Utiekli pred vojnou, po deportácii ich čaká front. Nemecko čelí ostrej kritike

Zradil Berlín ruských dezertérov? Ešte pred štyrmi rokmi, keď Moskva začala s veľkou inváziou na Ukrajine, Spolkový snem ruských vojakov vyzval, aby odmietli bojovať a utiekli do Nemecka. Na jeseň 2022 to zopakoval i vtedajší kancelár Olaf Scholz a ministerka vnútra Nancy Faeserová. Tisíce Rusov ponuku prijali a požiadali v Nemecku o azyl. Zostali však sklamaní. Nielenže väčšine z nich žiadosť zamietli, ale pribúda prípadov, keď ich vyhostili naspäť do Ruska, kde museli hneď narukovať.  

Strach z toho, čo príde, má aj 20-ročný Nikita Zvezdov, o ktorom informovala nemecká televízia Deutsche Welle (DW). Povolávací rozkaz dostal v apríli 2024, len čo dovŕšil plnoletosť.

Už o mesiac neskôr nastúpil do vojenského útvaru neďaleko mesta Ussurijsk, iba 60 kilometrov od čínskych hraníc. Zažil tam nielen ťažký výcvik, ale aj šikanovanie a tvrdé tresty. Dôstojníci na vojakov naliehali, aby uzavreli zmluvu o službe na Ukrajine.

“Sľúbil som sebe aj rodine, že to nepodpíšem,” uviedol Zvezdov pre DW. Nedokázal však znášať všetky tie útrapy a psychický nátlak. Keď sa mu vyhrážali trestným stíhaním, podľahol a zmluvu podpísal.

Jeho prípad nie je ojedinelý. Podľa nezávislého ruského portálu Astra sa viacerí rodičia sťažujú, že ich synov počas vojenskej služby šikanujú a všemožne nútia, aby súhlasili s nasadením na ukrajinskom fronte.

Cirkevný azyl

Keď Zvezdovovi oznámili, že ho preložia k jednotke pri ukrajinskom meste Melitopoľ, o ktorej bolo známe, že má vysoké straty, rozhodol sa konať.

“Nezostalo mi nič iné, ako ujsť,” zaspomínal si. Len čo dostal prvý žold vo výške 40-tisíc rubľov (asi 450 eur), požiadal o dovolenku – pod zámienkou, že sa chce pripraviť na bojové nasadenie. Odložil uniformu a ušiel do Arménska.

Cez Bosnu a Hercegovinu sa dostal do Chorvátska, kde požiadal o politický azyl. Nečakal na rozhodnutie a v decembri minulého roka dorazil do Nemecka, kde tiež podal žiadosť o azyl.

Nemecké úrady ju však zamietli a odvolávajúc sa na tzv. Dublinský dohovor ho odkázali na príslušné orgány v Chorvátsku, keďže práve tam prvý raz vstúpil na územie Európskej únie.

Nemecko je teraz povinné odovzdať ho tomuto štátu do šiestich mesiacov. Lehota uplynie 30. júla, potom by už právomoc rozhodovať o jeho prípade prešla na nemecké úrady. Aby sa Zvezdov vyhol deportácii, odišiel z utečeneckého tábora a požiadal o cirkevný azyl.

V Nemecku to nie je nič výnimočné, každý rok túto možnosť využívajú tisíce migrantov, ktorým hrozí vyhostenie. Hoci to nemá oporu v zákone, úrady to tolerujú.

Zvezdova prijali na evanjelickej fare v Aachene. Ako sa presvedčil, urobil dobre, keď sa tam uchýlil, pretože 16. júna si poňho do tábora prišli policajti.

Chceli ho odviezť do Lipska, kde ho mali posadiť do lietadla do Chorvátska. Vďaka útočisku v cirkvi má teraz mladý Rus nádej, že ak vydrží do konca mesiaca, môže sa azylové konanie začať odznova.

Hrozba deportácie

Ľudskoprávne organizácie v Nemecku už dlhší čas kritizujú úrady, ktoré akoby ani nerozlišovali, či je Rus podporovateľom, alebo odporcom ruského vládcu Vladimira Putina.

Príkladom je 26-ročný Iľja Školnyj. Už ako študent sa v Rusku politicky angažoval. Pracoval v tíme opozičného lídra Alexeja Navaľného, ktorého pred dvoma rokmi zavraždili v ruskom väzení, a bol členom mimoparlamentnej Libertariánskej strany (vlani ju Kremeľ zapísal na zoznam “zahraničných agentov”).

Po začiatku ruskej agresie na Ukrajine mu hrozilo, že ho povolajú do armády, a tak ušiel do Nemecka. Pokračoval tam v štúdiu, našiel si aj priateľku – nemeckú občianku, s ktorou sa oženil. Keď mu vypršalo vízum, požiadal o azyl.

Myslel si, že mu úrady nebudú robiť problémy, ale jeho žiadosť dvakrát zamietli a v marci tohto roka ho zadržali. “Noc som musel stráviť v policajnej cele. Ráno ma odviezli na súd, ktorý nariadil, aby ma až do vyhostenia nechali vo väzbe,” opísal v reportáži DW.

“Boli sme si istí, že vypovedanie do Ruska nasleduje iba vtedy, ak žiadateľ o azyl porušil zákon alebo spáchal trestný čin. Teraz vidíme, že dôvody pre vyhostenie sú celkom nepredvídateľné. Ako vidno na Iľjovom prípade, deportácia hrozila i študentovi, ktorý mal vynikajúce výsledky, angažoval sa ako dobrovoľník, dostával pracovné ponuky a oženil sa s Nemkou. Nepredstavoval nijakú hrozbu,” zhodnotila pre DW Maria Krasovová, právnička berlínskej protivojnovej iniciatívy InTransit.

Školnyj strávil vo väzbe 20 dní a len deň predtým, ako ho mali vyhostiť, sa aktivistom a jeho právnikovi podarilo plánovanému odsunu zabrániť. To však ešte neznamená, že vyhral. Dúfa, že nakoniec dostane azyl alebo aspoň právo na pobyt na základe zlúčenia rodiny.

Nespĺňajú podmienky?

Nemecké médiá pripomínajú, že politici nedodržali sľuby, ktoré za bývalej vlády dali ruským odporcov vojny. Naviedli ich, aby sa postavili proti režimu a dezertovali s vyhliadkou, že im poskytnú útočisko. Keď to však spravili, obrátili sa im chrbtom.

Z údajov Spolkového úradu pre migráciu a utečencov (BAMF) vyplýva, že od začiatku vojny na Ukrajine vo februári 2022 až do konca februára tohto roku požiadalo v Nemecku o azyl 7 102 mužov z Ruska vo veku od 18 do 45 rokov.

Zo štatistiky sa nedá určiť, koľko z nich doma odmietlo vojenskú službu. Nemecké úrady dosiaľ rozhodli v 6 748 prípadoch, pričom vyhoveli len 89 žiadostiam, čo predstavuje úspešnosť 1,3 percenta.

Nižšiu formu ochrany priznali 289 Rusom a iba v dvoch prípadoch vydali zákaz deportácie. Naopak, počet vyhostených rastie. Vlani sa muselo do Ruska vrátiť až 126 ľudí, v roku 2024 ich bolo len 32.

Do vlasti ich väčšinou poslali cez tretie krajiny, kadiaľ vstúpili do EÚ. Po nástupe vlády Friedricha Merza v máji minulého roka sa situácia ešte zhoršila, keďže Nemecko sprísnilo azylovú politiku.

Ako však upozornil Alexej Kozlov z berlínskej organizácie Solidarus, chybu urobili nemeckí politici, ktorí Rusom sľúbili aj to, čo zákon nepripúšťa. Hrozba mobilizácie alebo nasadenia do vojny totiž podľa nemeckého práva nie je dôvodom na udelenie azylu.

Potvrdil to i BAMF. “Ochrana sa poskytuje iba vtedy, ak existuje skutočná, individuálna a dôvodná obava z prenasledovania,” uviedol pre portál BR24 s tým, že každý prípad dôkladne skúmajú a “zohľadňujú aktuálnu situáciu v Ruskej federácii”.

Práve to však ľudskoprávne organizácie spochybňujú. Nemecké úrady podľa nich neberú ohľad na riziká, akým zbehovia či odporcovia vojenskej služby čelia po návrate do Ruska.

Ako zdôraznil portál Astra, v krajine funguje najmenej 29 ilegálnych väzníc pre takýchto mužov, kde sú vystavení neľudským podmienkam – ponižovaniu, hladovaniu, bitiu či dokonca mučeniu. Mnohých navrátilcov zo zahraničia zase okamžite nasadzujú na front.

“Jedného muža, ktorý bol u nás, neskôr v moskovskom väzení mučili a potom ho poslali na Ukrajinu,” zveril sa serveru BR24 Stephan Reichel, ktorý poskytol cirkevný azyl asi 20 ruským utečencom. Posledná správa, ktorú od spomenutého Rusa z frontu dostal, vraj znela: “Teraz som tu a zomriem…”

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Rusko
Rusi
dezertér
ruská armáda
ruskí vojaci
vojna na Ukrajine
vojna
Nemecko
azyl
azylová politika
žiadosť o azyl
utečenci
vyhostenie

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.