Unikli fotky stĺpov s nekvalitným betónom. Prešovská nemocnica môže byť drahšia o 90 miliónov
obchodnyregister
2026.05.19.
Prešovská nemocnica dostala nových stavbárov, no stratila stovky miliónov. Zákazka, ktorú veľké firmy odmietli súťažiť, im teraz padla do lona priamo – bez tendra a za vyššiu cenu.
Po prevalení škandálu s nekvalitným betónom v stĺpoch novostavanej nemocnice v Prešove už rezort obrany našiel rýchle riešenie – majú ju stavať slovenské firmy, vo veci „Tím Slovensko“. V prvom kole sa ale do projektu nehrnuli.
Keď minister obrany Robert Kaliňák v roku 2024 vyhlasoval verejnú súťaž na výstavbu novej vojenskej nemocnice v Prešove, stavebný trh reagoval vlažne. Do tendra sa prihlásili iba dve skupiny uchádzačov – maďarsko-slovenské konzorcium a druhé, vedené firmou In Vest zo Šale. Veľké slovenské a medzinárodné stavebné firmy, dobre známe na stavebnom trhu, sa do súťaže nezapojili. Kaliňák vysvetľoval ich nezáujem náročnými termínmi: stavbárov vraj odrádzalo tempo, v akom má nemocnica vyrásť.
Šéf rezortu obrany pre Denník N uviedol, že že firmy mali problém s krátkymi termínmi na výstavbu nemocnice, takže napokon vyberali len spomedzi dvoch ponúk „Vecou, ktorá mohla niektorých stavbárov vystrašiť, je samozrejme termín. Pretože bez termínov sa nedá dokončiť takáto stavba,“ povedal v minulosti Kaliňák.
Teraz, keď sa prevalil problém s chybnými stĺpmi na prvých poschodiach už rozostavanej nemocnice, však tí istí hráči bez mihnutia oka zákazku za 259 miliónov eur – zadanú priamo, bez súťaže – prijali.
Práve takýto postup dnes kritizoval aj poslanec za KDH František Majerský. Ten avizuje, že jeho strana podá podnet na Úrad pre verejné obstarávanie, Protimonopolný úrad a bude sa snažiť odvolať ministra Kaliňáka.
Poslanec opozičného hnutia na tlačovej konferencii ukázal aj dvojicu fotografií. Na prvej je jeden z poškodených stĺpov s odhalenými armatúrami a na druhej zas zle vybetónované okná.
Poslanec František Majerský ukazuje fotografie betónových stĺpov počas výstavby novej nemocnice v Prešove
Zdroj: KDH
Zlý betón, zbúrané stĺpy, vyhodení Maďari
Príbeh nemocnice, ktorú Kaliňák označuje za srdcový projekt svojej vlády a kľúčovú investíciu do východného krídla NATO, sa začal rozpadať na jar 2026. Pochybnosti o kvalite prác sa podľa ministra objavili už v marci – v stavebných denníkoch pribúdali výzvy na nápravu, ktoré zostávali bez odozvy. Keďže čerstvo zaliaty betón vyžaduje minimálne 28 dní zrenia, kým ho bolo možné spoľahlivo otestovať, rezort obrany čakal. V apríli situácia eskalovala: 30. apríla stavbu definitívne zastavili.
Znalecké posudky, ktorých predbežné výsledky ministerstvo dostalo koncom minulého týždňa, potvrdili najhoršie obavy. Väčšina z 270 stĺpov postaveného poschodia má problém a nevyhovuje predpisom. Kaliňák uviedol, že 23 stĺpov úplne odstránia, pretože ich nie je možné sanovať. Problémom bola, okrem iného, veľkosť kameniva v betóne, ktorá miestami dvojnásobne prekračovala požadovanú hodnotu 16 milimetrov.
Stavebný dozor podľa slov ministra zakázal, aby niektoré časti zabetónovali, ale zhotoviteľ tento zákaz ignoroval a betónoval ďalej.
Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok v piatok 15. mája 2026 od zmluvy s pôvodným zhotoviteľom odstúpila. Slovenská firma Bekor, ktorá bola v konzorciu lídrom a koordinátorom projektu, odmietla zodpovednosť a označila odstúpenie za predčasné a právne sporné.
Maďarské firmy West Hungária Bau, Confector a Magyar Építő – všetky s preukázateľnými väzbami na okruh blízky expremiérovi Viktorovi Orbánovi – zo spolupráce medzitým Bekor vylúčili. Konzorcium sa tak rozpadlo skôr, než stihlo prevziať dôsledky za škody.
Prečítajte si tiež:
Priame zadanie a otázka termínov
Už tri dni po vypovedaní zmluvy s pôvodnými staviteľmi, teda v pondelok 18. mája, Kaliňák oznámil podpis novej zmluvy so spoločnosťou In Vest, s.r.o. a jej štyrmi subdodávateľmi: Strabag Pozemné staviteľstvo, Skanska SK, Metrostav Slovakia a Hornex. Konzorcium firiem In Vest a Metrostav bolo pôvodne druhým neúspešným uchádzačom v pôvodnej súťaži – prehralo práve s maďarskými firmami, ktoré ponúkli najnižšiu cenu. Podľa Kaliňáka okrem týchto firiem ministerstvo proaktívne oslovilo aj ďalšie tri spoločnosti, aby spoločne vytvorili „Tím Slovensko”.
Zákazka za 259 miliónov eur pre nové konzorcium bola pridelená priamo, bez verejného obstarávania. Minister to obhajuje nutnosťou zabrániť zakonzervovaniu staveniska a potrebou včasného objednania technológie, ako napríklad transformátorov či hlavnej elektrickej infraštruktúry, ktorých výroba trvá rok i dlhšie. Práce na nemocnici rozdelili na viac častí: nová zmluva pokryje hrubú stavbu a kritickú infraštruktúru, úplné dokončenie nemocnice má ísť do novej verejnej súťaže, ktorej predbežná hodnota je odhadovaná na 280 miliónov eur.
Tu sa vynára paradox, ktorý Kaliňák nevysvetlil. Keď v roku 2024 spustili riadny tender, veľké firmy sa podľa neho nezapojili práve preto, že termíny boli príliš napäté. Dnes, keď situácia nie je o nič menej urgentná – veď stavba je poškodená a pozastavená, pričom minister stále sľubuje dokončenie hrubej stavby do konca roka 2027 – tie isté firmy zákazku bez váhania prijali. Ani Strabag, ani Skanska, ani Hornex pri pôvodnej súťaži ani len nepodali ponuku. Na priamo zadanú zákazku v roku 2026 však kývli. Na zmenu postoja sme sa priamo spýtali aj týchto firiem, na ich reakcie čakáme.
Prečítajte si tiež:
Účet rastie. Kto ho zaplatí?
Najhmatateľnejším dôsledkom celého kolapsu je výrazný nárast celkových nákladov. Pôvodná zmluva s maďarsko-slovenským konzorciom bola uzatvorená na 448 miliónov eur. Teraz Kaliňák hovorí o dvoch nových zmluvách: prvá na 259 miliónov eur, druhá – zatiaľ len odhadovaná – na zhruba 280 miliónov. Dokopy ide o sumu blížiacu sa k 540 miliónom eur, ešte pred tým, než sa k nej pripočítajú náklady na sanáciu a demoláciu chybných stĺpov, ktoré minister odhaduje na stotisíce eur, plus prípadné právne nároky oboch strán z pôvodnej zmluvy.
Rozdiel oproti pôvodnej hodnote zákazky tak predstavuje minimálne 90 miliónov eur, reálne však môže byť vyšší, keď súťaž na dokončenie vyprodukuje inú cenu, ako je dnes odhadovaná. Ministerstvo tvrdí, že škody uhradí pôvodný zhotoviteľ – na tento účel bola aktivovaná banková záruka – jej výška je podľa Kaliňáka 11 miliónov eur. Slovensko-maďarskému konzorciu za stavbu prešovskej nemocnice mali doposiaľ vyplatiť okolo piatich miliónov eur.
Na stole je stále aj otázka zodpovednosti za výber pôvodného zhotoviteľa. Minister sa bránil: firma vyhrala nespochybneľnú súťaž na základe najnižšej ceny a neexistoval formálny dôvod na jej vylúčenie. Faktom však zostáva, že Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) pri pôvodnej súťaži zistil porušenie princípu transparentnosti – vojenská nemocnica oznámila výsledok jednou stránkou dokumentu, čím znemožnila neúspešnému uchádzačovi kvalifikovane napadnúť hodnotenie ponúk. ÚVO nariadilo vojenskej nemocnici súťaž nanovo vyhodnotiť, jej výsledok sa však nezmenil.