
Zástupcovia členských štátov EÚ sa zatiaľ v Bruseli nedohodli na novom, 21. balíku sankcií proti Rusku za jeho pokračujúcu agresiu voči Ukrajine. Dohodu podľa informácií ČTK stále blokuje Grécko. Atény požadujú, aby EÚ zmiernila dohodnuté obmedzenia týkajúce sa dodávok ruského skvapalneného zemného plynu (LNG).
Veľvyslanci členských štátov pri EÚ, takzvaný Coreper, sa balíkom zaoberali dopoludnia, neskôr popoludní sa však majú k rokovaniu o sankciách ešte vrátiť. Cieľom je dosiahnuť dohodu ešte dnes, pred letnou prestávkou inštitúcií EÚ.
Nový ukrajinský hlavný veliteľ Drapatyj “zrámoval” separatistov
V máji 2014 roku dostal Mychajlo Drapatyj rozkaz preniknúť ako veliteľ mechanizovaného práporu do Mariupoľa. Mesto sa snažili ovládnuť proruskí bojovníci a separatisti. Drapatyj ich barikádami v obrnenom vozidle priam preletel.
Zdroj:
UNITED24
Nový sankčný balík sa zameriava najmä na ruský bankový sektor. Obmedzenia sa podľa agentúry Reuters týkajú približne 215 fyzických a právnických osôb vrátane 94 finančných inštitúcií. Takmer 90 z nich tvoria banky, čím by sa celkový počet sankcionovaných ruských bánk zvýšil na viac než 100 – teda na viac než polovicu z 213 ruských bánk napojených na medzinárodný finančný systém.
Správa istej európskej spravodajskej služby, ktorú videla agentúra Reuters, v júni varovala, že Rusku hrozí „výbušná“ banková kríza a že nový sankčný balík zameraný na banky by mohol vyvolať ekonomický šok. Ruské úrady tieto varovania pred hroziacou krízou odmietli.
Diplomati EÚ dúfali, že odchod maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý opakovane zdržiaval rozhodnutia týkajúce sa pomoci Ukrajine a protiruských sankcií, povedie k hladšiemu schvaľovaniu ďalších sankčných balíkov, poznamenala agentúra Reuters. Teraz sa však v jednote súčasnej dvadsaťsedmičky objavujú nové trhliny.
Problematických oblastí v balíku bolo pôvodne niekoľko. Bulharsko malo napríklad výhrady proti zaradeniu moskovského patriarchu Kirilla, ktorý podporuje ruskú vojnu na Ukrajine, na sankčný zoznam EÚ. Všetky sporné otázky sa však podarilo vyriešiť a zostal už len problematický postoj Grécka. To varovalo, že navrhovaný zákaz prepravy ruského LNG by mal ničivé dôsledky na jeho lodnú dopravu.
V Európskej únii začne od 1. januára 2027 platiť zákaz dovozu ruského LNG. Spoločnosti z EÚ budú mať zároveň zakázané poskytovať služby ruským terminálom LNG. Grécko je pritom jednou z najväčších námorných veľmocí na svete. Grécki lodní dopravcovia vlastnia približne pätinu svetovej obchodnej flotily a mimoriadne silné postavenie majú práve v tankerovej doprave vrátane tankerov na LNG.
Existujú preto obavy, že zákaz prepravy ruského LNG loďami z EÚ bude znamenať, že grécke plavidlá po prvé prídu o lukratívne zákazky a po druhé, že Rusko si nájde tankery z iných krajín, napríklad zo Spojených arabských emirátov, Číny či Indie. Plyn tak bude vyvážať aj naďalej, zatiaľ čo ekonomické straty ponesú predovšetkým grécke lodné spoločnosti.
Server Politico pred niekoľkými dňami informoval o krajnej možnosti, že by EÚ mohla Grécku udeliť zo zákazu výnimku. „Snažíme sa nájsť východisko z tejto situácie, spor s Gréckom však ukazuje, že začíname narážať na významné ekonomické záujmy členských štátov,“ citoval bruselský server jedného z diplomatov.
Mnohé členské štáty však s akýmikoľvek výnimkami nesúhlasia. Argumentujú okrem iného tým, že veľká časť krajín už pocítila ekonomické dôsledky prerušenia obchodných vzťahov s Ruskom a nijaké výnimky im udelené neboli. Nemecko napríklad pred rokom 2022 dovážalo z Ruska viac než polovicu svojho zemného plynu. „Udelenie výnimky Grécku by vyslalo zlý signál,“ uviedol ďalší diplomatický zdroj.
Témy:
protiruské sankcie
LNG
Grécko
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu
Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

