V Astorke ukazujú, ako chutí moc. Aký je Mňačkov román v divadelnej podobe?

Keď ju raz vyskúšaš, už nikdy nebudeš mať dosť – týmto sloganom láka divadlo Astorka Korzo´90 na svoju novú inscenáciu Ako chutí moc. Ide o prvú divadelnú adaptáciu slávneho rovnomenného románu Ladislava Mňačka.  

Tvorcovia tak chcú podľa vlastných slov splatiť tento dlh voči slovenskej kultúre a predstaviť Ladislava Mňačka ako nadčasového autora európskeho formátu.

Pozoruhodné je, že dramatizácie románu z roku 1968 o hypnotizujúcej moci totalitného režimu sa chopili mladí tvorcovia pod 30 rokov. Režisérom inscenácie je David Vyhnánek, ktorý sa narodil v roku 1999 v podhorí Jeseníkov v Bělej pod Pradědem. Vyštudoval Janáčkovo konzervatórium v Ostrave a potom divadelnú réžiu a dramaturgiu na VŠMU v Bratislave pod vedením Ľubomíra Vajdičku, Mira Dacha a Daniela Majlinga. Dramaturgom je Martin Krč, ktorý štúdium na rovnakej katedre ukončil len pred troma rokmi. Scénografkou je Barbora Klenová, mladá absolventka Divadelnej fakulty pražskej AMU a kostýmy vytvorila Dominika Katonová, ktorá spolupracuje so slovenskými i českými divadlami. Prečo nie?

Nechceli agitácie

Spoločne tvrdia, že Mňačkovo posolstvo je “bohužiaľ čoraz aktuálnejšie”. Vraj takmer denne pozorujeme to, ako sa muži opití mocou zahrávajú s osudmi nielen svojich občanov, ale ľudí na celom svete. Pri sledovaní aktuálnych správ sa s nimi nedá nesúhlasiť. Mladý tím má dokonca ambíciu privábiť do divadla na Mňačka študentov – tým, čo knihu čítali, sľubuje pôžitok z realizácie na javisku a upozornenie na motívy, ktoré im mohli pri prvom čítaní ujsť. A tých, čo knihu ešte nečítali (páči sa mi slovo ešte, ktoré vyjadruje nádej, že po nej diváci skutočne siahnu a neuspokoja sa len s pasívnym prizeraním), chcú navnadiť, aby sa do nej ponorili.

Režisér Vyhnánek sa po pondelňajšej verejnej generálke pre TASR vyjadril, že po prečítaní Mňačkovej knihy našiel veľa podobných znakov so súčasnosťou, čo chcel využiť v inscenačnom tvare. “Cieľ nebol agitovať proti akémukoľvek politikovi či politickej strane. Situácia v Česku i na Slovensku je teraz taká, že už samotné dielo bez akejkoľvek aktualizácie je poplatné dobe, čo je síce smutné, no pre divadelný proces výhodné. Cieľ bol nikomu nič explicitne nehovoriť, no prísť do bodu, keď si všetci uvedomia, čo sme tým mysleli. Inscenačný tvar je súčasnejší než klasická interpretačná činohra, ale scudzovacie prvky sa používali už za čias Bertolta Brechta.” A divákom prisľúbil nielen dávku klasickej činohry, ale aj humoru.

Také slovenské, žiadne oné

Jeho adaptácia sa začína pohrebom. Na minimalistickej scéne s akýmsi pódiom a schodíkmi defiluje niekoľko ľudí, ktorí sa zastavia pri rakve komunistického funkcionára Galoviča. Každý mu hodí umelú kvetinu a do objektívu fotografa Franka, rozprávača, sa štylizovane rozplače. Každý len na sekundu, koľko trvá fotografický záber a potom znudene odíde, aby ho vystriedal ďalší pohrebný hosť. Frank je jednou z postáv a zároveň sprievodcom, ktorý miestami vystupuje z deja a komentuje dianie na javisku. Stvárňuje ho Ján Jackuliak, ktorý raz pôsobí úlisne, raz agresívne, vlastne divák nevie, čo si o ňom má myslieť. Zosnulého funkcionára Galoviča, ktorého meno však nepadne a vystupuje tu ako Šéf, hrá hosťujúci Igor Kasala.

Foto:
Bara Podola
Igor Kasala ako Galovič v hre Ako chutí moc a Ján Jackuliak ako fotograf Frank.

Do Frankovho objektívu afektovane smúti raz Zuzana Konečná, o ktorej sa neskôr dozvieme, že je prvou Gallovičovou manželkou a ešte predtým Frankovou priateľkou. Podobne smútok predstiera aj Viktória Šuplatová v role Odfarbenej, ako titulujú Galovičovu sekretárku a neskoršiu druhú manželku. Tá sa potom Frankovi sťažuje, čo všetko si od manželstva so Šéfom sľubovala, no výsledkom je, že sa k nim všetci boja chodiť a manžel je už na odpis, len o tom ešte sám nevie.

Peter Ondrejička v hre zvládne hneď niekoľko postáv – na začiatku stvárňuje mladého Galoviča, ktorého Frank núti pri fotografovaní zaujímať schválne smiešne pózy. Ruku vyššie, komanduje ho, a keď funkcionár takmer začne hajlovať, výsmešne divákom oznámi, že toto tu už bolo. Neskôr sa herec premení na úradníka, popíjajúceho robotníka, architekta, tlmočníka, tajného aj primára. Podobne aj Adriana Moravčíková hrá chvíľu robotníčku, potom projektantku, francúzsku diplomatku, lekárku či šikanovanú babičku.

Foto:
Bara Podola
Fotograf Frank a funkcionár Galovič v hre Ako chutí moc.

Divákovi sa pred očami odvíjajú rôzne scény – Galovič oznamuje Frankovi, že sa ožení s jeho frajerkou, fotograf navštevuje priateľa v kancelárii a čuduje sa, prečo má takú výstavnú asistentku, na stavbe sleduje robotníkov, ktorým vnucujú štamprlíky. Neskôr fotí Galoviča s francúzskou diplomatkou, ktorej funkcionár nič nerozumie a ešte ju nechtiac urazí, lebo tlmočník nestíha tlmiť jeho faux pas… Bolo by to smiešne, keby to zároveň nebolo tragické.

Medzitým sa na scéne odohrávajú aj tančeky a spevy, zaznie narážka “veď je to také slovenské, žiadne oné”, Galoviča a Franka čaká štylizovaná bitka za stroboskopických efektov a všeličo ďalšie. A keď sa zúfalý Galovič sťažuje priateľovi, aké je strašné byť obklopený samými intelektuálmi a prosí ho, aby prijal miesto uňho na tlačovom, divák nevie, či ho má ľutovať alebo smiať sa.

Foto:
Bara Podola
Viktória Šuplatová a Ján Jackuliak v hre Ako chutí moc

Nuž áno, veď David Vyhnánek vravel, že explicitne nič nepovedia, no divák si predsa uvedomí, čo tým tvorcovia mysleli. Ku koncu nechýba ani klavírna verzia známej melódie ľudovky Kopala studienku. Alebo žeby to bola naša hymna?

Foto:
Bara Podola
Zuzana Konečná v hre Ako chutí moc

Jemnejšie typy tvorcovia upozorňujú, že okrem stroboskopu používajú aj dymostroj a na scéne sa fajčí. Inscenácia obsahuje expresívne výrazy a hlasnú hudbu. Keď sa javisková groteska skončí, možno dostanete chuť prečítať si znovu Mňačka. A možno si poviete, že to možno ešte stále nie je také zlé, keď realizáciu inscenácie podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

Témy:
Ladislav Mňačko
David Vyhnánek
Martin Krč
Galovič
divadlo
Ako chutí moc
Astorka Korzo ’90

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.