Ukrajinská nobelistka o ruskej vojne pre Pravdu: Poviem vám príbeh, ako malému chlapcovi pred očami uhoreli rodičia

Vladimir Putin vníma Ukrajinu ako most do Európy. Je veľmi naivné myslieť si, že stratil stovky tisíc vojakov, aby obsadil Avdijivku alebo Bachmut.  

Ako by ste opísali súčasnú náladu medzi Ukrajincami po krutej zime, hoci, aspoň to tak vyzerá, teraz prichádzajú z bojiska aj pozitívne správy? Na druhej strane čelí krajina vnútorným problémom, ako je korupčná kauza bývalého šéfa prezidentskej kancelárie Andrija Jermaka. Takže – ako sa teraz cítite ako Ukrajinka?

Možno to bude znieť až ironicky, ale Ukrajinci sú momentálne veľmi optimistickí. Pravdepodobne je to preto, že sme prežili najťažšiu zimu, keď Rusi zničili energetickú sieť a teplota klesala až na mínus 25 stupňov Celzia. Doslova sme mrzli. Milióny ľudí mali obmedzený prístup ku kúreniu, vode, elektrine a svetlu. Bola to otázka prežitia, pretože sme nemali odpoveď ani na veľmi jednoduchú otázku, ako zohriať mlieko pre novonarodené deti. Pamätám si, keď Rusi prvýkrát zasiahli energetickú sieť, jedno video sa stalo na internete virálnym. Bola na ňom obyčajná kyjevská učiteľka. Oblečenú mala červenú zimnú bundu, teplú čiapku a sedela vonku aj s počítačom. Bola vedľa obchodu, kde bežal generátor, a ona tak získala prístup k internetu. A priamo tam, v mrazivom chlade, prednášala svojim študentom. Keď som videla tie videá a fotografie, povedala som si: Môj bože, Rusi nám prišli vziať všetko – našu zem, našu budúcnosť, našu demokraciu, našu slobodu, vzdelanie našich detí. Ale jedna kyjevská učiteľka sa rozhodla, že nedostanú nič. Aj niečo také obyčajné, ako je vyučovacia hodina pre študentov, sa zmenilo na akt odporu. Takže toto je nálada na Ukrajine. Nemáme ten luxus, že by sme sa vzdali, pretože inak by sme prestali existovať.

Ale Ukrajinci tiež niekedy hovoria, že Západ od nich očakáva, že budú odolní a všetko zvládnu, napriek tomu, že pomoc od spojencov nie je dostatočná.

V týchto slovách je kus pravdy, pretože toto nie je len vojna medzi dvoma štátmi. Rusko nezačalo plnohodnotnú inváziu iba preto, aby okupovalo ďalší kus Ukrajiny. Je veľmi naivné myslieť si, že Putin stratil stovky tisíc vojakov, aby obsadil Avdijivku alebo Bachmut. Rusi tieto ukrajinské mestá ani nedokážu nájsť na mape. Putin nie je šialený. Je veľmi pragmatický. Začal veľkú vojnu, pretože chce zničiť a okupovať celú moju krajinu, ale potom sa chce posunúť ďalej. Ukrajinu vníma ako most do Európy. Jeho logika je historická. Sníva o svojom odkaze a chce násilím obnoviť ruské impérium. Takže je pravda, že ľudia v ostatných európskych krajinách sú v bezpečí len preto, že Ukrajinci stále kladú odpor a nedovolili ruskej armáde postúpiť.

Čítajte viac Estónsky minister zahraničia exkluzívne pre Pravdu: Putina môže invázia na Ukrajinu stáť aj život

Vaša organizácia zdokumentovala množstvo vojnových zločinov, ktoré spáchali Rusi. Čo je v tejto práci najväčšou výzvou?

Čelíme obrovskému množstvu vojnových zločinov. Pre Rusov je ich páchanie metóda vedenia vojny a zámerne sa usilujú spôsobiť ukrajinským civilistom obrovskú bolesť, aby zlomili odpor ľudí a podarilo sa im okupovať krajinu. Naša práca teda nie je náročná iba z profesionálneho hľadiska, lebo musíme riešiť veľa prípadov. Je zložitá aj z ľudského pohľadu, pretože je ťažké každodenne vyrovnávať sa s bolesťou Ukrajincov. Pre mňa sú najemocionálnejšie zločiny páchané na deťoch. Poviem vám príbeh 10-ročného Andrija z mesta neďaleko Kyjeva, ktorý sme zdokumentovali.

Čítajte viac Zelenskyj povolil prehliadku v Moskve. Vedeli sme, že Rusi na nás pošlú železo, hovorí ukrajinská analytička

Čo sa stalo?

Keď sa začala celoplošná invázia, Andrijovi rodičia vzali syna, narýchlo zbalené veci, nejaké dokumenty a chceli odísť autom z nebezpečnej oblasti, v ktorej boli. Na ceste však stretli kolónu ruských tankov. Jeden z nich len pre zábavu prešiel po ich aute. Andrij hovorí, že otca pri tom Rusi asi zabili, ale jeho mama bola živá, pretože s ňou sedel na zadnom sedadle a rozprávala sa s ním. V ďalšej sekunde ho niekto vytiahol cez okno z auta, ale následne Rusi zasiahli palivovú nádrž vozidla. Desaťročný chlapec teda opisoval mojej kolegyni, ako mu rodičia v aute uhoreli zaživa. Nenachádzam slov, aby som to komentovala. Nedokážem si ani predstaviť, ako sa dá s takouto spomienkou žiť.

Čítajte viac Ako Rusko vo vojnovej hre porazilo NATO. A bolo to pomerne ľahké. Kde má aliancia slabinu?

Ako vy zvládate to, že už roky počúvate takéto príbehy?

Verím v spravodlivosť a slobodu. A nie je to len zbožné prianie, nie je to nejaká naivná viera. Existuje rozdiel medzi nádejou a zbožným prianím. Zbožné prianie je, keď si myslíte, že skôr či neskôr bude všetko v poriadku, a vlastne pre to nič nemusíte urobiť. Že sa svet, možno nie hneď, ale nakoniec predsa, pohne správnym smerom. To je zbožné prianie. Nádej znamená niečo iné. V ukrajinskom jazyku sa nádej povie nadija. A to znamená aj akciu. Takže mám veľkú nádej, pretože konám. Naša budúcnosť je nejasná, ale nie je ani vopred napísaná. Znamená to, že vždy máme šancu sformovať taký svet, aký si želáme pre seba a pre naše deti.

V slovenskom jazyku je to nádej, čo je veľmi podobné slovo ako v ukrajinčine, takže máme v tomto zmysle možno niečo spoločné. No nanešťastie, sme asi veľmi ďaleko od toho, aby sme si predstavili, aká bude Ukrajina po vojne. Hovorili sme o zbožných prianiach a nádeji, ale čo by ste želali obyčajným Ukrajincom?

Pracujem s ľuďmi, ktorých táto vojna priamo zasiahla. Viem, že spravodlivosť vnímajú veľmi rozdielne. Pre niektorých ľudí to znamená, že budú vidieť svojich mučiteľov za mrežami. Iní spravodlivosť vnímajú cez kompenzácie, pretože prišli o všetko. Pre niekoho je to snaha vedieť pravdu o tom, čo sa stalo s ich blízkymi. A pre ďalších ľudí spravodlivosť znamená, že z verejného a právneho hľadiska získajú akési potvrdenie, že to, čo sa stalo im a ich rodinám, bolo nielen nemorálne, ale aj nezákonné. Musíme teda vybudovať komplexnú stratégiu spravodlivosti, aby sme naplnili všetky tieto rozdielne potreby.

Pred mesiacom moji kolegovia zorganizovali obrovské stretnutie obetí ruských vojnových zločinov z Chersonu s národnými predstaviteľmi orgánov činných v trestnom konaní. Pravdepodobne viete z vynikajúcej správy Medzinárodnej vyšetrovacej komisie, ktorú zriadila Rada OSN pre ľudské práva, že Rusko v Chersone využíva taktiku ľudského safari. Lovia dronmi ľudí na bicykloch a celé rodiny v civilných autách. Pracovali sme na prípade, keď ruské drony zámerne zasiahli dvojročné dieťa, ktoré sa hralo v záhrade pri dome svojich rodičov. Chlapec sa volal Dmitrik. Bol to ťažký rozhovor a na konci sa moja kolegyňa a priateľka spýtala jeho príbuzných: Čo pre vás znamená spravodlivosť? Povedali niečo, o čom stále premýšľam. Vyhlásili, že chcú, aby svet vedel, čo sa stalo. Je to niečo ako biblický spôsob odhaľovania pravdy. Chceme, aby svet vedel, čo sa nám stalo, čo nám Rusko urobilo.

Čítajte viac Rusi na útoky proti Európe používajú aj Ukrajincov. Nájde Západ recept na sabotáže riadené z Moskvy?

Čiže aj toto je pre vás dôležité? Aby svet vedel, čo sa deje na Ukrajine?

Pracujeme s touto myšlienkou. S radosťou môžem povedať, že sa 15. mája uskutočnilo historické stretnutie Výboru ministrov Rady Európy a 36 krajín aj s podporou Európskej únie rozhodlo o vytvorení osobitného tribunálu pre zločin agresie proti Ukrajine. (Z krajín EÚ sa nepridali Slovensko, Maďarsko, Bulharsko a Malta, pozn. red.). Je to revolučný krok. Je to prvýkrát po 80 rokoch, čo sme svedkami úsilia potrestať zločin agresie. Nestalo sa to od norimberského procesu s nacistami. Vtedy to bol dôležitý krok k nastoleniu práva a spravodlivosti, ale bol to súd víťazov. Proces sa konal až po porážke nacistického režimu. Spravodlivosť však nie je privilégiom víťazov a nie je potrebné čakať. Máme vlastný historický cieľ. Chceme, aby spravodlivosť nezávisela od toho, kedy a ako sa vojna skončí. Vytvorením osobitného tribunálu sa zmení globálny prístup k zločinom proti mieru a pomôže to predchádzať agresívnym vojnám.

Ako by to mohlo fungovať?

Zo štatútu osobitného tribunálu vieme, že to budú procesy v neprítomnosti. Nie je teda nevyhnutné, aby boli obžalovaní na súde fyzicky prítomní. Zločin agresie sa týka ruských lídrov. Nebudú to procesy s obyčajnými ruskými vojakmi, ktorí fungujú ako vykonávatelia. Tribunál bude stíhať ľudí, ktorí prijímajú rozhodnutia. To znamená najvyššie ruské politické a vojenské velenie. Vieme, že je to veľmi dôležité, pretože všetky zločiny, ktoré dokumentujeme, sú výsledkom rozhodnutia lídrov v Kremli, ktorí porušili mier a začali krvavú vojnu.

Môže sa však stať, že ak sa podarí uzavrieť nejakú mierovú dohodu, jej súčasťou by mohla byť amnestia pre ľudí a tiež pre politické vedenie. Viete si to predstaviť, a čo potom?

Neexistuje amnestia na vojnové zločiny, ktoré porušili medzinárodné právo. Amnestia môže byť dôležitou súčasťou národného zmierenia, najmä keď hovoríme o občianskych vojnách. Prijíma sa však pri zločinoch proti štátu, ako je vlastizrada, ale nie pri medzinárodných zločinoch. No, samozrejme, poznáme veľa výnimiek, pretože svet nie je ideálny a nie vždy je v súlade s medzinárodným právom. Dovoľte mi však na vašu otázku odpovedať s poukázaním na 28-bodový plán, ktorý pred niekoľkými mesiacmi oznámil americký prezident Donald Trump, ale všetci máme dojem, že ho napísali v Moskve. Jeden z návrhov sa týkal totálnej amnestie na ruské vojnové zločiny. Medzinárodný trestný súd v Haagu sa však nezaujíma o to, čo bude potenciálne napísané v mierovej dohode. Dokonca aj keby to bola totálna amnestia na ruské vojnové zločiny, Medzinárodný trestný súd nezruší svoj zatykač a nezastaví vyšetrovanie. Takže my máme svoju stratégiu – vytvorenie osobitného tribunálu pre agresiu, registra škôd či konfiškáciu zmrazených ruských aktív, pretože spravodlivosť má aj svoju finančnú stránku.

Čítajte viac Expert: Cyprus si o Rusoch myslel, že sú „dobrí chlapci“. Už to neplatí a poučiť sa z toho môže aj Slovensko

Dúfate teda, že ruský diktátor Vladimir Putin bude čeliť súdu v Haagu alebo nejakému inému tribunálu?

Veľmi často si to predstavujem.

A ako to vyzerá?

Oblečiem si tie najkrajšie šaty, dám si červený rúž a prídem na tento súd ako víťaz, pretože viem, že keď zlo stratí moc, všetci títo diktátori vyzerajú veľmi úboho. Veľmi úboho.

Ale šéf Kremľa je stále pri moci, stretol sa s Trumpom a teraz sa diskutuje o tom, že by s ním mala rokovať Európa. V minulosti ste povedali, že ak Putin zostane nepotrestaný, ostatní ho budú nasledovať. Deje sa to?

Nebudem to teraz súdiť. Nemusíme sa zameriavať na to, kto si čo myslí. Je tu veľa skeptických ľudí. Väčšina z nich ani neverila tomu, že je vôbec možné historické rozhodnutie o tribunáli. Musíme si len čestne robiť svoju prácu a história nás rozsúdi.

Čítajte viac Nemecký europoslanec: Rusko na nás útočí. Na Putina platí iba sila, sila a ešte raz sila

Keď sme sa rozprávali pred dvoma rokmi, pýtal som sa vás, čo ste chceli robiť v detstve. Povedali ste, že ste sa chceli stať divadelnou režisérkou a robiť pekné predstavenia. Čo vidíte teraz vo svojej budúcnosti, keď o nej premýšľate? Čo by bolo pre vás víťazstvom?

Víťazstvo definujeme veľmi ambicióznym spôsobom. Víťazstvo pre Ukrajinu nie je len o obnovení medzinárodného práva, o oslobodení ľudí, ktorí žijú pod ruskou okupáciou, a o ochrane našej územnej celistvosti. Víťazstvo pre Ukrajinu znamená uspieť v našom historickom cieli. Chceme sa vrátiť späť do Európy. Chceme byť súčasťou európskeho civilizačného sveta.

Vaša organizácia a vy ste získali Nobelovou cenou za mier a tiež ďalšie ocenenia. Je to vyjadrenie uznania, aké je dôležité to, čo robíte. Zmenili však niečo tieto ceny?

Môj život zmenila vojna, pretože zničila všetko, čo som považovala za normálne pre mňa a pre milióny ľudí na Ukrajine. Ale všetky tieto ocenenia predstavujú príležitosť, pretože so sebou prinášajú pozornosť, ktorú môžem premeniť na konkrétne činy. Preto sú veľmi dôležité a som za ne vďačná.