V košickom Mlynskom náhone straší vodná rastlina. Lesníci v okolí metropoly bojujú s premnoženým monštrom
obchodnyregister
2026.06.18.
Vďaka počasiu sa začalo dariť aj problematickým druhom rastlín.
V posledných dňoch upozorňujú Košičania na nevzhľadné rastliny v Mlynskom náhone. Nejde len o estetický problém, viacerých znepokojuje aj ich zafarbenie a možný negatívny vplyv na životné prostredie. Situáciu spájajú s prípravou na výstavbu nového mosta ponad náhon.
Problém registruje aj občianske združenie (o. z.) Mlynský náhon. „Niektorí z vás si všimli, že voda v Mlynskom náhone nevyzerá práve najlepšie. Bujný rast rastlín a rias, ktorý vidíte, nesúvisí s prípravnými prácami na moste. Na vine je kombinácia výnimočného počasia a biológie jednej húževnatej vodnej rastliny – červenavca kučeravého,” vysvetľuje občianske združenie.
Foto: Boris Macko
Dodáva, že tento rok vyšiel spomínanej rastline doslova ako na mieru, a to nielen v Mlynskom náhone. „Apríl bol takmer bez zrážok, voda bola číra a prehriata slnkom. Suché a veterné počasie spôsobilo, že obrovské množstvo biomasy z kvitnúcich stromov – peľ, obaly púčikov, časti kvetov – skončilo vo vode namiesto toho, aby dažde tento materiál usadili do pôdy. Táto biomasa priniesla veľa živín naraz, čo odštartovalo bujný rast červenavca aj vláknitých rias. Hustý porast potom zachytával ďalšie nečistoty unášané vodou,” spresnilo o. z. Mlynský náhon.
Pomôže amur?
Problém má svoje riešenie, ale… „V minulosti sme podobný problém riešili podrezaním porastov pri dne. Teraz to však nie je možné – rozkladajúca sa biomasa by spotrebovala veľa kyslíka a pri obmedzenom prietoku počas výstavby prehradenia koryta v úseku mosta by to mohlo ohroziť ryby a celý biotop. Keď bude príprava staveniska úspešne za nami, nevylučujeme opatrné čiastkové zásahy po malých úsekoch,” priblížilo občianske združenie s tým, že majú v zálohe určité riešenie. Aké?
„V budúcnosti zvažujeme aj obohatenie osádky rýb o amura – bylinožravú rybu, ktorá pomohla zmierniť zarastanie mnohých nádrží. Takýto krok si však vyžaduje odbornú diskusiu s ochranármi a rybárskym zväzom,” uzavrelo o. z. Mlynský náhon s dodatkom, že situáciu naďalej sledujú a o ďalšom vývoji budú verejnosť informovať.
Foto: Boris Macko
Boj so zeleným monštrom už začal
Ešte väčšej výzve čelia Mestské lesy Košice. Dokonca ju nazvali bojom so zeleným monštrom. „Pravdepodobne ste pri prechádzkach v našich lesoch a v okolí mesta už narazili na husté, takmer nepreniknuteľné zelené steny, ktoré pripomínajú bambusové porasty. Vytvára ich rastlina, ktorá sa oficiálne volá pohánkovec japonský, starším slovenským názvom krídlatka japonská. Vyzerá síce exoticky, no nenechajte sa pomýliť – ide o jedného z najagresívnejších inváznych druhov na svete,” upozorňujú lesníci.
Mlynský náhon v Košiciach čelí premnoženiu červenavca kučeravého. Mestské lesy pre zmenu bojujú s inváznym pohánkovcom.
Tým pádom je táto rastlina nebezpečná aj pre les. Pohánkovec totiž u nás nemá prirodzených nepriateľov. „Rastie raketovým tempom a vytvára taký hustý tieň, že pod ním nedokáže vyklíčiť ani rásť žiadny mladý stromček či pôvodná lesná kvetena. Doslova dusí les a mení rozmanitú prírodu na jednoliatu zelenú púšť. Okrem toho jeho agresívne korene narúšajú brehy lesných potokov,” vyratúvajú lesníci negatíva invázneho pohánkovca.
Bez chémie to nepôjde
Navyše, obrazne povedané, poraziť túto rastlinu nie je jednoduché. Chce to presný plán. „V týchto dňoch naši pracovníci intenzívne kosia pohánkovec a odstraňujú jeho obrovskú nadzemnú biomasu. Cieľom je rastlinu vyčerpať a donútiť ju spotrebovať energiu z koreňov na rast nových, mladých výhonkov,” vysvetľujú lesníci postup.
Foto: Mestské lesy Košice
Bohužiaľ, ďalší postup si vyžaduje aj zásah chémiou. „Keď rastlina po kosení opäť trochu obrastie mladými listami, nastane ten správny čas na finálny zásah. V auguste pristúpime k aplikácii špeciálneho cieleného postreku. V tomto období pred kvitnutím totiž pohánkovec začína sťahovať živiny z listov späť hlboko do koreňov – a spolu s nimi nasaje aj účinnú látku, ktorá ho zničí natrvalo,” objasňujú lesníci.
Zároveň apelujú na ľudí, aby s rastlinou v lese nebojovali na vlastnú päsť. „Pohánkovec má neuveriteľnú schopnosť regenerácie. Stačí malý kúsok stonky alebo koreňa veľkosti nechtu, ktorý sa zachytí na topánke alebo kolesách bicykla, a na inom mieste v lese vyrastie nové ohnisko,” varujú lesníci. O presných lokalitách a čase chystaných postrekov budú verejnosť včas informovať.