Udrie Putin na Ukrajinu opäť z Bieloruska? Zelenskyj by mohol rozhodnúť o zdrvujúcom revanši. Čo by zničil Lukašenkovi?

Lukašenko si zjavne vytvoril zaujímavú poistku pre prípad, že by ho Putin tlačil do vojny proti Ukrajine. O čo ide? A aké tromfy má Zelenskyj?  

Zelenskyj dal už v polovici apríla najavo, že spozornel. Upozornil vtedy, že Bielorusi začali s výstavbou ciest smerom k ukrajinským hraniciam a pripravujú pozície pre delostrelectvo. Do médií vtedy prenikla napríklad informácia, že vo vzdialenosti 40 kilometrov od hraníc s Ukrajinou budujú Bielorusi vojenský tábor aj výcvikové stredisko.

Podozrivý stavebný ruch

Hovorca ukrajinskej pohraničnej stráže Andrij Demčenko konštatoval, že dochádza k zmenám na území severného suseda: „Vidíme projekt rozvoja logistických trás, výcvikových priestorov a potenciálnej infraštruktúry, ktorá by sa dala (Bieloruskom) v budúcnosti využiť v súčinnosti s agresorom,” citoval ho server Deň.

Teraz sa k možnej hrozbe Zelenskyj vyjadril opäť. „Vieme, že medzi Rusmi a Lukašenkom boli ďalšie kontakty, ktorých cieľom je presvedčiť ho, aby sa pridal k novým agresívnym operáciám Ruska. To zvažuje plány operácií v južnom a severnom smere z Bieloruska. Proti osi Černihiv – Kyjev na Ukrajine alebo proti členskému štátu NATO,” citovali ukrajinské médiá Zelenského.

Jeho slová o prípadnej agresii proti členskej krajine Severoatlantickej aliancie treba brať s obrovskou rezervou: Putinova armáda veľmi pomaly postupuje na okupovanom ukrajinskom území, má problémy s dopĺňaním mužov do svojej armády pre vysoký počet zabitých a zranených, takže v najbližšom období sa nedá predpokladať, že by v Kremli chceli rozšíriť svoju vojnu za hranice Ukrajiny.

Rusi by museli nasadiť najmenej 50-tisíc vojakov

V prípade ohrozenia svojho štátu však Zelenskyj istotne nehovorí do vetra; pripomeňme, že tragickú skúsenosť s Lukašenkom zažil vo februári 2022, keď ruskí vojaci vtrhli na Ukrajinu aj z územia Bieloruska. Ukrajinský líder teraz informoval, že generálom nariadil, aby posilnili obranu severnej časti štátu a zároveň ich požiadal, aby mu predložili plány prípadnej odvety.

Samozrejme, že Ukrajincom nechýbajú priame i nepriame nástroje, aby monitorovali vývoj v bieloruskom pohraničí. Spoliehajú sa nielen na svoju rozviedku, pomáhajú im aj spojenci (napríklad poskytovaním podrobných satelitných snímok). V súčasnosti sa v okolí spoločných hraníc nenachádza nijaký nebezpečný počet ruských vojakov. „Rusko by nás teoreticky mohlo napadnúť z Bieloruska, ale potrebovalo by čas, aby zhromaždilo bojovú jednotku. Keby to nepriateľ začal robiť, náš štát si to všimne,” povedal pre server 24 kanal ukrajinský expert Pavel Narožnyj.

Tento analytik pokračoval, že keby Putin chcel udrieť z Bieloruska na Ukrajinu, odhaduje, že ruskí velitelia by museli nasadiť najmenej 50-tisíc vojakov. Narožnyj dodal, že Ukrajincom na severe krajiny nahrávajú dve skutočnosti: „V tomto regióne je veľa lesov, riek, močiarov a málo ciest.” K zložitému terénu, ktorý by Rusom komplikoval postup, doplnil to, že Ukrajinci už dokázali výrazne spevniť obranu tejto oblasti.

O zlom teréne sa zmienil aj bývalý ukrajinský veľvyslanec v Minsku Roman Bessmertnyj. Upozornil, že o vyhovujúcich cestách je ťažké hovoriť. A z dvanástich hraničných prechodov sú vybavené potrebnou infraštruktúrou iba dva. Všetko ostatné sú lesné cesty, ktoré sú monitorované v reálnom čase so všetkými prostriedkami,” povedal Bessmertnyj pre server Telegraf.

Čítajte viac Putin zaliezol do bunkra, jeho kuchára sledujú kamery. V Kremli sa boja dronov i puču

Hrozba likvidácie bieloruských rafinérií

Za nezanedbateľnú výhodu brániaceho sa štátu sa dá ešte označiť smer toku štvrtej najdlhšej rieky v Európe. Volá sa Dnipro, z Bieloruska preteká cez Ukrajinu, kde ústi do Čierneho mora. Rieka pretína spoločné hranice na ukrajinskom severovýchode. Prípadnú ruskú ofenzívu z tohto smeru by Ukrajinci mohli prekaziť vyhodením kľúčových mostov do vzduchu.

Bývalý šéf ukrajinskej tajnej služby Ivan Stupak podobne ako Narožnyj podotkol, že v Kyjeve by určite zbadali, keby sa v južných častiach Bieloruska začali koncentrovať ruskí vojaci vo väčšom počte. Za znepokojujúci signál by považoval, keby sa ich tam objavilo okolo 5-tisíc a pribúdali k nim posily. Dodal, že veľké preskupenie síl by Rusom zabralo niekoľko týždňov.

Stupak pre 24 kanal zároveň naznačil, o akej odpovedi proti Lukašenkovi by Zelenskyj mohol rozmýšľať, keby sa napĺňal čierny scenár: „Keby sa invázia začala, Ukrajina by okamžite zničila bieloruské ropné rafinérie, čo by ochromilo ekonomiku štátu.” Stupak pritom upozornil, že takýto zdrvujúci útok s použitím dronov by Ukrajincom trval približne len dve hodiny. Dodajme, že v Bielorusku sú dva veľké podniky na spracovanie ropy.

Vojenský analytik Vadym Kabančuk sa nazdáva, že možnosť nového napadnutia Ukrajiny z Bieloruska je málo pravdepodobná. „Lukašenkova armáda nemá sily na takú ofenzívu a sústredenie veľkého ruského kontingentu na také účely je veľmi otázne v súvislosti s nedostatok síl na ukrajinskom fronte,” povedal pre server Deutsche Welle. Kabančuk dodal, že sa nazdáva, že k otvoreniu severného frontu by mohlo prísť jedine v prípade príprav na všeobecnú masovú mobilizáciu.

Čítajte viac Po zabitých pribúdajú siroty a vdovy. Ukrajina stráca priveľa obyvateľov. Čo jej hrozí po roku 2050?

Mimochodom, znepokojenie v Kyjeve môže vyplývať v tomto kontexte aj z toho, že Bielorusko dáva čoraz viac peňazí na ozbrojené sily. V minulom roku vynaložilo na obranu v prepočte takmer dve miliardy. Pred vpádom Rusov na Ukrajinu vo februári 2022 dostávala bieloruská armádu o polovicu menej peňazí.

Špekulácia o provokáciách nariadených Lukašenkom

Teraz prejdime k samotnému Lukašenkovi. Existujú nejaké iné náznaky, ako spomenul Zelenskyj, že by sa bieloruská armáda dala vtiahnuť do Putinovej vojny proti Ukrajine? Lukašenko v poslednom čase hovorieva, že bezpečnostná situácia sa zhoršuje a preto sa Bielorusi musia pripraviť na hrozbu vypuknutia vojny. Vraví to napriek tomu, že nikto zo Západu absolútne nepomýšľa na agresiu proti Bielorusku. Znamená to, že psychologicky pripravuje svoj národ na to, že ho Putin prinúti zavliecť nejakým spôsobom do protiukrajinskej vojny?

Špekulovať môžeme o dvoch možnostiach. Tou prvou je tá, že Lukašenko by na pokyn Putina vyrobil nejaké provokácie namierené proti Ukrajincom, a tí keby reagovali silou, v Kremli by si našli zámienku „ochrániť” svojho spojenca. A ako by sa Lukašenko dopracoval k provokácii proti Zelenskému? Možno nie je náhoda, že v Bielorusku nedávno zmenili svoju vojenskú doktrínu, podľa ktorej armáda môže udrieť na niektorý zo susedných štátov v prípade, že za hranicami zaznamená hrozbu. Samozrejme, že Lukašenko sa môže účelovo zariadiť, lebo pod tento pojem sa dá zaradiť všeličo.

Lukašenko sa nachádza v podriadenej pozícii voči Putinovi. Ekonomika oboch štátov je prepojená – veľká časť exportu z Bieloruska mieri do Ruska, sú to až dve tretiny celkového vývozu bieloruských tovarov do zahraničia. Strata ruského trhu by mala pre Lukašenkov režim devastačné dôsledky. Iná vážna vec je, že Putin sa mu za jeho poslušnosť odmeňuje nízkymi cenami energetických surovín. A to vedie k silnému vazalstvu. Bielorusi nakupujú od Rusov za lacné peniaze ropu a zemný plyn. Na ilustráciu: kým na Slovensku stojí liter prémiového benzínu okolo 1,90 eura, naopak, motoristi v Bielorusku zaň platia 2,90 rubľa, čo je v prepočte len 90 centov.

Čítajte viac Ukrajinský útok na Putina? Ruskému diktátorovi už asi neverí ani Trump

Podriadeý Lukašenko môže byť alibista

Čo sa týka Lukašenka, istotne nemá záujem na tom, aby ho Putin zavliekol do svojej vojny. Ublížilo by to napríklad snahe samozvaného lídra o normalizáciu vzťahov s USA (čo sa už deje na rozdiel medzi Minskom a Bruselom). Samozrejme, že oveľa vážnejšie by bolo, keby sa Zelenskyj revanšoval Lukašenkovi odvetnými útokmi. A netreba ani zabúdať na to, že v národe panuje obrovský odpor proti vojne – vychádza to z tragickej skúsenosti, keď počas druhej svetovej vojny zahynul rukami nacistov každý štvrtý-piaty Bielorus.

Jedna vec je, čo si myslí Lukašenko, druhá vec je to, čo očakáva Putin. V Moskve takpovediac držia v ruke oveľa silnejšie karty ako v Minsku. Úplne bezmocný vo vzťahu k Putinovi však Lukašenko nie je. Asi to nebude náhoda to, čo zmenil v ostatnom čase. Poukázal na to bieloruský politik žijúci v exile Pavel Latuško. Po novom o nasadení armády za hranicami štátu rozhoduje Všeľudové bieloruské zhromaždenie. Orgán, ktorý tvorí 1 200 ľudí kontrolovaných Lukašenkom.

Latuško upozornil, že keby sa Putin obrátil na Lukašenka so žiadosťou, aby dajakým spôsobom použil armádu proti Ukrajine, ale ten by mu nechcel vyhovieť, mohol by si nájsť výhovorku: „Nemôžem sám rozhodnúť, musí sa zísť Všeľudové bieloruské zhromaždenie, povedal by Lukašenko Putinovi. A mohol by delegátov prinútiť, aby s tým nesúhlasili,” uviedol Latuško.

V opačnom prípade by zase Lukašenko mohol byť alibista. Keby ho Putin zahnal do kúta a musel by mu nakoniec predsa len vyjsť v ústrety, samozvaný prezident by sa pred svojim nahnevaným národom mohol vyhovárať, že nerozhodol on, ale delegát Všeľudového bieloruského zhromaždenia.