Európska únia by mala nezávisle vyšetriť, čo sa cez víkend stalo v Ceute, teda v španielskej exkláve v severnej Afrike. Ministrom vnútra členských krajín EÚ, ktorí včera o situácii diskutovali na zvolanej videokonferencii, to odporučil expert na migráciu Kristof Bender z Európskej stabilizačnej iniciatívy.
„Bolo to, čo sa stalo, náhoda? Myslím si, že to ešte jednoznačne nevieme. Ministri by mali vyzvať na nezávislé vyšetrovanie tejto udalosti a prizvať k nemu Maročanov. Bol by to dobrý krok,“ povedal pre Pravdu Bender.
Video
Migranti v Ceute
Zdroj:
Reuters
Hybridný útok?
Cez víkend sa do Ceuty z Maroka dostalo okolo 70-tisíc ľudí. Približne 100 z nich pri tom zahynulo, keď sa väčšinou utopili v mori, takmer všetci ostatní v krátkom čase španielske územie opustili. Odborník na bezpečnosť Christian Kaunert z Dublin City University vraví, že celá situácia vyzerala ako hybridný útok.
„V Ceute sme videli niečo podobné, čo sme v minulosti mohli sledovať vo východnej Európe v súvislosti s Ruskom. Môžeme si byť pomerne istí tým, že to bol v istom zmysle hybridný útok. Dá sa to definovať rôzne, ale podľa mňa sme boli svedkami prípadu, keď Maroko zmanipulovalo situáciu s cieľom vyvolať migračnú krízu,“ reagoval pre Pravdu Kaunert. „Čo sa týka Ruska, to sa tiež hneď stalo podozrivým a, samozrejme, malo záujem túto situáciu zneužiť. Ale z toho, čo vieme o ľuďoch, ktorí sa dostali do Ceuty, je nepravdepodobné, že by ich zorganizovala alebo riadila Moskva. Povedzme to tak, že Rusko možno využilo dianie, vypustilo na internete nejaké dezinformácie a týmto spôsobom z toho ťažilo. Situáciu však napriek niektorým internetovým špekuláciám nevytvorilo,“ skonštatoval Kaunert.
Maroko tvrdí, že ľudia podľahli zavádzajúcim informáciám na sociálnych sieťach. Rabat tiež odkázal Madridu, že sa mal lepšie pripraviť na následky nedávneho súdneho rozhodnutia. Podľa verdiktu z 8. júla nie je možné okamžite vyhostiť do Maroka migrantov, ktorých zachytia pri pokuse doplávať do Ceuty a Melilly, čo je ďalšia španielska exkláva v Afrike.
„Už v roku 2021 sa približne 8- až 10-tisíc ľudí, taktiež väčšinou Maročanov, dostalo do Ceuty vo veľmi krátkom čase. Vtedy bolo pomerne jasné, že to bola politická záležitosť, pretože Maroko nebolo spokojné s tým, aký postoj zaujala španielska vláda k Západnej Sahare. O toto územie sa vedie spor. Nároky si na Západnú Saharu robí Maroko, ale podporuje ju Alžírsko. Túto krajinu navštívili členovia španielskej vlády, čo sa možno Rabatu nepáčilo. Ale myslím si, že bude lepšie, ak nebudeme špekulovať, ale vyšetríme, čo sa v skutočnosti stalo, a ako sa z toho môžeme poučiť,“ vysvetlil Bender.
Ako by teda mala EÚ reagovať? Kritika sa zosypala najmä na španielskeho premiéra Pedra Sáncheza, keď viacerí lídri krajín únie prevzali rétoriku krajnej pravice. Vláda v Madride sa sťažovala na nedostatok solidarity. Taliansko napríklad zaviedlo kontroly ľudí prichádzajúcich zo Španielska, hoci Ceuta je mimo schengenského priestoru a na inom kontinente.
„Takéto reakcie sú pomerne nešťastné. Je, samozrejme, jasné, že štatistiky ukazujú, že za posledné mesiace bol počet nelegálnych príchodov do únie nízky. Ale fotografie a zábery z Ceuty boli silnejšie a zneužili ich krajne pravicové strany po celej Európe,“ uviedol Bender.
„Zhodli sme sa na potrebe pokračovať v neúnavnom boji proti prevádzačským sieťam, podporiť návratovú politiku, posilňovať hranice EÚ, budovať hlboké partnerstvá s tretími krajinami a zlepšovať predvídavosť,“ citoval portál Euractiv Jima O’Callaghana, írskeho ministra vnútra a migrácie, ktorý predsedal spomenutej videokonferencii.
Podľa Bendera nesedia výčitky, že Sánchez robí politiku, ktorá je príliš otvorená migrantom. „Ja týmto argumentom veľmi nerozumiem. Myslím si, že stojí za to pripomenúť, že v roku 2025 a v prvej polovici tohto roka bolo viac nelegálnych príchodov do Talianska pod vedením premiérky Giorgie Meloniovej než do Španielska. Čo sa tiež jasne ukázalo, je to, že pri pohľade na nízke čísla si niektorí politici v strednej Európe začali gratulovať a hovoriť, že sa to stalo vďaka ich prístupu k migračnej a azylovej politike, ktorý si osvojili aj ostatní. Nie je to tak. Dôvod, prečo sú počty migrantov nižšie, je ten, že bol zvrhnutý Bašár Asad, a teraz iba veľmi málo Sýrčanov odchádza zo Sýrie. Z Gazy sa momentálne nedá dostať a podobné je to v prípade Iránu. Počas niekoľkých rokov sme boli svedkami naozaj vysokého počtu ľudí, ktorí z Líbye a Tuniska cez stredné Stredomorie prichádzali do Talianska a Španielska. Tieto čísla klesli tiež, ale nie je to preto, že sme v EÚ zmenili politiku. Ceuta ukázala, ako rýchlo sa môžu veci vyvinúť iným smerom,“ ozrejmil Bender.
EÚ a tretie krajiny
Kaunert v tejto súvislosti poukázal ešte na jeden problém. „Do určitej miery sa dá povedať, že takéto situácie sa budú opakovať. Závisia totiž aj od konkrétnych dvojstranných vzťahov, ktoré majú niektoré štáty EÚ s nečlenskými krajinami. V Ceute je to Španielsko a Maroko. Ale máme aj iné dvojice. Napríklad Taliansko a Líbyu a, samozrejme, Grécko a Turecko. Tieto typy vzťahov majú vplyv na to, ako sa s migračnými tokmi v istom zmysle manipuluje. A to sa nezmení. Prečo? Pretože EÚ sa vo všeobecnosti v súvislosti s migračnou politikou do určitej miery spolieha na tretie krajiny a na to, že budú chrániť jej hranice. Platí to pre Maroko, Líbyu aj Turecko. Únia sa tým zároveň vystavuje riziku, že sa ju tieto krajiny usilujú ovplyvniť,“ povedal Kaunert.
Expert však poukázal na to, že v prípade Ceuty nehrozilo EÚ žiadne skutočné nebezpečenstvo. „Je tragédia, že zomrelo toľko ľudí, a miestni obyvatelia sa dostali pod obrovský tlak. Problémom je spôsob, ako sa k tomu postavili niektoré krajiny únie. V konečnom dôsledku majú rôzne členské štáty neraz odlišné politické záujmy a reagovali spôsobom, ktorý je s nimi v súlade. Možno niektoré vlády ani neverili tomu, čo hovorili, keď kritizovali Španielsko. Takže sa zdá, že EÚ má problém s koordináciou svojich postupov. S veľkou pravdepodobnosťou budeme svedkami toho, že sa podobné veci budú opakovať. Ale celkovo to pre EÚ nebol veľmi nebezpečný incident. Pretože nezabúdajme na to, že Ceuta a Melilla sú na inom kontinente. Migranti sa odtiaľ nemôžu len tak jednoducho dostať do Španielska bez toho, aby sa vyhli kontrolám. Nehrozilo nič také, že by dianie v Ceute spustilo masovú migráciu ako v roku 2015,“ zdôraznil Kaunert.
„Od júna máme v EÚ k dispozícii nové nariadenie, ktoré umožňuje to, čo predtým pre legislatívu EÚ nebolo možné. Ide o to, že ľudí, ktorí prídu do únie, vieme previezť do inej krajiny, v ktorej prejdú azylovým procesom. Toto medzinárodné zmluvy nikdy nezakazovali, ale nepovoľovala to legislatíva EÚ. Môže to byť zásadné, ak to využijeme efektívne. Takže môžeme nájsť bezpečné tretie krajiny, kde, samozrejme, musíme zaistiť, že azylové konanie prebehne podľa medzinárodných štandardov a že práva žiadateľov budú rešpektované,“ objasnil ďalšie možné kroky EÚ Bender.
Z migrantov nebudú voliči
Aj v súvislosti s dianím v Ceute sa okamžite začali šíriť konšpirácie a klamstvá, že španielsky premiér Pedro Sáchez chce dať migrantom občianstvo, aby na budúci rok vyhral voľby. Samozrejme, žiadni ľudia sa z Ceuty do Španielska nedostali a už vôbec neplatí, že by len tak získali občianstvo. Nie je pravda ani to, že približne pol milióna migrantov v apríli vládnym dekrétom získalo právo voliť. Ako pripomenula televízia Euronews, v Španielsku môžu len rok legálne byť a pracovať.
© Autorské práva vyhradené
Témy:
Ceuta
Španielsko
EÚ
Európska únia
migrácia
hybridný útok
krajná pravica
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili
Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.