V Rusku neprestali veriť, že Brežnev urobil dobre, keď poslal tanky proti Dubčekovi
obchodnyregister
2026.08.20.
Namiesto brutálneho použitia sily bratská pomoc. Namiesto likvidácie Dubčekovho socializmu s ľudskou tvárou zabránenie štátnemu prevratu. V tomto duchu neprestali v Rusku hodnotiť okupáciu Československa.
Video
DEFENCE NEWS – Operácia Dunaj – okupácia Československa v roku 1968
Tento piatok uplynie presne 48 rokov od vpádu sovietskych vojsk, ktoré v spoločnom štáte Slovákov a Čechov zničili reformný kurz nastolený Alexandrom Dubčekom. Pražskú jar, ako sa označovalo významných reforiem, zlikvidovali okupanti sovietskeho vodcu Leonida Brežneva. Ako sa v Rusku pozerajú na udalosti z 21. augusta 1968?
Poslanec hovoril o spájaní zločincov
Tí, čo neprestali obdivovať Lenina i Stalina, zostali žiť v presvedčení, že Brežnev prijal správne rozhodnutie. Komunistická strana, ktorá v posledných parlamentných voľbách získala v Rusku až takmer 19 percent hlasov, doteraz nielenže neodsúdila inváziu, ale, naopak, považuje ju za rozumný ozbrojený zásah.
Jeden citát ako dôkaz: „Išlo o potlačenie štátneho prevratu, ktorý sa pripravoval na území Československej republiky. Začiatkom augusta 1968 zintenzívnili svoju činnosť protištátne sily. Spojili sa bývalí fašisti, zločinci, zradcovia z radov cirkvi a zarytí antikomunisti.,”vyhlásil podľa webovej stránky komunistickej strany jej poslanec Jurij Sinelščikov (v čase okupácie mal 20 rokov).
Komunisti dokonca v Dume pre niekoľkými rokmi navrhovali, aby Rusi, ktorí vtrhli do Československa, získali rovnaké výhody, aké majú od štátu veteráni druhej svetovej vojny. V parlamente však nepochodili.
Sovietsky zväz opäť preukázal svoju silu…
Oceňovanie Brežneva za nasadenie tankov proti Dubčekovi sa pozdáva nielen politikom krajnej ľavice. Keď stredisko Levada pri príležitosti 50. výročia okupácie robilo prieskum medzi Rusmi, až 36 percent opýtaných povedalo, že invázia bola opodstatnená. Nijaký názor nedokázalo formulovať 45 percent respondentov. A o slabej historickej pamäti svedčí zistenie, že až polovica oslovených ani nevedela, že Sovietsky zväz zaútočil proti Československu.
Čo sa týka predstaviteľov vládnucej strany Jednotné Rusko, tí sa vyhýbajú hodnoteniu udalostí v auguste 1968. Inak to však vyzerá v prípade historikov spriaznených s Kremľom, na čo Pravda upozornila už pred dvomi rokmi. Vpád vojsk nepovažujú za okupáciu a podsúvajú tvrdenie, že intervencia bola nevyhnutná.
V tomto duchu vyznievajú texty, ktoré má na svojej webovej stránke Ruská vojensko-historická spoločnosť, ktorú v roku 2012 dekrétom zriadil prezident Vladimir Putin. „Sovietsky zväz opäť preukázal svoju silu a oddanosť všeobecnému smerovaniu, čo sa stalo jasným signálom pre lídrov ostatných krajín socialistického tábora,” napísal člen tejto spoločnosti Nikita Buranov, ktorý je v Rusku vnímaný ako rešpektovaný odborník na dejiny.
Foto:Foto archív TASR – Miroslav Vojtek
Dokumentárne snímky z Bratislavy 22. augusta 1968, deň po vstupe sovietskych tankov do mesta. Na snímke Štúrova ulica a Námestie SNP.
Jeden Rus objavil stopy farebných revolúcií
Vitalij Ševčenko, ktorý v auguste 1968 ako okupant sedel v tanku, vydal v roku 2020 knihu s názvom Smerom k úsvitu – Nezradení pamäťou. Venovaná je dianiu v Československu. Ako vníma okupantov? „Sovietski vojaci, dôstojníci a generáli preukazovali oddanosť vojenskej povinnosti. Boli neochvejní, odvážni, statoční a hrdinskí pri plnení bojových operácií v zahraničí, ktorými ich poveril štát.” (Kniha má zjavne úspech, lebo vyšla už v treťom doplnenom vydaní.)
Vladimir Šapovalov z Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov (MGIMO) dospel k záveru, že dianie v Československu v roku 1968 sa podobalo na to, čo sa o pár desaťročí odohralo v niektorých bývalých sovietskych republikách: „V udalostiach takzvanej Pražskej jari sú jasne viditeľné prvky metodiky ´farebných revolúcií´: masové nenásilné protesty, aktívne využívanie mládeže ako predvoja týchto protestov a motív ´posvätnej obete´ ako kľúčová súčasť scenára farebnej revolúcie.” Šapovalov pritom vykonáva dôležitú funkciu na univerzite – je riaditeľ Inštitútu politiky, práva a sociálneho rozvoja MGIMO.
V mozaike bludov sa v Rusku objavujú tézy, podľa ktorých Brežnevove tanky pomohli odvrátiť hrozbu vypuknutia občianskej vojny v Československu. Nemenej to, že použitie sily zabránilo invázii vojsk členských štátov NATO do spoločného štátu Slovákov a Čechov.
Pochopiteľne, že nič z toho nebola pravda. Dubček sa nachádzal v lete 1968 na vrchole popularity, zbožňovala ho drvivá väčšina obyvateľov. A Severoatlantická aliancia absolútne neuvažovala o vpáde do Československa. Bolo by to nereálne už aj preto, že jej členovia si veľmi dobre uvedomovali riziko vypuknutia tretej svetovej vojny so Sovietskym zväzom, čiže jadrovej apokalypsy.
Foto:Štefan Petráš
TASR
Na rokovanie komunistických a robotníckych strán pricestovala 2.augusta 1968 na bratislavskú hlavnú železničnú stanicu sovietska stranícka delegácia vedená generálnym tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Leonidom Brežnevom. Na archívnej snímke (zľava) prvý tajomník ÚV KSČ Alexander Dubček, prezident ČSSR Ludvík Svoboda a generálny tajomník KSSZ Leonid Brežnev odpovedajú na otázky spravodajcu Čs. rozhlasu Emila Trangela.
Neexistujúci útok americkej armády
Publicista Alexandr Stavrin, ktorý sa špecializuje na dejiny 20. storočia, v podstate hodnotí inváziu ako skutok dobrej vôle: „Hlavným cieľom nebolo dobytie územia, ako sa to často prezentuje na Západe, ale ochrana socialistického kurzu a zabránenie hrozbe rozkolu v zjednotenom tábore socialistických štátov,” napísal v texte pre portál Vfokuse.
Stavrin jednoznačne spochybnil právo Slovákov a Čechov rozhodovať o vlastnej budúcnosti: „Nebezpečenstvo spočívalo v tom, že Dubčekov kurz čoraz viac vzďaľoval krajinu od Varšavskej zmluvy a približoval ju k Západu.” Československí reformní komunisti však vôbec nehovorili o odchode z tohto vojenského paktu, ktorý bol protiváhou Severoatlantickej aliancie. Dubčekovi išlo o to, aby ľudia slobodne žili a záležalo mu na hospodárskych reformách. Stavrin medzi svoje nezmysly zaradil aj vetu o tom, že „vstup vojsk” slúžil záujmom kolektívnej bezpečnosti socialistického tábora.
Možno za najväčšiu lož, ktorá sa objavila v Rusku o roku 1968 v Československu, sa dá označiť klamstvo troch Rusov, čo sa spoločne podpísali pod text na portáli Stoletie. Sú nimi historik Alexej Bajlov, generálplukovník Vladimir Bulgakov a už spomínaný Ševčenko. Akú hlúposť publikovali pred ôsmimi rokmi? Doslova takúto: „Dňa 21. augusta 1968 vtrhli zo Západného Nemecka predsunuté prápory 1. a 3. mechanizovanej divízie americkej armády, no sily dvoch sovietskych tankových plukov ich okamžite zatlačili späť.”
© Autorské práva vyhradené
Témy:
Alexander Dubček
Leonid Brežnev
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili
Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.