Ultimátum vypršalo. Péter Magyar spúšťa plán B a ide prepísať maďarskú ústavu

Magyarova reakcia na seba nenechala dlho čakať. Nový premiér úradujúcej hlave štátu ironicky odkázal, že aj na Deň detí bráni len svoj mesačný plat vo výške 6,3 milióna forintov (necelých 18-tisíc eur) namiesto toho, aby sa národu ospravedlnil.

Prečo Sulyok stratil dôveru novej vlády

V konflikte medzi premiérom a prezidentom však nejde len o mocenskú hru. Tamás Sulyok bol do funkcie zvolený 26. februára 2024 hlasmi poslancov vtedajšieho bloku Fidesz-KDNP. Stalo sa tak v turbulentnom období po tom, čo jeho predchodkyňa Katalin Nováková musela po necelých dvoch rokoch odstúpiť pre škandál s udelením amnestie mužovi odsúdenému za utajovanie sexuálneho zneužívania v detskom domove v Bicske.

Z pohľadu Pétera Magyara sa tak Sulyok stal len ďalšou „bábkou“ v rukách Viktora Orbána. Ako totiž tvrdí zákon, úlohou prezidenta nie je len formálne podpisovať zákony, zúčastňovať sa na protokolárnych podujatiach a udeľovať štátne vyznamenania. Hlava štátu má stelesňovať jednotu národa a dohliadať na demokratické fungovanie štátu. A práve v tomto bode Sulyok podľa premiéra fatálne zlyhal.

Maďarský premiér Peter Magyar počas jeho prvej oficiálnej návštevy Poľska, 20. mája 2026.
Zdroj: REUTERS/Kacper Pempel

Magyar na tlačovej konferencii predostrel dlhý zoznam situácií, v ktorých podľa neho Sulyokovo mlčanie poškodilo morálnu autoritu úradu. Jedným z príkladov bolo, keď Viktor Orbán vo svojom prejave hovoril o „škodcoch“ a Sulyok odmietol zasiahnuť s odôvodnením, že ide o politický názor. Podľa Magyara sa mal zastať ohrozených civilistov, umelcov a novinárov a jasne deklarovať, že v Maďarsku neexistujú občania, s ktorými by sa malo zaobchádzať ako so škodcami.

Prezident mlčal aj pri obmedzovaní práva na zhromažďovanie, pri nasadzovaní nástrojov tajných služieb proti opozícii i pri fyzických útokoch na politických dobrovoľníkov. Neozval sa ani vládnom podnecovaní vojnovej rétoriky, keď z oficiálneho vyhlásenia o útoku na Mukačevo zmizlo slovo „ruský“, a mlčal aj vtedy, keď Orbán podporil protimaďarského kandidáta Georgea Simiona.

Na rade je zmena ústavy

Keďže Sulyok odmietol opustiť Sándorov palác dobrovoľne, Magyarova vláda spúšťa plán B. Namiesto zdĺhavého procesu ústavnej žaloby, ktorý by podľa premiéra zbytočne poškodil samotnú inštitúciu prezidenta, siahne parlamentná väčšina (Tisza má 141 zo 199 kresiel) po zmene ústavy.

Maďarský premiér Magyar predniesol prejav počas plenárneho zasadnutia parlamentu v Budapešti.
Zdroj: REUTERS/Bernadett Szabo

Magyar zdôraznil, že nepôjde o účelovú „personalizovanú legislatívu“ zameranú len na odstránenie jedného človeka. Nová právna úprava má vytvoriť rámec na odvolanie verejných činiteľov, ktorí nereflektovali na výzvy a stratili morálny kredit. Vláda dokonca uvažuje o zavedení priamej voľby prezidenta, aby inštitúcia získala späť autoritu a občania mali priamy dosah na výber hlavy štátu.

Legislatívny proces by mal trvať približne mesiac. V prípade Sulyokovho odchodu by prevzal dočasne prezidentské právomoci predseda parlamentu, čím sa zabezpečí plynulý chod štátu vrátane podpisovania zákonov. Magyar ubezpečil verejnosť aj európskych partnerov, že tento proces nijako nespomalí kľúčovú prioritu vlády – návrat zmrazených finančných prostriedkov z EÚ. Podľa premiéra stačí na odomknutie fondov „zastaviť Orbánovu korupciu“ prostredníctvom jasných protikorupčných opatrení.

Prečítajte si tiež:

To sa mu už sčasti podarilo – Európska únia uvoľní Maďarsku vyše 16 miliárd eur z eurofondov, ktoré boli dosiaľ zablokované. Po piatkovom stretnutí v Bruseli to oznámil Magyar s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou. Tá vyzdvihla pokrok v reformách od nástupu novej maďarskej vlády.

„V celom Maďarsku už cítime vietor zmien,“ povedala von der Leyenová Magyarovi po rokovaniach. EÚ je podľa nej pripravená uvoľniť desať miliárd eur z fondu obnovy a tiež 4,2 miliardy eur z kohéznych fondov, pričom Budapešť dostane k dispozícii ďalších 2,2 miliardy eur z fondov kohézie pri splnení ďalších dohodnutých krokov.

Pád celého systému

Tamás Sulyok pritom nie je jediným terčom masívnej inštitucionálnej očisty. Magyar opakovane tvrdí že štátny aparát prešiel v minulosti toxickou „kádrovou výmenou“. Na zozname funkcionárov, ktorým 31. mája vypršalo ultimátum, sú aj ďalšie mená, ktoré tvorili piliere predchádzajúceho režimu.

Okrem Sulyoka čelia tlaku na odstúpenie prezident Ústavného súdu a bývalý hlavný prokurátor Péter Polt a jeho štrnásti sudcovia, predseda Najvyššieho súdu András Varga, šéf Národného súdneho úradu György Barna Senyei, predseda Štátneho kontrolného úradu László Windisch, šéf Protimonopolného úradu Csaba Balázs Rigó a predseda Národného úradu pre médiá a infokomunikácie András Koltay.

Reakcia porazeného Fideszu bola neprekvapivo ostrá. V oficiálnom vyhlásení obvinila Magyara z „otvoreného vydierania“, z protiústavných útokov a z toho, že „kráča cestou diktatúry a nezákonných ultimát“. Tvrdia, že premiér nemá právo určovať funkčné obdobie verejných činiteľov.

Magyar si však z kritiky bývalej vládnej strany ani z malej skupinky protestujúcich, ktorých označil za „štyroch alebo piatich platených trollov“, nerobí starosti. So silným mandátom od voličov je odhodlaný splniť svoje sľuby: kompletne očistiť Maďarsko od predchádzajúcej vlády.