Tvrdý trest za drony nad Pchjongjangom: Prokuratúra žiada pre juhokórejského prezidenta Juna Sok-jola 30 rokov väzenia

Juhokórejská prokuratúra žiada 30-ročný trest odňatia slobody pre bývalého prezidenta Jun Sok-jola. Obvinený je z napomáhania nepriateľovi. V roku 2024 mal nariadiť vyslanie vojenských dronov nad Severnú Kóreu.  

Tím špeciálneho prokurátora v piatok požiadal o 30-ročný väzenský trest pre bývalého juhokórejského prezidenta Jun Sok-jola na základe obvinení z napomáhania nepriateľovi za údajné nariadenie vyslania vojenských dronov do Severnej Kórey v roku 2024. TASR o tom informuje podľa správ agentúr Jonhap a AFP.

• Špeciálna prokuratúra žiada tridsať rokov väzenia pre exprezidenta Jun Sok-jola.
• Bývalý minister obrany Kim Jong-hjon čelí návrhu na 25-ročný trest.
• Prokurátori tvrdia že dronová operácia mala vyprovokovať odvetu KĽDR.
• Súd už vo februári odsúdil Juna na doživotie za vzburu a stanné právo.
• Prezident I Če-mjong sa usiluje o dialóg s Pchjongjangom.

Pre rovnaké obvinenia navrhla prokuratúra 25 rokov väzenia exministrovi obrany Kim Jong-hjonovi.

Obvinenia z dronovej akcie

Tím prokurátorov sa domnieva, že cieľom údajného vyslania dronov v októbri 2024 bolo podnietiť odplatu zo strany KĽDR v snahe využiť to ako zámienku pre vyhlásenie stanného práva, ktoré bývalý prezident vyhlásil o dva mesiace neskôr.

Pchjongjang v uvedenom čase opakovane obvinil Soul z preletu dronov v KĽDR, pričom zverejnil zábery jedného bezpilotného lietadla, ktoré havarovalo.

Vplyv na národnú bezpečnosť

„V dôsledku tohto trestného činu boli vojenské záujmy krajiny vážne narušené, keďže došlo k značnej škode národnej bezpečnosti,“ uviedli prokurátori, ktorí Juna a Kima obvinili zo spáchania „zločinu proti štátu a ľudu“.

Tento krok podľa nich zapríčinil zhoršenie napätých vzťahov medzi Soulom a Pchjongjangom.

Piatkové pojednávanie sa uskutočnilo za zatvorenými dverami z dôvodu obáv o národnú bezpečnosť, informuje juhokórejská tlačová agentúra.

Predchádzajúce odsúdenie Juna

Jun Sok-jola vo februári odsúdili na doživotný väzenský trest za vzburu v prípade vyhlásenia stanného práva z 3. decembra 2024, pričom prokuratúra žiadala trest smrti. Exprezident sa následne odvolal proti rozsudku. Stanné právo parlament krátko po jeho vyhlásení zrušil a pozastavil prezidentovi výkon funkcie. Jeho odvolanie z postu hlavy štátu 4. apríla 2025 potvrdil ústavný súd.

Reakcia prezidenta I Če-mjonga

Juhokórejský prezident I Če-mjong tento mesiac vyjadril poľutovanie nad incidentmi, pri ktorých súkromné osoby vyslali drony nad územie Severnej Kórey. Takéto konanie podľa neho vyvolalo zbytočné napätie s Pchjongjangom.

Sestra severokórejského vodcu Kim Čong-una ocenila ľútosť, ktorú vyjadril Soul v súvislosti s januárovým vniknutím dronov na územie KĽDR a označila to za múdry krok.

I Če-mjong sa od svojho nástupu do úradu v júni 2025 snaží o obnovenie dialógu s Pchjongjangom. Severná Kórea však jeho ponuky doteraz odmietala a jej parlament nedávno oficiálne označil Južnú Kóreu za svojho „najväčšieho nepriateľa“.