Úsmevy pre kamery, za dverami hrozby. Čína dala Trumpovi jasné varovanie (zahraničný výber)
obchodnyregister
2026.05.15.
Trump so Si Ťin-pchingom uzavreli balík dohôd, no colná vojna sa neskončila. Peking pri Taiwane pritvrdzuje a varuje pred rizikom otvoreného konfliktu.
Prinášame vám prehľad najdôležitejších zahraničných udalostí a aj niečo navyše. Dnes ich pre vás pripravila redaktorka zahraničného oddelenia Barbora Libayová.
V tomto výbere prejdeme na výsledky americko-čínskeho samitu, na ktorom sa americký prezident Donald Trump pozrel do Číny za svojím čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom prvýkrát od roku 2017. Za deväť rokov sa toho však zmenilo mnoho. A pozrieme sa aj do Maďarska, ktoré cez víkend získalo nového premiéra. Péter Magyar to však po 16 rokoch vlády Viktora Orbána nebude mať jednoduché.
Veľké nákupy a gestá zatienili chýbajúce dohody
Americký prezident Donald Trump ukončil ostro sledovanú dvojdňovú návštevu Pekingu, ktorú sám označil za „neuveriteľnú“ a historickú. Napriek vzájomným prejavom rešpektu a deklarovaným „fantastickým obchodným dohodám“ však k zásadnému prelomu vo vzťahoch dvoch najväčších svetových ekonomík nedošlo.
Namiesto hlbokých reforiem priniesol samit skôr prísľuby čiastkových nákupov amerických tovarov, snahu o stabilizáciu a ostré varovania zo strany Číny v otázke Taiwanu.
Americký prezident Donald Trump sa prechádza s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom počas uvítacieho ceremoniálu vo Veľkej sieni ľudových zhromaždení v Pekingu v Číne 14. mája 2026.
Zdroj: Reuters/Evan Vucci
Miliardy na stole, ale clá ostávajú
Americký prezident pricestoval do Číny s cieľom prinútiť Peking „otvoriť“ svoju ekonomiku, keďže jej domáci trh zostáva pre zahraničné firmy často prísne regulovaný. Pri odchode síce vyhlásil, že sa podarilo vyriešiť množstvo problémov, ktoré by iní nezvládli, no konkrétne dohody sa zameriavajú predovšetkým na oblasti, kde sa dopyt Číny prirodzene prekrýva s ponukou USA. Zásadnejšie ústupky Čína podľa analytikov neponúkla.
Medzi kľúčové ekonomické body samitu patrí napríklad dohoda v leteckom priemysle. Podľa Trumpa Čína súhlasila s nákupom 200 komerčných lietadiel Boeing. Išlo by o prvý nákup amerických komerčných lietadiel zo strany Číny za takmer desaťročie. Peking ani samotný Boeing však túto dohodu a presné číslo zatiaľ oficiálne nepotvrdili, čo na trhoch spôsobilo určité sklamanie.
Americký prezident Donald Trump vedľa čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga na štátnom bankete vo Veľkej sieni ľudových zhromaždení v Pekingu v Číne 14. mája 2026.
Zdroj: Reuters/Evan Vucci
Čínsky líder zároveň vyjadril záujem o nákup americkej ropy. Očakáva sa tiež zvýšený import sóje, hovädzieho mäsa a hydiny. Americký obchodný zástupca Jamieson Greer avizoval uzavretie zmlúv na poľnohospodárske produkty v hodnote desiatok miliárd dolárov.
Obaja lídri sa tiež dohodli na zriadení nového inštitútu, ktorý by mal riadiť vzájomné investície a zmierňovať obchodné trenice bez nutnosti neustále otvárať vyjednávania o clách.
Nejde o úplný úspech
Zatiaľ čo americká strana hovorí o masívnom úspechu, experti upozorňujú, že čínske ústupky sú len pragmatickými nákupmi a nepredstavujú skutočné otvorenie trhu pre americké firmy. Obe strany tak aj naďalej pociťujú obmedzenia vychádzajúce z predchádzajúcej colnej vojny, čo odzrkadľujú aj štatistiky vzájomného obchodu.
Priemerné americké clo na čínsky tovar v súčasnosti dosahuje 47,5 percenta, čo predstavuje dramatický nárast z pôvodných 3,1 percenta platných pred prvým funkčným obdobím Donalda Trumpa.
Americký prezident Donald Trump si podáva ruku s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom po príchode do Veľkej siene ľudových zhromaždení v Pekingu v Číne 14. mája 2026.
Zdroj: Reuters/Evan Vucci
V reakcii na to Peking zvýšil priemerné čínske clo na americký tovar na 31,9 percenta, zatiaľ čo v roku 2018 sa pohybovalo len na úrovni 8,4 percenta. Tieto vzájomné obchodné bariéry sa priamo odrazili na celkovom objeme obojsmerného obchodu s tovarom, ktorý za rok 2025 klesol na 415 miliárd dolárov, čo je masívny prepad v porovnaní s jeho historickým maximom 690 miliárd dolárov zaznamenaným v roku 2022.
Technológie v tieni prominentnej delegácie
Vysokú dôležitosť samitu podčiarkla americká obchodná delegácia, v ktorej nechýbali lídri technologického biznisu – Elon Musk (Tesla), Tim Cook (Apple) a Jensen Huang (Nvidia). Ich prítomnosť bola dôkazom, že elektromobilita, umelá inteligencia a pokročilé polovodiče sú momentálne v centre americko-čínskeho súperenia.
Generálny riaditeľ spoločnosti Tesla Elon Musk a jeho syn X Æ A-12 v deň, keď sa čínsky premiér Li Čchiang stretáva s americkými generálnymi riaditeľmi v Pekingu v Číne 14. mája 2026.
Zdroj: Reuters/Go Nakamura
Napriek prítomnosti šéfa Nvidie však podľa Greera americké exportné obmedzenia na pokročilé AI čipy neboli ústrednou témou diskusií. Americký minister financií Scott Bessent po rokovaniach zdôraznil potrebu zachovať si pred Čínou technologický náskok v oblasti umelej inteligencie pri súčasnom nastavení základných bezpečnostných pravidiel. Trump po stretnutiach uviedol, že Čína plánuje do firiem zastúpených v delegácii investovať „stovky miliárd dolárov“, podrobnosti však nešpecifikoval.
Rozpory pri Taiwane a zhoda pri Iráne
Hoci sprievodné podujatia vrátane štátneho banketu pôsobili srdečne a Trump nazval Si Ťin-pchinga „svojím priateľom“, za zatvorenými dverami rezonovali vážne spory.
Peking napríklad začal omnoho asertívnejšie prepájať otázku Taiwanu so širšími ekonomickými vzťahmi. Si Ťin-pching amerického prezidenta dôrazne varoval, že Taiwan je najcitlivejším bodom obojstranných vzťahov. Upozornil, že zlé zaobchádzanie s touto otázkou môže viesť ku kolízii či dokonca otvorenému konfliktu.
Obe strany však našli spoločnú reč na Blízkom východe. Trump a Si Ťin-pching sa zhodli na tom, že Irán by nikdy nemal vlastniť jadrové zbrane. Obaja lídri zároveň apelujú na to, aby bol okamžite znovuotvorený Hormuzský prieliv, ktorého blokáda predražuje dovoz aj pre samotnú Čínu. Čínske ministerstvo zahraničia už v tejto súvislosti vyzvalo na okamžité a trvalé prímerie.
Jesenné stretnutie vo Washingtone
Lídri sa na samite dohodli, že sa vzťahy pokúsia ukotviť na platforme „konštruktívnej strategickej stability“. Ďalšia príležitosť na testovanie týchto zámerov príde už čoskoro. Počas štvrtkového štátneho banketu Trump oficiálne pozval Si Ťin-pchinga a jeho manželku Pcheng Li-jüan do Bieleho domu.
Americký prezident Donald Trump s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom počas návštevy záhrady Zhongnanhai v Pekingu v Číne 15. mája 2026.
Zdroj: Reuters/Evan Vucci
Táto návšteva sa uskutoční 24. septembra a pôjde o v poradí tretie osobné stretnutie lídrov od Trumpovho návratu do prezidentského úradu. Do tohto termínu budú musieť vyjednávacie tímy doriešiť detaily fungovania novej Rady pre obchod, ako aj otázku predĺženia súčasného colného prímeria z októbra, ktoré zatiaľ nemá garantované pokračovanie po novembri tohto roka.
Prečítajte si tiež:
Magyarov reštart: Koniec Orbánovej éry a začiatok náročného balansovania
Víkendovou inauguráciou Pétera Magyara sa po šestnástich rokoch definitívne skončila vláda Viktora Orbána. Udalosť sa niesla v symbolicky euforickom duchu – na budovu parlamentu sa vrátila vlajka Európskej únie, znela Óda na radosť a davy oslavovali ústup propagandy v uliciach.
Od nového lídra, ktorého strana Tisza získala ústavnú väčšinu, sa však očakávajú okamžité kroky, a to hneď na dvoch kľúčových frontoch. Na domácej scéne voliči naliehajú na riešenie ekonomických problémov, rastúcich životných nákladov, skvalitnenie verejných služieb a vyčistenie štátu od korupcie.
Billboard pred voľbami zobrazuje ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a lídra opozičnej strany TISZA Petra Magyara v Budapešti, 11. februára 2026. Na billboarde je nápis: „Pošlite zbrane! Áno!“.
Zdroj: REUTERS/Bernadett Szabo
Zahraničnopoliticky sa od Magyara, bývalého diplomata, očakáva, že rýchlo zlepší naštrbené vzťahy s EÚ a podarí sa mu do augusta odblokovať zmrazené európske miliardy. Jeho stratégiou je pritom vybudovať silnejší stredoeurópsky blok, primárne prehĺbením strategického partnerstva s Rakúskom.
Napriek silnému mandátu však Magyar čelí mimoriadne zložitým prekážkam. Jeho volebné víťazstvo totiž nestojí na hlbokom stotožnení sa s programom, ale skôr na odpore voči Orbánovi, čo tvorí veľmi krehkú voličskú základňu.
Maďarský premiér Peter Magyar a noví členovia vlády, minister financií András Karman, ministerka regionálneho a vidieckeho rozvoja Viktória Lorinc, ministerka zahraničných vecí Anita Orbán, minister pre životné prostredie László Gajdos, šéf kancelárie premiéra Bálint Ruff, ministerka pre deti a školstvo Judit Lannert, minister vedy a techniky Zoltán Tanacs, minister vnútra Pösfai Gábor, minister hospodárstva a energetiky István Kapitány, ministerka spravodlivosti Marta Görog, minister poľnohospodárstva a potravinárstva Szabolcs Bona, minister obrany Romulusz Ruszin-Szendi, minister sociálnych vzťahov a kultúry Zoltán Tarr, minister sociálnych a rodinných záležitostí Vilmos Katai-Nemeth, minister dopravy a investícií David Vitezy a minister zdravotníctva Zsolt Hegedus pózujú na rodinnej fotografii v parlamente v Budapešti v Maďarsku 12. mája 2026.
Zdroj: REUTERS/Bernadett Szabo
Najväčšou výzvou novej vlády tak bude balansovať. Hoci totiž Brusel očakáva rázny obrat na Západ, maďarskí voliči odmietajú odstrihnutie sa od ruského plynu a sú ostro proti vojenskej podpore Ukrajiny či jej rýchlemu vstupu do EÚ. Magyar tak bude musieť preukázať obrovskú politickú zručnosť, aby dokázal naplniť európske požiadavky na odomknutie fondov a zároveň nestratil podporu doma.
Prečítajte si tiež:
Fotografia týždňa:
Americký prezident Donald Trump sa víta s prezidentom Čínskej ľudovej republiky Si Ťin-pchingom v Pekingu.
Zdroj: Kenny Holston/Pool via REUTERS
Donald Trump na fotografii podáva ruku Si Ťin-pchingovi svojím už notoricky známym spôsobom. Obaja lídri sa držali celých desať sekúnd, kým Trump nenatiahol ľavú ruku a päťkrát jemne potľapkal Si Ťin-pchinga. Nešlo o žiadne „veľké, tučné objatie“, ktoré Trump predtým sľúbil na sociálnych sieťach.
Podľa médií má Trump vo zvyku podávať si nešikovne a veľmi intenzívne ruky so svetovými lídrami, ktorí sa na ne údajne pripravujú dopredu.
Čo nás ešte čaká:
- Palestínčania si pripomínajú Deň palestínskeho exodu (Nakba), keď počas prvej arabsko-izraelskej vojny (1948 – 1949) a v rokoch po nej odišli alebo utiekli zo svojich domovov státisíce palestínskych Arabov.
- Na pôde Ministerstva zahraničných vecí USA sa uskutoční tretie kolo priamych rokovaní medzi zástupcami Libanonu a Izraela.
- Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) predstaví novú správu o stave ľudských práv na okupovaných palestínskych územiach.
- Holandská výletná loď MV Hondius, na ktorej sa rozšíril nebezpečný hantavírus, pripláva do prístavu v Rotterdame.
- Na úrovni náčelníkov generálnych štábov zasadne Vojenský výbor NATO. Rokovať budú o posilňovaní odstrašovania a obrany, stave prebiehajúcich operácií a politických prioritách pred summitom NATO v Ankare. Budú sa tiež zaoberať ďalším rozvojom obranného plánovania, situáciou na Ukrajine a užšou spoluprácou medzi NATO a EÚ.
- Začne sa 76. zjazd Sudetonemeckého krajanského združenia (SdL), ktoré zastupuje záujmy Nemcov odsunutých po druhej svetovej vojne z Československa a ich potomkov. Prvýkrát sa koná v ČR a chcú sa na ňom zúčastniť aj bavorský premiér Markus Söder a nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt.
- Udeľovanie cien na záver 79. ročníka medzinárodného filmového festivalu v Cannes.
- Na Cypre sa uskutočnia voľby, v ktorých voliči rozhodnú o 56 z celkovo 80 členov jednokomorového parlamentu. Zostávajúcich 24 kresiel je podľa ústavy pridelených komunite cyperských Turkov, tie však dlhodobo zostávajú neobsadené.