V kauze Očistec zaznela na súde obžaloba. Para hovorí o manipulácii svedkov cez e-maily v NAKA, Gašpar vinu odmieta

Na ŠTS v Banskej Bystrici sa na druhý pokus začal hlavný proces v kauze Očistec, ktorá odkrýva fungovanie údajnej zločineckej skupiny vo vedení polície.  

Na pracovisku Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici sa v pondelok 8. júna na druhý pokus začal hlavný proces v kauze Očistec, ktorá odkrýva fungovanie údajnej zločineckej skupiny vo vedení polície. Pred senátom pod vedením Petra Pulmana v tento deň odznela samotná obžaloba, ktorej prečítanie v máji prekazili procesné prekážky a následné pripojenie prípadu expolicajta Romana Stahla. Rozsiahly proces má aktuálne naplánovaných až 32 termínov a potrvá minimálne do februára 2027.

Pondelkové súdne líčenie sa odohrávalo za účasti takmer všetkých jedenástich obžalovaných. Na lavici obžalovaných sedeli súčasný podpredseda parlamentu za Smer a bývalý policajný prezident Tibor Gašpar, nitriansky podnikateľ Norbert Bödör, niekdajší riaditeľ NAKA Peter Hraško, bývalý šéf Národnej jednotky finančnej polície Bernard Slobodník, bývalý prezident finančnej správy František Imrecze, bývalý šéf protikorupčnej jednotky NAKA Róbert Krajmer, ako aj funkcionári Milan Mihálik, Marián Zetocha a bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. Chýbal iba podnikateľ Boris Trantalič, ktorý dal súhlas na konanie v jeho neprítomnosti. Všetci prítomní obžalovaní hneď v úvode pondelkového pojednávania odmietli uzavrieť dohodu o vine a treste.

Obhajoba hovorí o anomáliách a politickej objednávke

Po odznení obžaloby a následnom ukončení pojednávania sa k slovu dostal obhajca Marek Para, ktorý v procese zastupuje Tibora Gašpara, Norberta Bödöra, Mariána Zetochu, Milana Mihálika a Róberta Krajmera. Obhajcovia väčšiny obžalovaných označili obžalobu za úplne nedôvodnú aj nezákonnú a od súdu žiadali zastaviť trestné stíhanie.

Para vytkol chyby obžaloby, ktoré sú podľa neho príliš rozsiahle na to, aby na súde strávili pol dňa. „Chýbajú napríklad takzvané právomoci, ktoré nám neumožňujú k tým skutkom vypovedať. Poukázali sme tiež na absurdne formulovaný skutok – že za nezistenú vec, v nezistenom čase a nezistenom mieste mal inžinier Krajmer odovzdať úplatok a určite ho aj prijal. To sú anomálie tejto obžaloby,“ zdôraznil Para a zároveň oznámil, že jeho klienti v tomto štádiu konania vypovedať nebudú, keďže prokurátor musí najprv samotné skutky spresniť.

„Prioritne sme sa venovali tomu, že konali orgány činné v trestnom konaní (OČTK), ktoré sú zaujaté a mali vopred poňatý zámer,“ pokračoval Para. Najvypuklejší problém, ktorý na pondelkovom pojednávaní otvorili, je podľa jeho slov veľmi čerstvo získaný. Má ísť o manipuláciu výpovede spolupracujúceho obvineného Ľudovíta Makóa. „Bola preukázaná jej nepravdivosť. Tiež pána Slobodníka, ktorý sám vypovedal, že ho policajti pripravovali vopred a teraz sa k tomu pridala zápisnica o výsluchu pána Makóa. Tá bola poslaná e-mailom medzi príslušníkmi Národnej kriminálnej agentúry (NAKA),“ tvrdí Para.

„Pán Makó jasne povedal, že je neúplná, chýbajú tam informácie napríklad o exšéfovi rezortu vnútra Romanovi Mikulcovi. Práve o ňom čurillovci hovorili, že sú „chránená zver“ a rieši to aj minister. Tam vidieť, na akú politickú objednávku bola táto kauza spustená,“ podčiarkol Para s tým, že je jasné, že OČTK Makóovi povedali, ako má vypovedať.

Samotný Gašpar vinu od začiatku odmieta. „Od začiatku hovorím, že konajú zaujaté orgány. Práve na odposluchoch v kancelárii sa bavil Pavol Ďurka s Jánom Čurillom o tom, že Michal Šúrek nevie napísať obžalobu a musí mu ju písať on. To je dôkaz o kvalite, ako sa tieto veci vyšetrovali,“ povedal Gašpar. Bol by rád, keby sa objasnila spomínaná zaujatosť. „Lebo zaujatosť neznamená, že vás niekto vulgárnym spôsobom pomenuje v nejakej kancelárii, ale ako koná. Keď napríklad predložíte návrhy na dôkazy a ignoruje ich,“ dodal.

Postupne prehovorili ďalší obhajcovia obžalovaných. Postup v tejto veci označili za kontaminovaný nezákonnosťou a sú prekvapení, že obžaloba sa vôbec môže nachádzať na súde. Celé obvinenie považujú za nedôvodné. Kováčikov advokát Erik Magál rovnako uviedol, že prípravné konanie bolo nezákonné. Podľa jeho slov v ňom nešlo o zákon či pravdu, ale o ideologický boj proti vybraným osobám.

Čítajte viac Gašpar aj Bödör sa postavili pred sudcu, no proces v kauze Očistec vzápätí odročili. Prišli aj príbuzné „čurillovcov“

Obžalovaní vyhlásili, že sú nevinní

V popoludňajších hodinách prišli na rad samotné vyhlásenia obžalovaných k podanej obžalobe. Tibor Gašpar, Norbert Bödör, Róbert Krajmer, Marián Zetocha ako aj Milan Mihálik pred senátom oficiálne vyhlásili, že sú nevinní. Rovnaké stanovisko pred súdom zaujali aj Peter Hraško, Roman Stahl, František Imrecze a Dušan Kováčik.

Špecifická situácia nastala pri Bernardovi Slobodníkovi, ktorý v kauze vystupuje v postavení spolupracujúceho obvineného. Ten vyhlásil, že sa cíti byť nevinný v prípade jedného zo šiestich skutkov, ktoré mu obžaloba kladie za vinu. K zvyšným piatim skutkom v tejto fáze žiadne vyhlásenie neurobil.

Prvý deň ostro sledovaného procesu sa po týchto úkonoch definitívne skončil. Predseda senátu pondelkové pojednávanie uzavrel a oznámil, že rozsiahly proces bude na Špecializovanom trestnom súde pokračovať 20. júla.

Bödör na vrchole a miliónové úplatky

Samotná obžaloba prokuratúry, ktorá má 181 strán a opiera sa o spis s viac ako 18 500 stranami, podrobne opisuje štruktúru skupiny a viní ju zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, z podplácania, prijímania úplatku či zo zneužívania právomoci verejného činiteľa.

Prokurátor Bohdan Čeľovský prečítal skutky, podľa ktorých stál na najvyššom stupni hierarchie človek mimo policajných štruktúr – nitriansky podnikateľ Norbert Bödör. Ten mal podľa obžalobného scenára zadávať úlohy a využívať informácie zo živých spisov vo svoj prospech či na diskreditáciu politických oponentov vtedajšej vládnej strany Smer.

Čeľovský však akékoľvek výhrady obhajoby o nezákonnosti odmietol a zdôraznil, že celé stíhanie je plne dôvodné. „Najzávažnejšie obvinenie je založenie, zosnovanie zločineckej skupiny, kde sa vlastne v štruktúrach polície mala vytvoriť zločinecká skupina, ktorú riadila de facto civilná osoba, takže je to naozaj vrcholné zneužitie moci týchto policajtov. Nekonali v záujme občanov, ale v záujme súkromných jednotlivcov, ktorí im zadávali pokyny a za to dostávali nejaké odmeny,“ vyhlásil prokurátor.

Čítajte viac Andruskó po výpovedi o Gašparovi zneistel. Kto rozhodoval, či dostane kuklu?

Kľúčové stretnutia a porady skupiny sa mali odohrávať na 6. poschodí v budove Transpetrolu. Podľa prokurátora tam neoprávnené informácie zvnútra prokuratúry nosil aj vtedajší špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. „Verím v spravodlivosť, v spravodlivé rozhodnutie, tak ako doposiaľ,“ reagoval ešte pri rannom príchode na súd Dušan Kováčik a zdôraznil, že bol rád, že sa pojednávanie už konečne začalo. Podľa obžaloby mal o nelegálnej činnosti vedieť, no namiesto zakročenia sa na nej aktívne podieľal.

Súčasťou čítanej obžaloby boli aj podrobnosti o rozdelení úplatkov. Príkladom je kauza spoločnosti Interstore Group, kde mal obžalovaný Boris Trantalič cez sprostredkovateľov a vtedajšieho šéfa daňových kriminalistov Ľudovíta Makóa (ktorý je dnes kľúčovým svedkom) zaplatiť 500-tisíc eur za urovnanie daňových problémov. Ide o najvyššiu spomínanú sumu v celom spise. Z tejto sumy si 40-tisíc eur rozdelili manželia Fleischerovci, ktorí sa k činu priznali. Zvyšných 360-tisíc eur sa delilo podľa vopred určeného kľúča Norberta Bödöra: po 90-tisíc eur dostali Makó a Slobodník a zvyšných 180-tisíc eur si mali podľa prokuratúry rozdeliť Tibor Gašpar s Norbertom Bödörom. Ide o jediný úplatok v spise, ktorý mal skončiť priamo u vtedajšieho policajného šéfa Gašpara.

„Ide o závažnú korupciu a jej závažnosť je zvýšená ešte tým, aké funkcie títo ľudia zastávali. To sú ľudia, na ktorých sa občania spoliehali, že ich vlastne ochránia pred mafiou, a nie že budú robiť pre mafiu,“ dodal prokurátor Čeľovský s tým, že všetky výhrady obhajoby nakoniec nezávisle vyhodnotí samotný súd.

K svojej úlohe v kauze sa ešte pred ranným začiatkom pojednávania vyjadril pre novinárov aj bývalý šéf daniarov František Imrecze. „Som pripravený, že sa to začne. Hlavná línia obžaloby sa mňa netýka. No a tá časť obžaloby, ktorá sa ma týka, nie je postavená na pravdivom obsahu. Ja som skutok nespáchal a ak sa stal, tak som ani nevedel o ňom, že sa stal,“ konštatoval vtedy Imrecze, pričom popoludní na súde na mikrofón formálne zopakoval, že sa cíti nevinný.

Čítajte viac Fico vracia úder: „Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva. Keď nám odvoláte Gašpara…”

Sledovanie politikov

Skupina podľa prokurátora nevyužívala len finančné toky, ale aj represívne zložky štátu. Nižšie postavení policajti Milan Žáčik, Ivan Bobocký, Vladimír Bisták a Pavol Vorobjov, ktorí už boli medzitým právoplatne odsúdení, mali na objednávku sledovať vtedajších opozičných politikov vrátane Igora Matoviča, Daniela Lipšica či Radoslava Procházku. Za zber informácií dostávali odmeny, ktoré mali pochádzať priamo od Bödöra.

Proces sa skomplikoval a predĺžil aj kvôli pripojeniu obžaloby na expolicajta Romana Stahla (pôvodne stíhaného v akcii Ezechiel 7). Práve procesný návrh na spojenie obžaloby s jeho vecou bol dôvodom na odročenie hlavného pojednávania hneď v jeho prvý deň 11. mája. K samotnému spojeniu vecí došlo na neverejnom zasadnutí 13. mája. Linka Romana Stahla v kauze Očistec sa týka troch samostatných skutkov prijímania úplatkov spojených s veľkými hospodárskymi kauzami Doprastav, Váhostav a Technopol.

Viacerí aktéri kauzy už boli v minulosti odsúdení v samostatných konaniach na základe dohôd o vine a treste, ako napríklad Bernard Slobodník, František Imrecze či spomínané kvarteto expolicajtov z komanda sledovateľov.