Unikátna operácia v banskobystrickej Rooseveltke pomohla zdravotnej sestre z Košíc. Je to zázrak, reagoval jej manžel

Opúšťali ju fyzické sily a menil sa tiež jej vzhľad. Teraz nastal u Margity prudký zvrat – v Banskej Bystrici jej pomohli prvou kombinovanou transplantáciou obličky a pečene na Slovensku.  

Aktuálne je už Margita Turínska (45) v domácej liečbe a cíti sa dobre. Netají obdiv a rešpekt k lekárom, ktorí ju pred dvomi týždňami operovali v banskobystrickej Rooseveltovej nemocnici. Ona sama je profesionálnou zdravotnou sestrou na traumatológii v košickej nemocnici. Ostatné dva roky sa ale svojej práci venovať nemohla, zostala práceneschopná (PN).

„Vedela som, že mám dedičné ochorenie, teda polycystické obličky a pečeň. Väčšie problémy sa začali objavovať pred trinástimi rokmi – po pôrode, keď prišla na svet moja dcérka,“ hovorí. Vysvetlila, že tieto orgány jej potom začali viac rásť. „Dovtedy som pravidelne chodievala na preventívne prehliadky, ešte to bolo v norme. Brala som len lieky na tlak, nič iné,“ povedala. Situácia sa u nej rapídne zhoršovala ostatných šesť rokov, z nich dva je na dlhodobej PN.

Každým dňom krajšia

Pacientka objasnila, že predtým pracovala na traumatológii v Univerzitnej nemocnici Louisa Pasteura. Keď začala byť únava neúnosná, musela jednoducho zostať doma. „Nevládala som dýchať, postupne ani chodiť. Začalo mi rásť brucho a mala som tráviace problémy, tiež ťažkosti s hýbaním,“ priblížila.

Foto: Eva Štenclová, Pravda

pacientka, Margita Turínska, Banská Bystrica Pacientka Margita Turínska sa po kombinovanej transplantácii pečene a obličky cíti výborne.

Na darovanie orgánov čakala dva a pol roka. Keď sa našli, obidva od jedného darcu, potešila sa, že konečne v jej živote môže nastať obrat k lepšiemu. Samozrejme, ako každý človek, aj ona mala pred operáciou strach, no vedela, že je to jej jediná možnosť. „Nič iné mi neostávalo. Vždy som v prvom rade myslela na svoju rodinu, aby som tu mohla byť pre ňu,“ zdôraznila.

„Teraz sa cítim výborne. Je to ešte citlivé, no mám lepší pohyb aj trávenie,“ pokračovala. „Doma cvičím a musím častejšie, ale v menších dávkach, jesť,“ poznamenala s tým, že jej život dostáva nový rozmer. „Dcérka je šťastná, konečne budeme môcť spolu chodiť aj na nejaké výlety. Predtým som prešla už len päťdesiat metrov a viac som nevládala, musela som si sadnúť. Nikam sme spolu nechodili a teraz sa to zmení,“ doplnila.

Šťastný je aj jej manžel Pavel. „Pred operáciou som sa o ňu bál. Najhoršie bolo lúčenie – dal som jej bozk a kládol si otázku, či sa ešte uvidíme,“ povedal dojato. Teraz to z neho všetko „opadlo“. Fakt, že stav jeho ženy sa po operácii prudko zlepšil, je podľa neho zázrak. „Každým dňom je iná, krajšia. Nie som ešte úplne zvyknutý na jej vzhľad – postavu a celkovo ten pohyb. Predtým bola jednoducho zničená, veď choroba človeka mení,“ uzavrel.

Čítajte aj Staré československé platidlá fascinujú dodnes. Sú medzi nimi veľké unikáty, môžete ich vidieť na vlastné oči

Prednosta Kliniky transplantačnej chirurgie Július Janek uviedol, že u pacientky dochádzalo k postupnému zlyhávaniu orgánov a súčasne k takzvanému útlakovému syndrómu. „To znamená, že pre ňu boli tie dva orgány už tak neznesiteľne veľké, že ju obmedzovali v bežnom živote,“ konštatoval.

Samotný výkon prebehol veľmi dobre, operácia trvala asi päť hodín. „Najskôr sme urobili explantáciu, čiže odstránili veľkú polycystickú pečeň, potom jednu obličku,“ ozrejmil prednosta s tým, že tak urobili priestor pre nové orgány. „Táto fáza operácie je špecifická veľkosťou, ale aj rizikom krvácania, kedy si chirurgovia musia dať pozor, aby nedošlo k nejakej komplikácii,“ povedal. V druhej fáze došlo k implantácii, pričom vždy ide prvá pečeň. Tá totiž môže byť mimo ľudské telo kratšie. „Oblička má čas na to, aby mohla čakať,“ podotkol.

Foto: Eva Štenclová, Pravda

s manželom, Margita Turínska, pacientka, Banská Bystrica Margita s manželom Pavlom, ktorý sa teší, že jeho žena je po operácii zo dňa na deň krajšia.

Dar z nebies

Banskobystrickí špecialisti v tomto prípade spojili bohaté skúsenosti z dvoch programov. „Pečeň transplantujeme pätnásť rokov, už ich máme urobených takmer päťsto. Oblička sa tu transplantuje viac ako tridsať rokov, máme ich za sebou viac ako tisíc,“ zhodnotil Janek. Ľudí, ktorí potrebujú dva orgány, je podľa neho relatívne málo – preto urobili túto kombináciu až teraz. „Mohli sme aj skôr, no jednoducho sa nevyskytol taký pacient,“ vysvetlil.

Na operačke boli pri pacientke dvaja chirurgovia, ich asistenti, anestéziologický tím a inštrumentárky. Celkovo sa na sále nachádzalo do pätnásť ľudí. Hepatologička Svetlana Selčanová ozrejmila, že keď sa transplantuje pečeň a oblička od toho istého darcu súbežne, vzniká možno menšie riziko odvrhnutia štepu.

„To, že sa to robilo naraz, je pre túto pacientku skvelé. Doslova dar z nebies,“ usmiala sa lekárka. Pri Margitinej diagnóze totiž zlyháva pečeň až vo finálnom štádiu. „Takí pacienti nevedia jesť, chradnú a často sa stane, že sa to nestihne, lebo sú príliš chorí na odtransplanovanie,“ zdôvodnila.

Foto: Eva Štenclová, Pravda

s lekárkami, Margita Turínska, pacientka, Banská Bystrica S lekárkami Martinou Konkoľovou (vľavo) a Svetlanou Selčanovou (vpravo).

Ošetrujúca nefrologička Martina Konkoľová hodnotí stav svojej pacientky pozitívne. „Jej rekonvalescencia je naozaj veľmi dobrá. Prepustiť sme ju mohli už po dvoch týždňoch od operácie, čo sa pri samotnej pečeni vída málokedy,“ tvrdí. „V tejto nemocnici sme všetci spokojní a šťastní, lebo vďaka spolupráci všetkých odborov sa nám podaril tento výkon. Samozrejme, je tu aj veľký podiel sestier, ktorý chcem tiež vyzdvihnúť,“ uzavrela Konkoľová.