V máji bola Trojárová hrozbou pre zdravie, v októbri má zelenú. Prieskum antimónu predĺžili po Tarabovom odchode

V máji ministerstvo životného prostredia tvrdilo, že pokračovanie prieskumu antimónu a zlata v Malých Karpatoch je v rozpore s verejným záujmom. O necelých päť mesiacov prišiel obrat a prieskum môže pokračovať do roku 2030.  

Ešte v máji ministerstvo životného prostredia tvrdilo, že pokračovanie prieskumu antimónu a zlata v Malých Karpatoch je v rozpore s verejným záujmom a ochranou zdravia obyvateľov. O necelých päť mesiacov je situácia opačná a prieskum tohto územia predĺžilo do roku 2030. Stalo sa to len niekoľko dní po tom, čo parlament odvolal ministra životného prostredia Tomáša Tarabu. Ten bol zásadne proti tomu. t

V máji stop, v októbri zelená

Projekt spoločnosti Slovak Antimony Corporation napriek tomu, že ide len o prieskum, vyvoláva vášne a odpor miestnych obyvateľov a mesta Pezinok. Verejnosť však nerozlišuje medzi prieskumom a ťažbou. Na Slovensku je pritom viac prieskumných území, kde sa robia vrty a vyhodnocujú získané údaje. Až keď sa potvrdí ekonomická výhodnosť ložiska, môže sa začať uvažovať o ťažbe. Predchádza tomu dlhý komplikovaný proces.

Kanadský investor sa s pôvodným rozhodnutím o tom, že už viac nemôže robiť prieskum, nezmieril. Prostredníctvom slovenskej dcérskej spoločnosti napadol rozhodnutie tzv. rozkladom. Ministerstvo mu 2. októbra vyhovelo a pôvodné rozhodnutie zrušilo pre nezákonnosť. Následne 15. októbra predĺžilo platnosť prieskumného územia o ďalšie štyri roky. Ide tak o zásadný obrat v hodnotení projektu, ktorý sa nachádza v citlivej oblasti Malých Karpát.

Vrty až po schválení

Slovak Antimony Corporation (SAC) medzičasom posilnila svoje slovenské vedenie. Za riaditeľa vymenovala Juraja Haruštiaka, ktorý potvrdil, že ministerstvo v rozhodnutí o predĺžení skonštatovalo, že spoločnosť splnila všetky podmienky a geologické práce doteraz vykonávala v súlade s projektom. “Pre nás to znamená, že môžeme pokračovať v geologickom prieskume… Podmienky z pôvodného rozhodnutia z roku 2022 zostávajú v platnosti a nové rozhodnutie ich dopĺňa… o povinnosť dať pred geologickými prácami orgánu ochrany prírody posúdiť, či môžu mať významný vplyv na chránené územia sústavy Natura 2000,” uviedol riaditeľ spoločnosti pre Pravdu a pokračoval v tom, ako sa to týka prieskumných vrtov, ktoré môžu byť až do hĺbky 350 metrov.

“Vrtné práce tak môžu začať až po získaní všetkých potrebných povolení a súhlasov. Tieto podmienky budeme plniť v plnom rozsahu, ” doplnil Haruštiak. Podľa neho sa moderný geologický prieskum môže robiť aj v spolupráci s miestnymi obyvateľmi a chce posilniť transparentnosť projektu. Firma tiež deklaruje, že kým nezíska potrebné povolenia od orgánov ochrany prírody, nové vrtné práce ani súvisiace zásahy do územia nezačne. Samozrejmosťou je úprava miest vrtov po ich ukončení.

Netreba povolenie?

Odborné stanovisko vypracúva Správa CHKO Malé Karpaty. Jej riaditeľ Alexander Lačný potvrdil, že prieskum v Trojárovej je práve v územiach európskej sústavy chránených území Natura 2000. “… Na takéto posúdenie však potrebujeme konkrétnejšie údaje o plánovaných aktivitách, ktoré nám neboli zatiaľ doručené,” dodal. Ide o to, že konkrétny počet, umiestnenie a hĺbka ďalších vrtov zatiaľ nie sú potvrdené.

Ministerstvo uviedlo vo svojom stanovisku, že už ďalšie schválenie pre vrtné práce Slovak Antimony Corporation nepotrebuje: “Vrtné práce sú súčasťou projektu geologickej úlohy a spoločnosť nepotrebuje na realizáciu vrtov žiadne ďalšia povolenia,” píše sa okrem iného v tomto stanovisku.

Antimónu 67-tisíc ton, zlata “len” 7 ton

Trojárová patrí medzi známu lokalitu s výskytom antimónu v Európe. Antimón je vyhľadávanou, tzv. kritickou surovinou. Tento polokov je strategický pre výrobu munície, elektroniky, batérií a materiálov spomaľujúcich horenie. Podľa odhadu nerastných zdrojov, ktorý spoločnosť zverejnila v roku 2026, sa v lokalite nachádza približne 6,5 milióna ton mineralizovanej horniny. Tá má obsahovať okolo 67-tisíc ton antimónu a 222-tisíc trojských uncí zlata, teda približne 6,9 tony zlata. Ide však o odhadované zdroje v tzv. kategórii inferred, s nízkou mierou geologickej istoty.

Spoločnosť už v roku 2025 uskutočnila sedem prieskumných vrtov s celkovou dĺžkou 1 383 metrov. Nové práce by mali priniesť presnejšie informácie o rozsahu a kvalite horniny.

Pezinok prieskum odmieta

Súčasným primátorom Pezinka je Roman Mács, ktorý nastúpil do funkcie v roku 2022 a svoj mandát obhájil aj v týchto komunálnych voľbách. Mács dlhodobo odmieta geologický prieskum antimónu a zlata v lokalite Trojárová v Malých Karpatoch.

Pod jeho vedením mesto iniciovalo petíciu proti prieskumu a ťažbe, požiadalo ministerstvo životného prostredia o zrušenie prieskumného územia a obrátilo sa aj na Generálnu prokuratúru SR. Mács privítal májové rozhodnutie ministerstva o zrušení prieskumného územia a zdôraznil, že mestu ide predovšetkým o ochranu verejného záujmu, nie o politický spor. „Mesto Pezinok nebude stáť bokom pri témach, ktoré sa dotýkajú zdravia ľudí, ochrany prírody, vinohradov a kvality života v našom meste,” uviedol vtedy primátor na oficiálnej stránke mesta v máji Pezinok.

Toxický, ale strategický

Obavy obyvateľov sú kvôli niektorým vlastnostiam samotného antimónu. Hoci ide o strategickú surovinu, niektoré jeho zlúčeniny môžu byť toxické. Slovenská vláda 17. júna 2026 schválila Akčný plán prieskumu kritických nerastných surovín na roky 2026 – 2030. Súvisí priamo s európskou legislatívou, konkrétne s nariadením EÚ o kritických surovinách.

Jej cieľom je zabezpečiť” bezpečné, stabilné a udržateľné” dodávky kritických nerastných surovín pre európsky priemysel a znížiť závislosť EÚ od dovozu z tretích krajín. Podporuje preto geologický prieskum, rozvoj domácich zdrojov, spracovateľské kapacity, recykláciu a opätovné využívanie surovín. Medzi kritické suroviny patrí aj antimón, ktorý sa na Slovensku vyskytuje nielen v Trojárovej, ale aj v Pezinku, či Dúbrave na Liptove.

Kategorické nie

Ministerstvo životného prostredia zdôrazňuje, že najnovším rozhodnutím nepovolilo ťažbu antimónu ani zlata. V takom prípade by investor musel by absolvovať samostatné povoľovacie procesy vrátane posudzovania vplyvov na životné prostredie. Firma zatiaľ plánuje pokračovať povolenom v geologickom prieskume a chce spolupracovať so slovenskými vedcami, najmä s Technickou univerzitou v Košiciach.

Pre obyvateľov Pezinka a okolitých obcí však zostáva rozhodujúce, aký rozsah budú mať plánované vrty, kde presne sa uskutočnia a ako bude zabezpečená ochrana prírody a vody. Mesto Pezinok stále vystupuje aj proti prieskumu v Trojárovej, pričom si prieskum často zamieňa s ťažbou v území. Podľa vyjadrení samosprávy by “povrchovou ťažbou došlo k ničeniu životného prostredia, k ničeniu vinohradov a krajiny, ktorú tu máme všetci radi.“

Témy:
Tomáš Taraba
Slovak Antimony Corporation
Malé Karpaty
prieskum antimónu
ekologické záujmy

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.