Žena sa už v minulosti pokúsila o samovraždu.
Svoje rozhodnutie vysvetlila otvorene: „Chcem zomrieť a to aj urobím. Môj život, moja voľba.“ Jej prípad prichádza v čase, keď návrh zákona o asistovanej smrti pre nevyliečiteľne chorých pravdepodobne v tomto parlamentnom období vo Veľkej Británii neprejde. Dôvodom je, že Snemovňa lordov (Horná komora parlamentu) totiž nestihne prerokovať legislatívu do stanoveného termínu.
Rozhodnutie po osobnej tragédii
Duffyová uviedla, že sa rozhodla pre zverejnenie svojho príbehu, aby poukázala na „nespravodlivosť“ súčasného systému. V minulosti sa už pokúsila o samovraždu, no neúspešne.
O svojom rozhodnutí informovala rodinu, no detaily si nechala pre seba. Dôvodom je aj právne riziko – ak by jej niekto pomohol alebo ju sprevádzal, mohol by vo Veľkej Británii čeliť vyšetrovaniu alebo trestnému stíhaniu.
Jej prípad posudzoval panel odborníkov vrátane psychiatrov, ktorí po mesiacoch hodnotenia rozhodli, že spĺňa kritériá kliniky Pegasos.
Vo Švajčiarsku je asistovaná smrť legálna za presne stanovených podmienok. Klinika Pegasos funguje ako nezisková organizácia a zdôrazňuje, že celý proces podlieha prísnym pravidlám.
Jej zakladateľ Ruedi Habegger upozornil, že „existuje červená čiara, ktorú nemôžeme prekročiť, inak by už nešlo o asistovanú samovraždu, ale mohli by sme to nazvať vraždou.“
Duffyová nie je prvou Britkou, ktorá do Švajčiarska vycestovala, ale nikto predtým takto verejne o tom neprehovoril.
Ostrý spor o legislatívu
Oponenti asistovanej smrti dlhodobo varujú, že jej legalizácia môže viesť k postupnému rozširovaniu práva na ukončenie života aj mimo pôvodne zamýšľaných skupín.
Hovorca organizácie Care Not Killing Alistair Thompson uviedol, že ide o tragický prípad, ktorý ukazuje reálne riziká legalizácie asistovanej samovraždy a eutanázie.
„Je to problém. Keď legalizujete asistované zabíjanie, ide už len o to, kto a kedy má nárok – a končí to prípadmi, ako je tento.“ Podľa neho by sa pozornosť mala sústrediť najmä na paliatívnu starostlivosť.
Labouristická poslankyňa Rachel Maskellová upozornila na potrebu lepšej práce s traumou a duševným zdravím. „Strata dieťaťa je jednou z najväčších tragédií, no tento prípad ukazuje, že musíme viac investovať do zvládania traumy – riešením nie je ukončenie života,“ tvrdí.
Protesty a verejná diskusia
Debata o asistovanej smrti vyvolala aj protesty pred britským parlamentom. Podporovatelia legislatívy tvrdia, že súčasný stav ľuďom odopiera možnosť rozhodovať o vlastnom konci života. „Toto odkladanie a absencia voľby má reálne ľudské následky,“ uviedla Rebecca Wilcoxová.
Podľa prieskumov asistovanú smrť podporuje približne tri štvrtiny Britov, pričom viac ako polovica by ju zvážila v prípade vážnej choroby.