Ukrajina a Poľsko majú vážny konflikt. Dôvodom je nacistická minulosť, Zelenskému chcú preto odobrať vyznamenanie
obchodnyregister
2026.06.09.
Rozhodnutie Volodymyra Zelenského pomenovať vojenskú jednotku po hrdinoch Ukrajinskej povstaleckej armády vyvolalo medzi Kyjevom a Varšavou hlbokú diplomatickú krízu, ktorá ohrozuje ich strategické spojenectvo.
V pondelok sa vo Varšave odohrala politická diskusia, ktorá môže vážne naštrbiť vzťahy medzi Ukrajinou a jej dovtedy jedným z najväčších spojencov.
Kapitula Radu bielej orlice, ktorá udeľuje najvyššie poľské vyznamenania, zasadla na mimoriadnom rokovaní, aby prerokovala návrh na odobratie najvyššieho poľského štátneho vyznamenania ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému. Dôvodom je kontroverzné pomenovanie jednej z ukrajinských jednotiek, ktoré odkazuje na druhú svetovú vojnu. S touto iniciatívou prišiel poľský prezident Karol Nawrocki.
Reagoval tak na nedávne rozhodnutie Kyjeva z konca mája, kedy bola jednej z ukrajinských vojenských jednotiek oficiálnym dekrétom udelená čestná garnitúra s názvom Hrdinovia Ukrajinskej povstaleckej armády. Tá je zodpovedná za rozsiahle čistky voči poľskému civilnému obyvateľstvu počas v 40. rokoch minulého storočia.
Hoci definitívne rozhodnutie zástupcov kapituly v pondelok ešte nepadlo a jej členovia si zobrali čas na posúdenie situácie, v diplomatických kuloároch sa už otvorene hovorí o možných scenároch.
Podľa zákulisných informácií z ukrajinského prostredia prezident Zelenskyj uvažuje o korekcii či úplnej zmene názvu tejto jednotky, aby predišiel ostrej medzinárodnej blamáži. Spor sa však zďaleka neobmedzuje len na osobný postoj prezidenta Nawrockého. Ide o hlboký politický a spoločenský problém medzi oboma štátmi, ktorý opätovne otvára nevyriešené historické krivdy z obdobia druhej svetovej vojny.
Zasahuje tak priamo do prebiehajúcej vojenskej, ako aj logistickej spolupráce, od ktorej je Ukrajina závislá.
Krvavý odkaz Volyne a historická pamäť
Korene súčasnej krízy siahajú hlboko do obdobia druhej svetovej vojny, kedy na území dnešnej západnej Ukrajiny pôsobila Ukrajinská povstalecká armáda (UPA). Vnímanie tejto organizácie sa na oboch stranách hranice diametrálne líši. Tento rozkol tak len vytvára konflikt oboch štátov pri interpretácií daných udalostí.
Pre Kyjev, ktorý vedie existenčnú vojnu proti ruskej agresii, predstavuje UPA dôležitý symbol protisovietskeho odporu a nekompromisného boja za štátnu nezávislosť. Odkaz na túto historickú epochu dnes slúži ako silný mobilizačný prvok pre vojakov na fronte aj pre civilné obyvateľstvo.
Z ukrajinskej perspektívy je preto kľúčovou otázkou, či má suverénny štát právo formovať si vlastnú politiku pamäti, vyberať si svojich národných hrdinov a či pri tom môže počítať s pochopením svojich spojencov.
V Poľsku však samotná skratka tejto organizácie vyvoláva zásadne iné, a to bolestivé reakcie. Poľskí historici sa zhodujú, že UPA nesie priamu zodpovednosť za Volynskú masakru a udalosti vo východnej Haliči z rokov 1943 až 1945.
Počas týchto etnických čistiek ukrajinskí nacionalisti zavraždili viac ako stotisíc etnických Poliakov, predovšetkým civilistov, žien a detí. Pre poľskú spoločnosť je to citlivá otázka obrany pamiatky vlastných obetí. Varšava dlhodobo žiada jasné uznanie, že nešlo len o bežné vojnové obete, ale o vopred naplánovanú a cielenú kampaň zameranú na vyhladenie poľského obyvateľstva.
Ako upozorňujú experti na poľsko-ukrajinské vzťahy, samotný fakt, že UPA vraždila poľských civilistov, dnes nespochybňujú ani mnohí ukrajinskí historici. Jadrom sporu je však kontext a morálne hodnotenie týchto historických udalostí.
Zatiaľ čo ukrajinská strana často poukazuje na odvetné akcie poľskej Zemskej armády (Armia Krajowa) a snaží sa konflikt klásť na rovnakú úroveň, poľskí historici a politici argumentujú, že tu existuje zásadný rozdiel. Koordinované akcie na priamy rozkaz veliteľov UPA, akým bol napríklad Roman Šuchevyč (kapitán nemecko-nacistického Abwehru), predstavujú systematickú etnickú čistku, ktorú nemožno zrovnávať so živelnými odvetnými aktami.
Tieto hlboko zakorenené krivdy a rozdielne výklady minulosti vysvetľujú, prečo nedávny dekrét prezidenta Zelenského o udelení čestného názvu odkazujúceho na UPA zasiahol v Poľsku tú najcitlivejšiu strunu a vyvolal takú prudkú diplomatickú búrku.
Masový hrob zabitých Poliakov, ukrajinskými jednotkami počas Druhej svetovej vojny
Zdroj: Reuters
Chladný tón poľskej diplomacie
Aktuálna situácia vo Varšave ukazuje, že poľským politickým elitám došla trpezlivosť. Premiér Donald Tusk sa síce snaží napätie tlmiť a verejne upozorňuje, že z historických sporov medzi Ukrajinou a Poľskom bude profitovať iba Kremeľ, no zároveň zdôrazňuje, že Kyjev musí rešpektovať poľskú historickú citlivosť.
Toto napätie sa naplno prejavilo počas uplynulého víkendu, keď do Varšavy dorazila ukrajinská delegácia vedená šéfom prezidentskej kancelárie Kyrylom Budanovom. Podľa zverejnených informácií bolo prijatie mimoriadne chladné a rozhovory nepriniesli žiadny prelom.
Poľský minister zahraničných vecí Radosław Sikorski sa s ukrajinskými zástupcami vôbec nestretol a prijal ich iba štátny tajomník. Vicepremiér Władysław Kosiniak-Kamysz delegácii priamo odkázal, že spomienka na obete Volyne nepodlieha žiadnym politickým vyjednávaniam. Poľská strana tým jasne deklarovala, že diplomatický problém vytvoril samotný Kyjev a očakáva, že ho aj sám vyrieši.
Ukrajina zvažuje politické ústupky
Ukrajinská administratíva sa tak ocitla pod silným tlakom. Prípadné odobratie Radu bielej orlice by pre Volodymyra Zelenského nebolo len symbolickou stratou, ale aj vážnou reputačnou ranou na medzinárodnej scéne. Rovnako by to mohlo radikálne zhoršiť verejnú mienku v Poľsku, ktoré pre Ukrajinu zostáva kľúčovým strategickým spojencom.
V Kyjeve preto prebiehajú diskusie o tom, ako vzniknutý spor urovnať. Podľa neoficiálnych informácií z ukrajinských vládnych kruhov je aktuálne na stole možnosť, že by Zelenskyj zmenil názov spornej jednotky. Nové pomenovanie by už nemalo explicitne odkazovať na celú štruktúru UPA, ale sústredilo by sa výlučne na tie zložky, ktoré preukázateľne bojovali len proti Sovietskemu zväzu.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prichádza na dvojdňový neformálny summit lídrov členských štátov Európskej únie (EÚ) v prístave Agia Napa na Cypre vo štvrtok 23. apríla 2026.
Zdroj: AP Photo/Petros Karadjias
Ukrajinská strana zároveň naznačuje ochotu spraviť ústupky aj v ďalšej citlivej téme. Zvažuje sa vydanie ďalších povolení pre poľských expertov na exhumácie obetí volynských masakrov priamo na ukrajinskom území. Prvé práce by sa mali začať už v najbližších dňoch v Hute Pieniackej. Tieto gestá majú za cieľ upokojiť situáciu a predísť trvalému narušeniu bilaterálnych vzťahov.