
Na rečníckom pulte Valného zhromaždenia OSN v New Yorku stál v stredu prezident Sýrie Ahmad Šará. Ešte pred niekoľkými rokmi by takáto scéna pôsobila takmer nepredstaviteľne.
Šará totiž pod bojovým menom Abú Muhammad al-Džúlání viedol sýrsku odnož al-Káidy, Spojené štáty na informácie vedúce k jeho dolapeniu vypísali odmenu desať miliónov dolárov a jeho meno figurovalo na sankčnom zozname OSN pre osoby spojené s al-Káidou. Dnes je hlavou sýrskeho štátu a na pôde OSN dostal priestor šíriť svoju medzinárodnú diplomaciu.
Izrael udrel na sýrske letisko: Video ukazuje škody po sérii náletov
Video z 7. 9. 2026
Zdroj:
Reuters
Šará vystúpil na 81. zasadnutí Valného zhromaždenia v stredu. Vo svojom prejave okrem iného trval na sýrskej suverenite nad Golanskými výšinami a hovoril o budúcom smerovaní krajiny, ktorá sa stále spamätáva z viac než desaťročnej občianskej vojny.
Jeho prítomnosť v New Yorku však zároveň názorne ukazuje, ako rýchlo sa zmenilo postavenie človeka, ktorý ešte donedávna patril medzi medzinárodne sankcionovaných militantných lídrov.
Od al-Káidy k vlastnej organizácii
Šará sa zapojil do džihádistického hnutia v Iraku a neskôr sa počas sýrskej občianskej vojny stal veliteľom Frontu an-Nusrá. Organizácia bola oficiálnou sýrskou odnožou al-Káidy.
V roku 2016 Šará oznámil prerušenie väzieb s al-Káidou. Z následnej reorganizácie ozbrojených skupín vznikla organizácia Haját Tahrír aš-Šám (HTS), ktorá sa postupne stala dominantnou povstaleckou silou na severozápade Sýrie. HTS bola ešte dlhé roky Spojenými štátmi vedená ako zahraničná teroristická organizácia. Washington túto klasifikáciu zrušil až v júli 2025.
Šará sa medzitým snažil meniť aj vlastný verejný obraz. Od medzinárodného džihádizmu sa dištancoval, čoraz viac vystupoval ako sýrsky politický a vojenský líder a deklaroval, že jeho cieľom je zmena režimu v Sýrii, nie vedenie globálneho džihádu.
Ofenzíva, ktorá zvrhla Asada
Zlom prišiel na konci roka 2024. Povstalecké sily vedené HTS spustili rýchlu ofenzívu, ktorá vyústila do pádu režimu Bašára Asada.
Šará sa následne stal faktickým lídrom krajiny a 29. januára 2025 ho povstalecké frakcie vyhlásili za prezidenta Sýrie na prechodné obdobie. Súčasne bola pozastavená dovtedajšia ústava a rozpustený parlament i niektoré inštitúcie spojené s Asadovým režimom.
Jeho nástup k moci však sprevádzali aj otázky, akým smerom sa nová Sýria vydá. Šará sľuboval inkluzívnu vládu, obnovu štátnych inštitúcií a neskoršie voľby. Zahraniční partneri zároveň sledovali najmä správanie novej vlády voči náboženským a etnickým menšinám a to, či sa jeho rétorický odklon od džihádistickej minulosti premietne aj do fungovania štátu.
USA zrušili desaťmiliónovú odmenu
Mimoriadne rýchlo sa začal meniť aj postoj zahraničia. Keď sa s ním v decembri 2024 v Damasku stretli americkí diplomati, Washington oznámil, že už nebude uplatňovať odmenu desať miliónov dolárov, ktorú predtým ponúkal za informácie vedúce k jeho dolapeniu.
Americká diplomatka Barbara Leafová po rokovaní hovorila o pragmatickom prístupe nového sýrskeho vedenia, Spojené štáty však zároveň zdôrazňovali, že ho budú posudzovať podľa jeho ďalších činov.
V máji 2025 sa Šará v Rijáde stretol s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. O pol roka neskôr už pricestoval do Washingtonu na rokovanie v Bielom dome – ako prvý sýrsky prezident v histórii. Trump po stretnutí deklaroval, že chce Sýrii pomôcť uspieť, hoci zároveň pripomenul Šaráovu kontroverznú minulosť.
V júli 2025 Spojené štáty odstránili zo zoznamu zahraničných teroristických organizácií aj HTS. A v novembri toho istého roka prišla ďalšia zásadná zmena.
OSN ho vyškrtla zo sankčného zoznamu
Bezpečnostná rada OSN 6. novembra 2025 rozhodla, že Ahmad Šará bude odstránený zo sankčného zoznamu ISIL a al-Káidy.
Na tomto zozname bol vedený pod menom Ahmad Hussain al-Sharaa a vzťahovali sa naň opatrenia spojené s jeho niekdajšími väzbami na al-Káidu. Rezolúcia Bezpečnostnej rady jeho meno zo zoznamu oficiálne odstránila.
O necelý rok neskôr už Šará stojí za rečníckym pultom tej istej organizácie ako prezident Sýrie.
Jeho cesta preto patrí medzi najvýraznejšie politické premeny posledných rokov: od veliteľa sýrskej odnože al-Káidy a muža s desaťmiliónovou americkou odmenou cez vodcu povstalcov, ktorí zvrhli Asada, až po hlavu štátu prijímanú na najvyššej diplomatickej úrovni.
Táto premena však neznamená, že jeho minulosť prestala byť relevantná alebo že zmizli otázky týkajúce sa budúceho charakteru sýrskeho režimu. Skôr ukazuje, ako radikálne sa po páde Asada zmenila politická realita Sýrie. A aj spôsob, akým so Šaráom dnes zaobchádza medzinárodné spoločenstvo.
© Autorské práva vyhradené
Témy:
al-Káida
Ahmad Šara
Sýria
OSN
New York
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu
Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

