Ukrajina platí za každú hodinu leteckého poplachu 45 miliónov dolárov. Útoky zasahujú továrne, sklady aj dátové centrá

Sirény, ktoré posielajú zamestnancov do krytov, už pre Ukrajinu neznamenajú iba bezprostredné bezpečnostné riziko. Stávajú sa aj čoraz väčším ekonomickým problémom. Podľa ukrajinského ministra hospodárstva Oleksandra Kravčenka môže jediná hodina, počas ktorej raketový poplach zastaví podniky, stáť ekonomiku približne 45 miliónov dolárov.  

K tomu pribúdajú miliardové škody na továrňach, skladoch či dátových centrách a rastúce náklady na vedenie vojny. Kyjev preto stojí pred nepríjemnou dilemou: ako chrániť ľudí a zároveň nedovoliť, aby krajina počas niekoľkohodinových poplachov prestala fungovať.

Keď sa v Kyjeve alebo ďalších veľkých ukrajinských mestách rozozvučia sirény, ich dosah sa nekončí pri metre a protileteckých krytoch. Výroba sa prerušuje, kancelárie sa vyprázdňujú, obchody zatvárajú a časť služieb prestáva fungovať.

„Ak sú ľudia v bunkri, biznis stojí,“ opísal situáciu minister hospodárstva a životného prostredia Oleksandr Kravčenko v rozhovore pre britský denník The Guardian. Podľa jeho odhadu každá hodina takéhoto núteného ekonomického útlmu znamená stratu približne 45 miliónov dolárov.

Problém sa prehlbuje spolu s intenzitou ruských útokov. Moskva podľa ukrajinských predstaviteľov čoraz častejšie zasahuje objekty, ktoré nie sú dôležité len pre armádu, ale aj pre každodenné fungovanie hospodárstva – priemyselné závody, logistické centrá, sklady, energetickú infraštruktúru či dátové centrá.

Kravčenko tvrdí, že samotné útoky v tomto roku spôsobili na ukrajinských fixných aktívach škody približne za desať miliárd dolárov. Minister ich vníma ako snahu Moskvy ochromiť hospodárske zázemie krajiny.

Červený a žltý poplach

Kyjev sa preto pokúša meniť aj spôsob, akým na vzdušné hrozby reaguje civilná ekonomika.

Ukrajina zaviedla dvojstupňový systém varovania. Pri „červenom“ stupni, ktorý signalizuje raketové nebezpečenstvo, majú ľudia odísť do krytov. „Žltý“ stupeň sa používa pri hrozbe dronových útokov a umožňuje časti firiem pokračovať v prevádzke.

Podľa Kravčenka počas žltého poplachu zostáva otvorená viac než polovica podnikov. Ekonomicky to dáva zmysel: pri poplachoch trvajúcich niekoľko hodín denne by úplné zastavenie práce znamenalo ďalší úder pre už oslabené hospodárstvo.

Z bezpečnostného hľadiska však ide o riskantný kompromis.

Ukázal to aj útok na Národnú akadémiu vied v centre Kyjeva. Rýchly ruský dron zasiahol budovu počas denného útoku v čase, keď sa v nej nachádzali ľudia. Útok si vyžiadal obete a zranených. The Guardian upozornil, že nová generácia rýchlejších, prúdovým motorom poháňaných dronov komplikuje ukrajinskej protivzdušnej obrane reakciu a rozširuje hrozbu aj na dennú prevádzku miest.

Účet za vojnu rastie

Priame škody po útokoch sú pritom len jednou časťou ekonomického problému.

Výdavky na obranu neustále rastú. Ukrajina potrebuje ďalšie systémy protivzdušnej obrany, muníciu a zároveň urýchľuje vývoj vlastných dronov a prostriedkov schopných nové ruské bezpilotné lietadlá zachytávať.

„Cena vojny jednoducho rastie,“ konštatoval Kravčenko.

Reuters v septembri informoval, že vláda navrhla na rok 2027 rekordné obranné výdavky vo výške 4,89 bilióna hrivien, čo je približne 110 miliárd dolárov. Obrana by podľa návrhu pohltila približne dve tretiny všetkých plánovaných štátnych výdavkov.

Finančný tlak je viditeľný už tento rok. Prezident Volodymyr Zelenskyj hovoril ešte koncom septembra o dodatočnej potrebe približne 27 miliárd dolárov. Reuters uviedol, že peniaze sú potrebné najmä pre rastúce vojenské náklady, pričom Kyjev rokoval s Európskou úniou a Medzinárodným menovým fondom o ďalšom financovaní.

Kravčenko následne pre The Guardian uviedol, že vláde sa kombináciou škrtov a hľadania ďalších domácich rezerv podarilo nezabezpečenú sumu znížiť približne na 20 miliárd dolárov. Kyjev podľa neho rokuje s EÚ, Japonskom, Kanadou či Britániou a pokúša sa časť financií pôvodne určených na ďalší rok získať skôr.

Ani 90 miliárd z EÚ nemusí stačiť

Ukrajina pritom už má prisľúbený mimoriadne rozsiahly balík európskej pomoci.

Európska únia schválila na roky 2026 a 2027 úverový rámec vo výške 90 miliárd eur. Približne 30 miliárd je určených na makrofinančnú a rozpočtovú podporu, ďalších približne 60 miliárd na obranné kapacity a nákup vojenského materiálu. Podpora je spojená s podmienkami týkajúcimi sa právneho štátu, reforiem a boja proti korupcii.

Prvá splátka novej makrofinančnej pomoci vo výške 3,2 miliardy eur bola podľa Európskej komisie vyplatená v júni.

Rozsah vojny však znamená, že ani takýto balík automaticky nerieši všetky rozpočtové problémy.

Pre rok 2027 ukrajinskí predstavitelia počítajú s potrebou viac než 52 miliárd dolárov zahraničnej finančnej pomoci. Reuters v polovici septembra uvádzal, že v tom čase mal Kyjev pevnejšie zabezpečených približne 20 miliárd.

Medzinárodný menový fond zároveň upozorňuje, že financovanie Ukrajiny zostáva silne závislé od podpory zahraničných partnerov. Vo svojom programe počíta v nasledujúcich rokoch s rozsiahlymi potrebami externého financovania a zároveň od Kyjeva požaduje pokračovanie reforiem verejných financií, daňovej správy, riadenia štátu a protikorupčných mechanizmov.

Korupcia zostáva citlivým miestom

Práve dôveryhodnosť štátu je pri žiadostiach o desiatky miliárd dolárov zo zahraničia čoraz významnejšou otázkou.

Kravčenko odmietol, že by súčasný nedostatok peňazí bol výsledkom nehospodárnosti alebo korupcie. Za hlavné príčiny označil slabšie príjmy štátu a prudko rastúce vojenské výdavky.

Korupcia však zostáva jednou z najcitlivejších vnútropolitických tém.

Prieskum Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie (KIIS), uskutočnený od 12. do 21. septembra, ukázal, že korupciu vo vláde označilo za jeden z problémov, ktoré ich najviac znepokojujú, 50 percent respondentov. Rozsiahle raketové a dronové útoky uviedlo 40 percent a situáciu na fronte 21 percent. Keď výskumníci spojili vojnové obavy – útoky alebo situáciu na fronte –, uviedlo aspoň jednu z nich 53 percent respondentov.

Ďalších 72 percent opýtaných odpovedalo, že Zelenskyj nesie zodpovednosť za korupčné konanie ľudí vo svojom okolí. Samotný KIIS však upozorňuje, že výsledok nemožno interpretovať tak, že väčšina Ukrajincov prezidenta obviňuje z osobného zapojenia do korupcie. Podľa sociológov respondenti pod pojmom zodpovednosť chápu prevažne politickú zodpovednosť hlavy štátu za svoje okolie.

Pre Kyjev je tento rozdiel podstatný aj smerom k zahraničným partnerom. Európska finančná pomoc je totiž výslovne previazaná s reformami právneho štátu a bojom proti korupcii.

Kravčenko preto tvrdí, že tlak európskych partnerov na reformy víta. Podľa neho však Ukrajina musí bojovať nielen so samotnou korupciou, ale aj s nedôverou, ktorú vyvoláva doma a v zahraničí.

Fedorovov odchod ukázal vnútorné napätie

Napätie okolo fungovania štátu sa naplno prejavilo aj v lete, keď Zelenskyj odvolal ministra obrany Mychajla Fedorova.

Fedorov bol spájaný s technologickou modernizáciou armády, reformou vojenských nákupov a prudkým rozvojom ukrajinského dronového programu. Jeho júlové odvolanie po sporoch s vojenským velením vyvolalo v Kyjeve a ďalších mestách protesty. Reuters informoval, že tisíce ľudí požadovali jeho návrat do funkcie.

Kravčenko odmieta, že práve Fedorovove výdavky na modernizáciu obrany vytvorili súčasnú dieru v štátnych financiách. Podľa neho ide o širší problém: moderná vojna je čoraz drahšia a Rusko zároveň systematicky poškodzuje zdroje, z ktorých by ju Ukrajina mohla financovať.

Najťažšia zima?

Do finančných problémov vstupuje ešte jedna hrozba – blížiaca sa zima.

Kravčenko varuje, že nasledujúce mesiace môžu byť pre Ukrajinu „najťažšou a najdrsnejšou zimou“ od začiatku vojny. Ruské útoky pokračujú proti energetickej, priemyselnej aj komunikačnej infraštruktúre a Kyjev očakáva ďalší tlak na elektrickú sieť i podniky.

Vláda preto podľa ministra diskutuje aj o možnosti umožniť väčšiemu počtu súkromných spoločností podieľať sa na obstarávaní či financovaní protivzdušnej ochrany. Ani to však nemôže vytvoriť úplný štít pred raketami a dronmi.

Témy:
vojna na Ukrajine

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.