Útok na Irán sa obrátil proti USA a Izraelu. Situácia je horšia než pred vojnou, tvrdí expert

Myslím si, že Američania by sa z konfliktu radi dostali. Uvedomili si, že sa doň zaplietli viac, než pôvodne plánovali.

Aj pre Trumpa je to problém z hľadiska jeho volebného programu, pretože sľuboval, že bude podobným konfliktom predchádzať. Ukázalo sa však, že sa ocitol v situácii, ktorá sa môže ťahať celé roky.

Nechcem to porovnávať s vojnou na Ukrajine, ale vidíme, že konflikty sa môžu stať veľmi vleklými a veľmi ťažko riešiteľnými.

Americké útoky na Irán
Zdroj: Reuters

Ktoré body považujete za kľúčové pre prípadnú dohodu medzi USA a Iránom?

Predpokladám, že pre Irán je úplne kľúčové zrušenie alebo výrazné zmiernenie sankcií, ktoré voči nemu uplatňujú Spojené štáty aj Organizácia Spojených národov.

Na druhej strane Spojené štáty dlhodobo trvajú na tom, že nechcú, aby Irán vyvinul jadrovú zbraň. Do akej miery ide o reálnu hrozbu a do akej miery o diplomatickú rétoriku, je iná otázka.

Irán zároveň tvrdí, že chce rozvíjať jadrový program na mierové účely. Kľúčové bude nájsť spôsob, ako tieto dve pozície skĺbiť.

Nemohla táto vojna paradoxne pomôcť Iránu zlepšiť jeho medzinárodný obraz? V OSN sa dnes diskutuje o jeho postavení v oblasti práv žien a mnohí vnímajú konflikt ako útok zo strany Izraela a USA. Nepomohlo to Iránu získať väčšie sympatie?

Áno. Irán ukázal veľkú schopnosť odolávať silnejšiemu protivníkovi. Zároveň sa ukázali viaceré nekonzistentnosti na strane Izraela a Spojených štátov. Hovorilo sa o tom, že režim je blízko pádu, no nič také sa nestalo. Z hľadiska prestíže to Američanom aj Izraelčanom poškodilo pozíciu.

Izraelská a americká politika sú navyše dlhodobo vnímané kontroverzne. Môžu za to najmä Trump a Netanjahu. Je zjavné, že veľká časť svetovej verejnosti s nimi príliš nesympatizuje. To môže vyvolávať sympatie k Iránu ako štátu, nie však nevyhnutne k samotnému režimu. Mnohí ľudia navyše radi fandia tým, ktorí dokážu dať lekciu mocnostiam pôsobiacim sebavedomo až arogantne.

Donald Trump
Zdroj: Reuters

Vieme dnes vôbec, kto v Iráne reálne rozhoduje? Najvyšší vodca je podľa viacerých informácií vo veľmi zlom zdravotnom stave. Kto má dnes v krajine skutočnú moc?

Nie je to úplne jasné.

Najvyšší vodca je pravdepodobne zranený alebo sa zotavuje. Dôležitou osobnosťou je Mohammad Bágher Ghalíbáf. Významnú úlohu v diplomatických rokovaniach zohráva aj minister zahraničných vecí. Naopak, iránsky prezident Pezeškján pôsobí skôr odsunutý na vedľajšiu koľaj.

Pravdepodobne ide o kombináciu technokratov, generálov a vysokých predstaviteľov bezpečnostných zložiek, najmä Revolučných gárd. Už pred útokmi sa špekulovalo, že ak by došlo k vážnemu otraseniu režimu, moc by sa mohla presunúť práve k tomuto typu predstaviteľov. Režim by sa v praxi menej opieral o náboženskú autoritu a viac o bezpečnostné štruktúry, hoci by si navonok mohol zachovať náboženskú fasádu.

Donald Trump opakovane hovoril o páde režimu. Zároveň vidíme ďalšie popravy odporcov režimu a tvrdé represie. Nemohol tlak zvonka paradoxne prispieť k ďalšej radikalizácii režimu?

Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by mal režim padnúť.

Na druhej strane sa môže správať pragmaticky. Ak dôjde k širšej medzinárodnej deeskalácii a zlepší sa ekonomická situácia, môže sa zmeniť aj vnútorné fungovanie krajiny.

Ak sa bude dariť ekonomike a režim sa nebude cítiť existenčne ohrozený, môže byť v niektorých otázkach kompromisnejší. Napríklad pri témach, ako je povinné zahaľovanie žien, ktoré už ani dnes nevymáha tak striktne ako kedysi. Zároveň si však môže zachovať veľmi tvrdú kontrolu nad centrálnou mocou.

Je to jeden z možných scenárov, ale závisí od toho, či dôjde k širšej normalizácii vzťahov a či iránsky režim získa pocit bezpečnosti, že sa nestane terčom ďalších útokov.

Izrael pokračuje v útokoch na Libanon. Tvrdí, že cieľom je zničenie Hizballáhu. Sleduje tým skutočne len tento cieľ?

Libanon je dlhodobo zástupným bojiskom izraelských a iránskych záujmov. Izrael využíva konflikt s Hizballáhom aj na to, aby komplikoval mierové rokovania s Iránom alebo ich úplne znemožnil, čo sa Američanom príliš nepáči.

Samozrejme, deklarovaným cieľom je zničenie Hizballáhu. Pred niekoľkými mesiacmi Izrael obnovil pozemné operácie a okupáciu častí južného Libanonu veľmi tvrdým spôsobom.

Je to trochu prekvapujúce, pretože podobnú stratégiu použil už v roku 1982. Práve brutálne správanie izraelskej armády v južnom Libanone bolo jedným z faktorov, ktoré viedli k vzniku Hizballáhu.

Preto sa mi táto dlhodobá stratégia zdá dosť iluzórna. Aktuálne operácie môžu Hizballáhu takticky uškodiť, ale z dlhodobého strategického hľadiska môžu naopak mobilizovať nových podporovateľov.

Dá sa vôbec Hizballáh zničiť? Neplatí pri ňom to isté ako pri Hamáse, že po každom zabitom lídrovi príde ďalší?

Hnutia tohto typu je možné krátkodobo oslabiť, ale úplne zničiť ich je prakticky nemožné.

Veľká časť obetí v Libanone ani nie sú podporovatelia Hizballáhu. Často ide o ľudí, ktorí sa jednoducho nachádzajú v blízkosti cieľov, ktoré Izrael považuje za legitímne. Navyše nie vždy sú tieto ciele vybrané správne a celá izraelská operácia potom pôsobí ako kolektívny trest voči libanonskému obyvateľstvu.

Mnohí Libanončania pritom Hizballáh automaticky nepodporujú. Takáto politika však vytvára nedôveru aj medzi ľuďmi, ktorí by inak nemuseli byť proti mieru s Izraelom. Následkom je, že veľká časť libanonskej spoločnosti len ťažko uverí, že akékoľvek deklarované izraelské snahy o mier sú myslené úprimne.

Spojené štáty podľa všetkého nechcú ďalšiu vojnu. Vzťahy medzi Donaldom Trumpom a Benjaminom Netanjahuom sa navyše viditeľne zhoršili. Stráca Izrael svojho najbližšieho spojenca?

Tieto vzťahy sú určite narušené. Na druhej strane máme Donalda Trumpa, ktorý často mení svoje postoje a každý deň hovorí niečo iné.

Spojenectvo medzi Spojenými štátmi a Izraelom však nestojí len na Trumpovi. Existuje množstvo organizácií a záujmových skupín, napríklad AIPAC, ktoré v USA dlhodobo presadzujú izraelské záujmy.

Z dlhodobého hľadiska však môžeme sledovať určité zmeny. Vidíme ich napríklad v prieskumoch americkej verejnej mienky o Izraeli alebo o jeho postupe v izraelsko-palestínskom konflikte. Práve tam sa postupne objavujú posuny, ktoré môžu byť pre Izrael v budúcnosti problémom.

Izraelské útoky na Libanon
Zdroj: Reuters

Ako veľmi dnes Benjamin Netanjahu škodí Izraelu?

Nám sa môže zdať, že veľmi, ale závisí to predovšetkým od toho, ako si jednotliví Izraelčania predstavujú budúcnosť svojej krajiny.

Netanjahu je stále veľmi populárny medzi čoraz silnejšími pravicovými a náboženskými prúdmi izraelskej politiky. Naopak, výrazne ho kritizujú liberálnejšie vrstvy spoločnosti, najmä obyvatelia Tel Avivu a niektorých ďalších miest.

Izraelská spoločnosť je však veľmi fragmentovaná. Ide aj o spor o budúcu podobu Izraela a jeho politickú identitu. Netanjahu presadzuje smer, v ktorom budú dominovať predstavy radikálnej pravice a náboženských strán. Opozícia je skôr liberálnejšia, hoci situácia je oveľa zložitejšia.

Izraelská ľavica, ktorá bola spájaná s mierovým procesom v 90. rokoch, prakticky zmizla a nie je jasné, či ju v budúcnosti niekto nahradí. Ak teda v spoločnosti preváži Netanjahuova predstava čoraz autoritatívnejšieho a agresívnejšieho Izraela, nemusí ani jeho odchod zásadne zmeniť izraelskú vnútornú ani zahraničnú politiku.

V septembri by sa mali konať predčasné voľby. Má Benjamin Netanjahu šancu opäť zvíťaziť? Nemohli mu útoky proti Iránu paradoxne pomôcť?

Súčasné prieskumy mierne favorizujú opozíciu, ale to ešte nemusí nič znamenať.

Z nášho pohľadu sa môže zdať, že izraelská politika založená na používaní vojenskej sily na presadzovanie vlastnej predstavy bezpečnostného poriadku na Blízkom východe neprináša výsledky. Zdá sa, že sa Izraelu ani Netanjahuovi príliš nedarí.

On to však môže svojím voličom prezentovať úplne inak. Je to otázka volebného marketingu a toho, ako izraelskí voliči uvažujú. Nemusia situáciu vnímať rovnako ako my z veľkej vzdialenosti.

V izraelskej politike stále zohrávajú významnú úlohu silné osobnosti. Hoci existujú aj ďalší výrazní politici, Netanjahu je už dlhé roky dominantnou postavou izraelskej politiky. Nehovorím teraz o obsahu jeho politiky, ale o tom, že disponuje výraznou politickou charizmou.

Otázkou zostáva, či mu to bude stačiť aj naďalej. Už mnohokrát sa hovorilo o jeho politickom konci, no stále je na scéne.

Donald Trump a Benjamin Netanyahu
Zdroj: Reuters

Ak by voľby vyhrala opozícia, znamenalo by to koniec bojov v Gaze a Libanone?

Nie nevyhnutne.

Často sa objavujú komentáre, podľa ktorých by odchod Netanjahua znamenal zásadný obrat v izraelskej politike. Nemyslím si to.

Môže prísť niekto, kto bude v mnohom veľmi podobný Netanjahuovi. Izraelská politika sa nemusí zásadne zmeniť len preto, že sa zmení premiér.

Irán pred niekoľkými dňami opäť zaútočil na Izrael a Izrael reagoval. Čo môžeme očakávať v najbližších dňoch? Udrží sa prímerie medzi Iránom a Izraelom?

Bude záležať predovšetkým na tom, aký tlak vyvinie Donald Trump.

Ak zostane len pri vyhláseniach na sociálnych sieťach a verbálnych hrozbách, môže to pôsobiť ako pokračujúca americká blamáž. Ak však Spojené štáty pristúpia ku konkrétnym krokom, situácia sa môže zmeniť.

V prípade Izraela by mohlo ísť napríklad o obmedzenie vojenskej pomoci alebo iné formy tlaku. To sú nástroje, ktoré Spojené štáty majú a ktoré môžu reálne využiť. Napokon, niečím podobným kedysi Izraelu hrozili aj Ronald Reagan a George Bush starší.

Izrael by takýto tlak určite musel zohľadniť. Veľa preto závisí od toho, či budú Američania ochotní svoje páky naozaj použiť.