla ich komunikácia.

Ochrana tunela na úkor vtákov?

Jozef Ridzoň z občianskeho združenia Birdlife Slovensko však upozornil, že sa tento typ žiadostí o zásah v rámci dopravnej infraštruktúry pravidelne opakuje. „Vždy závisí od posúdenia konkrétnej situácie nakoľko ide o opodstatnený zásah a nakoľko by sa dal zásah realizovať miernejšie alebo vôbec,” dodal odborník.

Odstránenie hniezd podľa Ridzoňa nemusí ohroziť populáciu belorítok ako takú. No zásah v nevhodnom čase – napríklad počas hniezdenia, a bez zmierňujúcich opatrení, môže viesť k tomu, že opustia dané územie úplne. V krajnom prípade by mohli byť podľa experta ohrozené životy mláďat. „Problémom však je, ak sa takýchto zásahov plánuje naraz viacero. Žiadostí na odstránenie hniezd prichádza posledné týždne toľko, že množstvo z nich prebieha súčasne, každý týždeň,” pripomenul.

Ridzoň zdôraznil, že sa výskyt Belorítky obyčajnej v našich mestách zmenšuje. „Infraštruktúrne objekty (mosty, hate, staršie murované kancelárske budovy) zostávajú často poslednými významnejšími hniezdiskami belorítok v hustejšie zastavaných oblastiach. V týchto častiach miest v niektorých prípadoch prakticky vymizla,” dodal.

Celkovo u nás hniezdi 400 až 900-tisíc párov belorítiek a hoci je podľa Birdlife jej populácia celkovo na národnej úrovni stabilná, v Európe druh ubúda. Ridzoň pritom zdôraznil, že vyšší počet odstraňovania hniezd je na škodu. Belorítky sú neúnavnými lovcami hmyzu a prispievajú aj k znižovaniu komárov, ktoré dokážu znepríjemniť život v osídlených zónach najmä počas daždivých rokov.

Zákon pritom nazerá na odstránenie hniezd belorítok pomerne prísne. Možno ho povoliť len výnimočne, najmä v záujme verejného zdravia a bezpečnosti, prípadne z iných zákonných dôvodov. „Podmienkou je, že neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva a zásah neohrozí priaznivý stav populácie druhu. Samotné znečisťovanie fasády alebo nepohodlie obyvateľov nie sú dostatočnými dôvodmi na udelenie výnimky,” pripomenul Ridzoň.

Video

Tunel Višňové – Deň otvoreného tunela (21.12.2025)

Betón nahrádza prírodu

Pri tuneli Višňové ide podľa Ridzoňa o vzácnosť, nie je úplne bežné, že by belorítky obsadzovali takto nové ani diaľničné budovy. „Súvisí to aj s tým, že pri zatepľovaní fasád domov a bytových domov sa často používajú také omietky, ktoré sú na uchytenie hniezd nevhodné. Časť populácie sa tak presúva na dopravné stavby, kde býva často štruktúra betónu a tá je vhodnejšia,” vysvetlil odborník.

Zachovanie vtáctva aj bezpečnosti šoférov sa však dá zosúladiť. „Kroky na elimináciu konfliktov pri odstránení hniezd by mali byť v dostatočnom predstihu, aby žiadateľ stihol získať výnimku, vykomunikovať podmienky realizácie tak, aby boli zmierňujúce opatrenia pripravené ešte pred príletom belorítok do hniezdiska a aby reálne fungovali,” objasnil postup odborník.

Ak je zásah do hniezd nevyhnutný, zhodenie musí prebehnúť mimo hniezdneho obdobia a tak, aby sa zabezpečili nové hniezda. Expert vysvetlil, že ak sa ich odstráni desať, náhradou sa musí nainštalovať 11 umelých. Náhrada teda musí byť o desať percent vyššia než počet zničených hniezd.

„Časť nových hniezd inštalovaných v rámci zmierňujúcich opatrení belorítky odmietnu, preto ten istý počet nových hniezd vedie vo výsledku k úbytku hniezdiacich párov v lokalite,” vysvetlil dôvod Ridzoň s tým, že ak sa vtákom dodá viac hniezd, než im vezmú, majú na výber z viac možností. Šanca, že sa v danej oblasti udrží ich populácia je potom vyššia. NDS však pre Pravdu neuviedla, ako sa o zachovanie chráneného druhu v okolí Žiliny postará, prioritou je však ochrániť jazdu a život človeka.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Národná diaľničná spoločnosť
Belorítka obyčajná
ochrana prírody
EIA
dopravná infraštruktúra
D1
tunel Višňové
diaľnica

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.