Ukrajina môže pomôcť ukončiť éru fosílnych kríz. Energetika patrí komunitám, nie špekulantom (názor Miroslavy Ábelovej a Réky Hunyadi)
obchodnyregister
2026.06.17.
Ruské útoky na ukrajinskú energetiku aj prehlbujúca sa energetická kríza v Iráne odhaľujú rovnakú pravdu: energetické systémy založené na rope a plyne sú zraniteľné.
Miroslava Ábelová je hovorkyňou organizácie Greenpeace Slovensko
Réka Hunyadi je vedúcou oddelenia komunikácie v rámci globálnej kampane Greenpeace zameranej na plyn v organizácii Greenpeace CEE.
Kým vojna na Ukrajine pokračuje a neistota na svetových trhoch tlačí nahor ceny energií, v ukrajinských mestách a obciach sa rodí odpoveď na obe krízy zároveň. Napriek ruským útokom na elektrárne a prenosovú sieť miestne komunity budujú energetiku, ktorá je menej zraniteľná a sebestačnejšia.
Samosprávy postupne opúšťajú model založený na fosílnych palivách a stavajú na decentralizovaných obnoviteľných zdrojoch, ktoré dokážu lepšie odolávať vojne aj ekonomickým otrasom. Silný symbol tejto premeny predstavuje Slavutyč. Mesto vzniklo po havárii v Černobyle, aby poskytlo nový domov ľuďom, ktorí museli opustiť svoje domovy v okolí elektrárne.
Dnes, štyridsať rokov po jadrovej katastrofe, sa jeho obyvatelia opäť usilujú zobrať budúcnosť do vlastných rúk. Založili prvé mestské solárne družstvo v Ukrajine a prostredníctvom verejnej zbierky financovali inštaláciu solárnych panelov na verejných budovách. Z mesta, ktoré vzniklo v tieni jednej energetickej katastrofy, sa tak stáva symbol novej energetickej odolnosti.
Obnoviteľné zdroje nie sú iba o klíme
Podobné projekty dnes vznikajú naprieč celou Ukrajinou. V Horenke obnovili ambulanciu primárnej zdravotnej starostlivosti pomocou solárnych panelov a tepelných čerpadiel. V Kyjeve rozvíja Združenie zelených bytových domov model komunitného zdieľania energie a v Trostjanci sa obnovujú bytové domy s dôrazom na energetickú efektívnosť a lokálne zdroje energie.
Aj mestá, ktoré sú v blízkosti bojových línií, uvažujú o svojej energetickej budúcnosti. Chortkiv sa stal prvým ukrajinským mestom, ktoré podpísalo Deklaráciu miest bez plynu a zaviazalo sa postupne ukončiť využívanie fosílneho plynu. Je to viac než symbolické gesto. Mesto tým dáva najavo, že cestu k väčšej bezpečnosti a stabilite nevidí v ďalšej závislosti od fosílnych palív, ale v miestnych obnoviteľných zdrojoch a energetickej sebestačnosti.
Prečítajte si tiež:
Ak sa k budúcnosti bez fosílnych palív dokáže prihlásiť mesto, ktoré čelí dôsledkom vojny, argumenty o nemožnosti či nepripravenosti zrazu znejú menej presvedčivo. Práve Ukrajina dnes ukazuje, že obnoviteľné zdroje nie sú iba klimatickou politikou.
Sú súčasťou modernej bezpečnostnej stratégie. Čím viac energie sa vyrába lokálne a čím menej závisí od dovážaných fosílnych palív, tým odolnejšia je spoločnosť voči konfliktom, vydieraniu aj cenovým šokom.
Zraniteľnosť spôsobuje systém
Zatiaľ čo komunity, ktoré sa rozhodli staviť na lokálne zdroje energie, získavajú väčšiu kontrolu nad svojou budúcnosťou, svet zostáva do veľkej miery závislý od centralizovaného systému založeného na rope a zemnom plyne. A práve pre túto závislosť sú domácnosti aj štáty mimoriadne zraniteľné voči geopolitickým konfliktom.
Vidíme to aj dnes. Vojna v Iráne opäť ukazuje, ako rýchlo sa napätie na Blízkom východe dokáže preniesť do cien energií na druhom konci sveta. To, čo sa na začiatku javí ako vzdialený geopolitický konflikt alebo problém na svetových trhoch, sa postupne premietne do vyšších účtov za energie, drahších potravín a rastúcich životných nákladov.
Prečítajte si tiež:
Nejde pritom o zlyhanie inak fungujúceho systému. Práve naopak. Takéto otrasy sú prirodzeným dôsledkom energetického modelu, ktorý je postavený na komoditách obchodovaných na globálnych trhoch a citlivých na politické konflikty, vojny či špekulácie. Kým zostanú ropa a plyn základom energetiky, podobné krízy sa budú opakovane vracať.
Po celé desaťročia sme počúvali, že zemný plyn je spoľahlivým „prechodovým palivom“, ktoré zabezpečí stabilitu energetických systémov pri prechode na čistejšie zdroje. Skúsenosti posledných desaťročí však ukazujú, že realita je podstatne komplikovanejšia. Stačí sa pozrieť na najväčšie energetické krízy moderných dejín.
Fosílna pasca: od jednej krízy k druhej
Ropné embargá krajín OPEC-u v 70. rokoch, energetický šok po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 či dnešné obavy o bezpečnosť dodávok cez Hormuzský prieliv majú spoločného menovateľa: geopolitické napätie sa takmer okamžite premieta do cien ropy a plynu na svetových trhoch. Ide o opakujúci sa vzorec, ktorý odhaľuje slabiny energetického systému založeného na fosílnych palivách.
Tento systém je mimoriadne citlivý na dva faktory. Prvým je zraniteľnosť samotnej infraštruktúry. Fosílna energetika stojí na rozsiahlej sieti potrubí, terminálov, prístavov, rafinérií a veľkých elektrární. Práve tieto strategické body sa však v čase konfliktov často stávajú aj vojenskými cieľmi.
Prečítajte si tiež:
Mimoriadne zreteľne to vidieť v Ukrajine. Ruské útoky opakovane mierili na elektrárne, rozvodne a ďalšie kľúčové časti energetickej siete. Milióny ľudí sa ocitli bez elektriny, kúrenia či teplej vody. Ukrajinská skúsenosť ukazuje, aké zraniteľné sú centralizované energetické systémy v čase vojny.
Druhým faktorom sú korporácie profitujúce z vojny. Zraniteľnosť fosílnej energetickej infraštruktúry sa často premieňa do obrovských súkromných ziskov, pretože systém je nastavený tak, aby z kríz ťažil. Ukážkovým príkladom bola ruská invázia na Ukrajinu. Keď Európa oprávnene začala obmedzovať dovoz ruského plynu z plynovodov, začalo sa s dovozom drahšieho skvapalneného zemného plynu (LNG).
Ako prelomiť začarovaný kruh
Výsledok je dobre známy: zatiaľ čo milióny domácností zápasia s rastúcimi účtami a energetickou chudobou, fosílne spoločnosti počas vojnových konfliktov opakovane vykazujú rekordné zisky. To, čo pre milióny ľudí znamená neistotu, rast životných nákladov a ekonomické problémy, sa pre investorov často stáva príležitosťou na ďalšie výnosy.
Riešením tohto začarovaného kruhu je decentralizovaná čistá energia. Práve tá dokáže narušiť mechanizmy, na ktorých je dnešná závislosť od fosílnych palív postavená. Ak sa výroba energie presunie z niekoľkých strategických bodov do tisícok a miliónov lokálnych obnoviteľných zdrojov – od strešných solárnych panelov cez komunitné veterné projekty až po regionálne batériové úložiská, zníži sa aj zraniteľnosť celého systému.
V čase krízy alebo katastrofy môžu takéto miestne energetické siete zabezpečiť fungovanie nemocníc, dodávky pitnej vody či prevádzku škôl a ďalších základných služieb. Energia vyrobená zo slnka a vetra priamo v komunite totiž nie je závislá od vzdialených dodávateľských trás, geopolitických konfliktov ani výkyvov na komoditných trhoch.
Obnoviteľné zdroje ako otázka bezpečnosti
Práve preto sa decentralizované obnoviteľné zdroje čoraz viac ukazujú nielen ako klimatické riešenie, ale aj ako nástroj energetickej bezpečnosti. Ak chcú vlády predísť ďalším systémovým krízam, musia urýchlene presmerovať verejné investície do konkrétnych riešení, ktoré znižujú závislosť od fosílnych palív.
Prechod na decentralizované obnoviteľné zdroje už nie je len environmentálnym cieľom. Stáva sa jedným zo základných pilierov verejnej bezpečnosti a ochrany domácností pred rastúcou neistotou.
Ukrajinské mestá a obce už svetu ukázali, ako môže takýto model fungovať v praxi. Rozšírenie podobných modelov do ďalších krajín by bolo jednou z najúčinnejších investícií do odolnosti komunít, ekonomickej stability a skutočnej energetickej bezpečnosti. To si však vyžaduje tri základné kroky.
Mimoriadne zisky treba spravodlivo zdaniť
Prvým je urýchliť rozvoj decentralizovaných obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti. Skúsenosti z Ukrajiny ukazujú, že verejné investície do mestských solárnych systémov, regionálnych batériových úložísk, kvalitnej obnovy budov či tepelných čerpadiel dokážu výrazne znížiť spotrebu fosílnych palív a zároveň chrániť miestne ekonomiky pred výkyvmi na svetových trhoch.
Okrem toho je potrebné zastaviť ďalšie rozširovanie fosílnej infraštruktúry. Nové plynovody, LNG terminály či projekty zamerané na ťažbu plynu neodstraňujú závislosť od fosílnych palív. Často ju len presúvajú od jedného dodávateľa k druhému a predlžujú jej trvanie o ďalšie desaťročia.
Prečítajte si tiež:
A na záver: treba vyvodiť zodpovednosť za zisky vytvorené počas kríz. Mimoriadne zisky fosílnych spoločností by mali byť spravodlivo zdanené a využiť by sa mali na financovanie dostupných čistých energetických riešení pre nízko- a strednopríjmové domácnosti po celom svete.
Hlavné ponaučenie z ukrajinskej skúsenosti aj z nedávnych energetických kríz je jednoduché: skutočnú bezpečnosť nemožno budovať na nestabilnom a centralizovanom systéme. Ak chceme odolnejšiu ekonomiku aj spoločnosť, musíme postupne ukončiť závislosť od fosílnych palív a investovať do energetiky, ktorá patrí komunitám, nie špekulantom na globálnych trhoch.