Ukradnutá tajná stíhačka, útek do USA a rozsudok smrti: Ako jeden pilot ponížil Sovietsky zväz

Keď sovietsky pilot Viktor Belenko v septembri 1976 počas cvičného letu zamieril namiesto plánovanej trasy k Japonsku, nešlo o obyčajné odchýlenie od kurzu. Na palube mal jednu z najutajovanejších stíhačiek Sovietskeho zväzu – MiG-25. Na japonskom letisku napokon pristál takmer s prázdnymi nádržami a požiadal o politický azyl v Spojených štátoch.  

Jeho rozhodnutie znamenalo pre Moskvu vážny úder. Ako píše CNN Prima News, západní odborníci sa po prvý raz dostali k mimoriadne utajovanému lietadlu a mohli podrobne preskúmať jeho konštrukciu, avioniku aj výzbroj. Sovietske úrady sa následne snažili vytvoriť úplne inú verziu príbehu.

Zážitky zo Sibíri ovplyvnili jeho pohľad na Sovietsky zväz

Viktor Ivanovič Belenko sa narodil v roku 1947 a detstvo prežil v Rubcovsku v Altajskom kraji. V okolí mesta sa nachádzali tábory, v ktorých boli väznení politickí odsúdenci. Práve skúsenosti z mladosti podľa neskorších svedectiev významne ovplyvnili jeho pohľad na život v Sovietskom zväze.

Jeho príbeh neskôr zaznamenal americký novinár John Barron v biografii The Last Flight of the MiG-25, ktorá vyšla v roku 1981. Belenko v nej opisoval atmosféru, ktorú vnímal pri stretnutiach s ľuďmi z väzenských táborov. Ich stav v ňom mal vyvolávať pocit, že život bez slobody pre neho nemá zmysel.

Belenko sa postupne vypracoval medzi elitných sovietskych vojenských pilotov. Slúžil v 513. stíhacom pluku 11. leteckej armády protivzdušnej obrany Sovietskeho zväzu. Práve táto pozícia mu umožnila dostať sa k jednému z najmodernejších lietadiel, aké vtedajší Sovietsky zväz vlastnil.

Z cvičného letu zamieril priamo k Japonsku

Dňa 6. septembra 1976 vzlietol z vojenskej základne pri Čugujevke neďaleko Vladivostoku. Počas letu však zmenil smer a zamieril k japonskému ostrovu Hokkaidó.

Belenko sa rozhodol riskovať všetko. Jeho cieľom bolo dostať sa zo Sovietskeho zväzu a následne požiadať o život v Spojených štátoch.

Na letisku v Hakodate pristával s minimálnou zásobou paliva. Manéver bol mimoriadne nebezpečný. Stroj po dotyku s pristávacou dráhou nedokázal okamžite zastaviť, pneumatiky sa šmýkali a lietadlo pokračovalo mimo dráhy.

MiG-25 napokon zišiel z pristávacej plochy, narazil do elektrického vedenia a zastavil sa až neďaleko veľkej antény. Belenko síce poškodil podvozok a lietadlo utrpelo ďalšie škody, samotný pilot však incident prežil.

Situácia pritom bola na hrane. V nádržiach zostalo palivo údajne len na približne pol minúty letu.

Po vystúpení z kokpitu Belenko podľa dobových záznamov jasne vysvetlil dôvod svojho konania. Do Japonska nepriletel omylom. Urobil to zámerne a požiadal o politický azyl v Spojených štátoch.

MiG-25 sa dostal pod drobnohľad Západu

Pre Sovietsky zväz sa tým začala mimoriadne nepríjemná kapitola. MiG-25 bol totiž v tom čase považovaný za jednu z najtajnejších a najcennejších súčastí sovietskeho vojenského letectva.

Japonci lietadlo napokon sprístupnili americkým odborníkom. Tí dostali jedinečnú príležitosť podrobne preskúmať stroj, ktorý dovtedy poznali predovšetkým zo spravodajských informácií a odhadov.

Americkí technici mohli analyzovať jeho konštrukciu, radar, avioniku aj zbraňové systémy. Po preskúmaní bol MiG-25 rozobratý a jeho jednotlivé časti boli podrobne zdokumentované. Zistenia následne umožnili Spojeným štátom lepšie pochopiť možnosti a limity sovietskej techniky.

Únik bol pre Moskvu o to bolestivejší, že nešlo iba o stratu jedného lietadla. Sovieti museli reagovať na kompromitovanie citlivých technológií a meniť niektoré systémy používané v ďalších strojoch.

Škody boli podľa dobových odhadov vyčíslené na približne dve miliardy rubľov. Belenka navyše sovietsky súd odsúdil v neprítomnosti na trest smrti.

Pre americkú stranu mal pilotov útek mimoriadnu hodnotu. Okrem samotného lietadla získala Spojené štáty aj cenné informácie od človeka, ktorý poznal fungovanie sovietskeho vojenského letectva zvnútra.

Video

Ruská špičková stíhačka Su-30SM2 v bieloruských službách

Moskva tvrdila, že pilot zablúdil

Sovietska propaganda sa však snažila udalosti prezentovať úplne inak. Prvé správy v médiách východného bloku hovorili o pilotovi, ktorý sa stratil a následne musel núdzovo pristáť v Japonsku.

Postupne však oficiálna verzia pritvrdzovala. Československé Rudé právo neskôr zverejnilo tvrdenia, podľa ktorých bol Belenko v nenormálnom stave a jeho konanie mohli údajne ovplyvniť narkotiká alebo iné látky.

Sovietska strana sa zároveň pokúšala spochybniť tvrdenie, že pilot útek plánoval. Na tlačovej konferencii v Moskve vystúpili jeho manželka a matka, ktoré vyzývali amerického prezidenta Geralda Forda, aby umožnil jeho návrat.

Argumentovali tým, že Belenko nemal dôvod Sovietsky zväz opúšťať. Keď západné médiá naďalej informovali o úmyselnom prebehnutí pilota, sovietske úrady tieto správy označovali za vymyslené.

Incident sa tak stal ďalším výrazným stretom propagandy studenej vojny. Zatiaľ čo Západ vnímal Belenka ako človeka, ktorý vedome opustil Sovietsky zväz, Moskva sa snažila jeho rozhodnutie vysvetliť stratou orientácie či psychickým alebo fyzickým stavom.

Nový život pod ochranou CIA

Po získaní azylu sa Belenko usadil v Spojených štátoch. Keďže existovali obavy z možnej odvety sovietskych tajných služieb, americké úrady mu poskytli novú identitu. Vystupoval ako Viktor Schmidt.

Istý čas žil pod ochranou na ranči v Montane. Neskôr sa začal venovať konzultačnej činnosti a spolupracoval s americkými vládnymi inštitúciami aj leteckým priemyslom.

V Spojených štátoch sa opäť oženil a mal dvoch synov. Jeho život však zostal navždy spojený s rozhodnutím zo septembra 1976.

Belenko už nikdy nevidel svoju prvú manželku ani syna zo Sovietskeho zväzu. Nevrátil sa ani do vlasti a nemohol navštíviť hroby svojich rodičov.

Po desaťročiach sa z neho v Rusku opäť stal „zradca“

Po rozpade Sovietskeho zväzu sa príbeh Belenkovho úteku postupne dostával do úzadia a ruské médiá ho často pripomínali predovšetkým ako jednu z udalostí studenej vojny.

Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa však pohľad štátnych médií na jeho čin opäť priblížil rétorike sovietskej éry. Belenko bol znovu vykresľovaný ako zradca, ktorý opustil svoju vlasť a odovzdal nepriateľovi citlivé vojenské informácie.

Keď v septembri 2023 vo veku 76 rokov zomrel v domove dôchodcov v meste Red Bud v americkom štáte Illinois, ruská štátna Rossijskaja gazeta jeho život v Spojených štátoch opísala výrazne kriticky.

Denník zdôrazňoval najmä to, že jeho druhé manželstvo sa skončilo rozvodom a že po úteku zo Sovietskeho zväzu už nikdy nevidel svoju prvú rodinu ani rodičov.

Ruské štátne médium jeho smrť zároveň komentovalo mimoriadne ostrými slovami. Jeho osud označilo za údajne zaslúžený koniec človeka, ktorý sa podľa oficiálneho ruského pohľadu dopustil zrady.

Príbeh Viktora Belenka tak zostal aj po takmer polstoročí symbolom studenej vojny. Jeden pilot, jediný let a jedno lietadlo v roku 1976 umožnili Spojeným štátom nahliadnuť do útrob jednej z najtajnejších sovietskych zbraní a zároveň spôsobili Moskve reputačný, spravodajský aj finančný problém, ktorého následky presiahli samotný útek.

Témy:
ZSSR
Sovietsky zväz

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.