V arménskych voľbách sa rozhodovalo o Rusku. Ich výsledok Putina nepoteší. Prečo mu víťaz prekáža?

V Bielom dome a v Kremli sa úplne opačne postavili k voľbám v Arménsku: Donald Trump podporil premiéra, Vladimir Putin drukoval jeho vyzývateľovi.  

Predvolebné prieskumy favorizovali stranu 51-ročného predsedu vlády. Odhadovali, že ju podporia bezmála až tri pätiny voličov.. Naopak, politické zoskupenie 60-ročného opozičného lídra podporovalo výrazne menej Arménov. Aktuálne je zrátaných 94 % odovzdaných hlasov. Potvrdzujú takmer kompletné výsledky predvolebné prognózy? Vládnuca strana má okolo 50 % hlasov, najsilnejšia opozičná strana necelých 23,5 %. Aliancia Arménsko niekdajšieho prezidenta Roberta Kočarjana má okolo 10 %. Všetky ostatné strany zrejme budú mať menej ako 4 %, čo je požiadavka pre získanie poslaneckých mandátov.

Jednoznačný víťaz je teda jasný, pre chýbajúce hlasy, ktoré ešte nezrátali, sa však nateraz nedá povedať, či sa o pár hodín Pašinjan dozvie, že naozaj bude môcť vládnuť s pohodlnou väčšinou v parlamente.

S doterajším vládnutím Pašinjana, ktorý je pri moci od mája 2018, sa spájajú hlavne dve veci. Prvou je snaha Jerevanu odpútať sa od Moskvy. Druhou sa stala prehra s Azerbajdžanom v dlhotrvajúcom konflikte o Náhorný Karabach. „Arménsko zažilo aj iné vážne otrasy, ale kritici vlády nedokázali ponúknuť dôstojnú alternatívu,” poznamenala stanica BBC o pretrvávajúcej popularite Pašinjana.

Čítajte viac Arménsky premiér návštevu u Putina prežil, hoci šéfa Kremľa troloval. Odvráti sa Jerevan od Moskvy?

Kým doma premiérovi dôveruje veľa ľudí, naopak, politici v Rusku ho majú v zuboch. Nevedia sa zmieriť s predstavou, že by v Jerevane popretŕhali väzby s Moskvou. V Kremli sa veľmi nahnevali, keď sa pred mesiacom uskutočnil vôbec prvý spoločný summit Arménska a EÚ. Ruský prezident Vladimir Putin sa začal vyhrážať: „Komu budú Arméni dodávať svoj tovar? Kam pôjde ich víno? Bude potrebnú zvýšiť poplatky za železničnú prepravu. Ceny energií budú musieť stúpnuť,” citovala ho agentúra TASS.

Čo sa týka exportu plynu, Rusi ho predávajú Arménom za trojnásobne menšie peniaze v porovnaní s tým, čo si pýtajú od odberateľov v Európe, ktorí sa ešte od ich dodávok neodstrihli. A ako vyzerá pohľad na celkový objem obchodnej výmeny? Ročne dosahuje v prepočte takmer 7 miliárd eur a podieľa sa štvrtinou na tvorbe hrubého domáceho produktu Arménska, ktoré má iba 3 milióny obyvateľov.

Čítajte viac Rusko zakázalo dovoz kvetov, koňaku aj minerálky z Arménska. Prečo sa Putin pomstil jeho lídrovi?

V poslednom čase sa v Arménsku dokonca viac hovorí o napätí medzi ním a Ruskom, ako o názorových sporoch medzi vládnucou stranou a opozíciou. Samozrejme, že v kontexte parlamentných volieb. „Ruskí predstavitelia sa vyhrážajú tým, čo by Arménsko čakalo, keby sa priblížilo k EÚ, a toto je jasný náznak: nevoľte Pašinjana, ktorý navrhuje smerovanie k európskej integrácii,” napísal server Meduza. „Logika Ruska je jednoduchá: ak si chcete vybrať Európu, zabudnite na ruský trh,” podotkol server ERR.

Prvé protiarménske kroky už v Rusku podnikli. Týkajú sa obmedzenia importu z malej republiky. Nedávno najprv zakázali z Arménska dovážať kvety a minerálnu vodu, potom pribudli vybrané druhy ovocia a zeleniny, nasledovalo takmer úplné zastavenie dovozu živých rýb. Rusi sa nepochybne rozhodli udrieť na arménskych farmárov pred začiatkom zberu úrody: úrady neumožňujú najmä import čerstvých paradajok, uhoriek, papriky, jahôd.

V prípade Karapetjana je z pohľadu Putina pochopiteľné, že by mu bol vyhovoval jeho volebný úspech. Kritici ho podozrievajú, že je nastrčenou politickou figúrkou Moskvy. Stranu Silné Arménsko založil pomerne nedávno: vo februári tohto roku, keď zároveň oznámil záujem nahradiť Pašinjana vo funkcii premiéra. Na predvolebnú kampaň našiel peniaze Karapetjan poľahky, lebo patrí medzi najbohatších Arménov. Od roku 1999 vlastní konglomerát, ktorý podniká od výstavby až po prevádzkovanie hotelov a reštaurácií. Zamestnáva až 30-tisíc ľudí.

Čítajte viac Desiatky miliónov proti nátlaku Ruska. Európa stojí po boku Arménska, von der Leyenová posiela balík pomoci

A prečo má byť lojálny voči Putinovi? Má nielen arménske, ale aj ruské i cyperské štátne občianstvo. V Rusku žil dlhý čas až do minulého roku. Karapetjan dával najavo, že neverí predvolebným prieskumom verejnej mienky, pretože šancu na zotrvanie Pašinjana v kresle predsedu vlády prirovnával k nule. Na druhej strane ubezpečoval, že prijme svoju prípadnú volebnú prehru. Tvrdil pritom, že keby neuspel, vo vlasti by zostal žiť. „Budem pracovať v Arménsku desať rokov. Nebojte sa, mám veľa práce. Musíme zjednotiť našich ľudí,” citovala Karapetjana tlačová agentúra ARKA.

Mimochodom, Karapetjan musel pred voľbami vyriešiť problém s viacerými občianstvami. Arménska ústava totiž neumožňuje, aby šéf vlády mal posledné štyri roky štátnu príslušnosť ďalšej krajiny. Miliardár preto formálne navrhoval za budúceho premiéra svojho 31-ročného synovca Nareka Karapetjana. Rátal s tým, že keby voľby vyhral, jeho poslanci by zmenili ústavu tak, aby sa nakoniec na čelo vlády mohol postaviť on. Výsledky hlasovania potvrdili, že to bola iba vidina, lebo triumfoval Pašinjan.

Čítajte viac Rusko stráca Kaukaz. Do regiónu vstupujú USA aj Turecko, Európa opäť mešká

Staronovému víťazovi parlamentných volieb v kampani istotne pomáhalo zbližovanie s EÚ, lebo až okolo 75 % Arménov spája svoju budúcnosť s členstvo v únii. Samozrejme, že by to bola dlhá cesta do nej, ale Pašinjan sa usiluje o to, aby ich aspoň čo najskôr potešil zrušením vízovej povinnosti do európskej dvadsaťsedmičky.

Čo sa týka faktickej straty Náhorného Karabachu, veľa Arménov to nedokáže Pašinjanovi odpustiť, no ten v tom národnú tragédiu nevidí. Naopak. „Vzdať sa Karabachu bolo mojou najväčšou službou Arménsku. Keby sme pokračovali touto cestou, stratili by sme Arménsko a arménsku štátnosť,” citovali ho agentúry v súvislosti s rizikom pokračujúceho ostrého sporu s Azerbajdžanom. Dodal, že nechcel, aby sa krvavá karabašská trauma prenášala z pokolenia na pokolenie.

Čítajte viac Arméni prišli o Karabach. Prídu Rusi o Arménsko?

Spor o Náhorný Karabach sa vliekol už od roku 1988. Arménsko a Azerbajdžan podpísali mierovú dohodu vlani v auguste pri jednom stole po boku prezidenta USA Donalda Trumpa. Šéf Bieleho domu rád spomína na tento úspech, ku ktorému dotlačil lídrov oboch znepriatelených štátov.

Trump to potvrdil pred voľbami v Arménsku: „V plnom rozsahu a bezpodmienečne podporujem opätovné zvolenie Pašinjana. Nikol sa úplne stotožňuje s mojou víziou mieru a prosperity pre Arménsko a celý región Južného Kaukazu,” napísal Trump na sociálnej sieti Truth Social. Doplnil, že je to vôbec prvýkrát, keď verejne podporil pred voľbami niekoho z politikov z krajín niekdajšieho Sovietskeho zväzu.

Čítajte viac Karabach sa vyľudňuje. Polovica Arménov za štyri dni ušla z domovov