USA po 12 rokoch ukončili operáciu v Iraku. Odchod oslavuje Irán, dve veľké hrozby zostávajú

Spojené štáty a ich partneri v medzinárodnej koalícii v stredu po viac ako 12 rokoch formálne ukončili operáciu Inherent Resolve v Iraku. Americké jednotky zároveň opúšťajú posledné základne v krajine a zodpovednosť za boj proti zvyškom Islamského štátu prechádza na iracké bezpečnostné sily.  

Pentagon oznámil, že ukončenie misie zodpovedá dohode, ktorú Washington a Bagdad uzavreli v septembri 2024. Podľa amerického ministerstva obrany dosiahli Spojené štáty, Irak a ich koaliční partneri v boji proti Islamskému štátu „obrovský úspech“ a ďalšie operácie na irackom území už majú viesť predovšetkým iracká armáda, protiteroristické jednotky a kurdské sily tiež známi ako tzv. pešmergovia.

Odchod však otvára ďalšiu otázku: čo sa stane s bezpečnostnou rovnováhou v krajine, kde sa už dve desaťročia stretáva americký a iránsky vplyv a kde Islamský štát stále disponuje sieťou menších buniek?

Reuters upozorňuje, že časť irackých bezpečnostných predstaviteľov sa obáva dvoch paralelných následkov – väčšieho priestoru pre ozbrojené skupiny podporované Iránom a možnosti, že sa Islamský štát pokúsi využiť slabšie spravodajské a prieskumné kapacity po odchode Američanov.

Američania sa vrátili, keď IS ovládol tretinu Iraku

Operácia Inherent Resolve sa začala v roku 2014 po prudkom postupe Islamského štátu v Iraku a Sýrii. Extrémistická organizácia v tom čase obsadila Mosul a rozsiahle územia na severe a západe Iraku.

Na vrchole svojej moci kontrolovala približne tretinu krajiny a vyhlásila samozvaný „kalifát“. Americké jednotky sa tak do Iraku vrátili necelé tri roky po tom, ako sa z neho na konci roku 2011 stiahli.

Koalícia následne poskytovala irackým jednotkám leteckú podporu, výcvik, zbrane, spravodajské informácie a prieskum. Územný „kalifát“ Islamského štátu bol v Iraku porazený v roku 2017. Organizácia však úplne nezmizla.

Dnes už nekontroluje veľké mestá ani rozsiahle územia, naďalej však pôsobí prostredníctvom menších a spiacich buniek. Reuters cituje irackých a kurdských predstaviteľov, podľa ktorých práve strata amerických spravodajských informácií, bezpilotného prieskumu a logistickej podpory môže vytvoriť priestor na ich opätovné posilnenie.

Kurdský veliteľ Sirwan Barzani tvrdí, že jeho jednotky už v posledných týždňoch zaznamenali zvýšený pohyb buniek Islamského štátu. Iracké bezpečnostné sily zároveň podľa štyroch zdrojov Reuters odhalili bunku, ktorá mala pripravovať samovražedné útoky načasované na odchod medzinárodnej koalície. Tieto tvrdenia nemožno chápať ako dôkaz širšieho návratu IS, ale ukazujú, prečo časť bezpečnostných predstaviteľov považuje obdobie po stiahnutí za rizikové.

Kurdi sa obávajú aj straty protivzdušnej ochrany

Obavy sú mimoriadne silné v autonómnom irackom Kurdistane, kde zostávali posledné stovky amerických vojakov aj po tom, ako sa koaličné sily stiahli z väčšiny zvyšku krajiny.

Kurdská regionálna vláda upozorňuje najmä na odchod amerických systémov protivzdušnej obrany. Podľa ministerstva pešmergov čelil región počas tohtoročného konfliktu medzi USA a Iránom viac než tisícke útokov dronmi a balistickými raketami.

Odchod Američanov „za týchto zložitých regionálnych okolností bez zabezpečenia obranného systému“ označili kurdské úrady za dôvod na obavy.

Iránski spojenci hovoria o víťazstve

Úplne opačne odchod hodnotia iracké šiitské ozbrojené skupiny podporované Iránom. Tie americký odchod prezentujú ako víťazstvo svojho dlhoročného úsilia vytlačiť Spojené štáty z Iraku.

Predstaviteľ mocnej Kataib Hizballáh označil koniec americkej prítomnosti za začiatok „úplnej suverenity“ krajiny. Samotný Irán krok privítal a dlhodobo deklaruje, že chce americké sily dostať z celého regiónu.

Analytici citovaní Reuters však upozorňujú, že práve odchod amerických síl môže zvýšiť politický a bezpečnostný priestor iránskych spojencov.

„Znepokojujúca nie je nevyhnutne priama iránska intervencia, ale možnosť, že iránski spojenci sa budú v neprítomnosti západnej vojenskej prítomnosti cítiť posilnení,“ povedal agentúre bagdadský analytik Ahmed Younis. Podľa neho by sa mohli pokúsiť rozšíriť svoj vplyv na bezpečnostné a politické rozhodovanie štátu.

Milície mali zložiť zbrane. Termín sa posunul

Do celej situácie vstupuje ešte jeden nevyriešený problém. Iracká vláda pôvodne spájala termín amerického odchodu z 30. septembra aj s plánom odzbrojiť neštátne ozbrojené skupiny. Niekoľko menších milícií súhlasilo s odovzdaním zbraní, no viaceré mocné skupiny napojené na Irán to odmietli alebo si stanovili podmienky, ktoré Bagdad zatiaľ nesplnil.

Premiér Ali al-Zaidi preto termín na odzbrojenie milícií posunul do júna 2027. Irak tak vstupuje do obdobia bez americkej vojenskej prítomnosti, ale s veľkou časťou paralelných ozbrojených štruktúr stále nedotknutou.

Druhý americký odchod za 15 rokov

Pre Spojené štáty ide už o druhé veľké stiahnutie z Iraku. Americké jednotky krajinu napadli v roku 2003, zvrhli režim Saddáma Husajna a následne tam bojovali proti povstaniu, al-Káide a ďalším ozbrojeným skupinám. Do konca roku 2011 sa stiahli.

Keď však o necelé tri roky neskôr Islamský štát obsadil Mosul a začal postupovať naprieč Irakom, Bagdad požiadal zahraničných partnerov o pomoc a americké sily sa vrátili.

Počas viac než dvoch desaťročí amerického vojenského angažovania v Iraku zahynulo približne 4 500 amerických vojakov. Samotná operácia Inherent Resolve však patrí k neskoršej etape – začala až v roku 2014 ako boj proti Islamskému štátu.

Rozdiel oproti roku 2011 je aj v tom, že Washington a Bagdad hovoria o prechode k bežnému bilaterálnemu bezpečnostnému vzťahu, nie o prerušení všetkej vojenskej spolupráce. Spojené štáty chcú s Irakom naďalej spolupracovať v oblasti obrany a bezpečnosti, no už bez doterajšej koaličnej vojenskej misie na jeho území.

Pre Bagdad sa tým začína test, na ktorý sa pripravoval roky: či dokáže bez medzinárodnej vojenskej misie zároveň držať pod kontrolou zvyšky Islamského štátu, obmedziť moc paralelných ozbrojených skupín a zabrániť tomu, aby sa krajina opäť stala priestorom súperenia väčších mocností.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Irak
USA
armáda
vojaci
vojenská misia
Islamský štát

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.