Ukrajinský prezident odmieta myšlienku, aby Ukrajina získala v Európskej únii čiastočné členstvo.
Zelenskyj to podľa agentúry Bloomberg uviedol v liste adresovanom predsedovi Európskej rady Antóniovi Costovi, predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej a cyperskému prezidentovi Nikosovi Christodulidisovi, ktorého krajina teraz únii predsedá.
„Členstvo sme nikdy nepovažovali za pripojenie sa k polovičnej únii,“ uviedol Zelenskyj. Poznamenal, že prijatie Ukrajiny by vyslalo jasný signál v čase, keď sa Rusko snaží destabilizovať blok podporou protiúnijných politických síl a úsilím blokovať krajinám, ako sú Ukrajina či Moldavsko, integráciu do EÚ.
Podľa Bloombergu možno Zelenského vyjadrenie chápať ako dosiaľ najráznejší nesúhlas s návrhom nemeckého kancelára Friedricha Merza, aby sa Ukrajina stala pridruženým členom EÚ; plné členstvo by tak krajina zatiaľ nezískala.
Zelenskyj v liste Merza výslovne nespomína, uvádza však, že Kyjev odmieta polovičaté riešenia a že váhanie nad rozšírením únie by si Rusko, ktoré sa snaží rozdeliť Európu a Ukrajinu, vyložilo ako slabosť.
Ukrajinský prezident už skôr opakovane odmietol akúkoľvek formu čiastočného či druhoradého členstva svojej krajiny v EÚ. Merz však možno považuje pridružený status Ukrajiny za silný politický signál. Rýchle prijatie Ukrajiny ako plnohodnotného člena EÚ je totiž podľa nemeckého kancelára nereálne. Proti nemu sa okrem iného stavajú niektoré členské krajiny.
Podľa Merza by pridružené členstvo znamenalo, že Kyjev by sa mohol zúčastňovať na zasadnutiach Európskej rady a Rady Európskej únie, nemal by však hlasovacie práva. Merz navrhuje aj klauzulu o návrate k pôvodnému stavu spred pridruženia pre prípad, že by Ukrajina oslabila právny štát alebo by ochablo jej reformné úsilie. Podľa DPA by si Merz vedel predstaviť aj to, že by Ukrajina mala zástupcu v Európskej komisii a v Európskom parlamente – takisto bez hlasovacieho práva. Navrhované pridružené členstvo by nemalo mať vplyv na riadne prístupové rokovania.
Kandidátskych krajín usilujúcich sa o vstup do EÚ je v súčasnosti deväť; popri Ukrajine sú to aj Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Severné Macedónsko, Srbsko, Moldavsko, Gruzínsko a Turecko. Každá krajina je v inej pozícii. Napríklad Čierna Hora dúfa, že by sa mohla stať členom už v roku 2028. Rokovania s Tureckom, ktoré požiadalo o členstvo už v roku 1987, dlhodobo stagnujú. O vstup požiadalo aj Kosovo, kandidátsky status však dosiaľ nezískalo.
Čítajte aj Čo sľúbili Ukrajinci urobiť, aby vyčerpali úver 90 miliárd eur od EÚ? A nesplatia ho, ak im Rusi nedajú vojnové reparácie