V silových zložkách sa črtá štruktúra, ktorá môže v budúcnosti vyvolať „poprask“. Niekoľko mien bije do očí

Nebude asi treba žiadnych kajúcnikov. Všetko je tentoraz úradne zaznamenané.

V pondelok 8. júna 2026 zaznela na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici obžaloba, podľa ktorej niekdajší policajný prezident Tibor Gašpar, jeho vzdialený príbuzný Norbert Bödör a ďalší obžalovaní vytvorili v silových zložkách štruktúru a tú zneužívali na zastrašovanie a vlastné obohacovanie sa.

Trvalo viac než päť rokov, kým sa prípad od zadržania Bödöra a Gašpara v roku 2020 dostal na súd. Medzičasom sa spustili procesy, o akých sa hovorilo na poľovníckej chate pri Čifároch. Tam sa protagonisti dohovárali, aké kroky treba podniknúť na zastavenie trestných stíhaní za korupciu či klientelizmus.

Po voľbách 2023 vládna koalícia zmiernila tresty za korupčné trestné činy, zrušila špeciálnu prokuratúru a policajti okolo Jána Čurillu čelili sérii zásahov.

Zástupcovia polície, inšpekcie aj prokuratúry odmietajú, že by konali na objednávku premiéra Roberta Fica. No pokusy dostať čurillovcov pred súd upriamili pozornosť na niekoľko opakujúcich sa mien.

Začiatok na poľovníckej chate

„Ja, ja, ja totiž Dušana Kováčika považujem za hrozne prelomový prípad. Keby Dušan tento prípad uhral, tak všetkým strašne, strašne pomôže,“ vyhlásil na chate v Čifároch dlhoročný predseda Smeru Robert Fico v auguste 2021.

Smer by v tom čase volilo zhruba 11 percent ľudí a Fico už mal za sebou obdobie najhoršieho prepadu, keď sa po prepuknutí množstva škandálov a odchodu veľkej časti „kádrov“ do Hlasu na jeseň 2020 jeho strana zosunula k ôsmim percentám.

Na chate neďaleko Levíc sa Fico schádzal so spriazneným podnikateľom Miroslavom Bödörom – otcom Norberta Bödöra, s Pavlom Gašparom – synom Tibora Gašpara či s advokátom Marekom Parom.

Chata za obcou Čifáre
Zdroj: Aktuality.sk

Na stretnutiach sa predseda Smeru s ostatnými dohováral, ako sa pokúsia spochybniť trestanie rozsiahlej korupcie a zneužívania silových zložiek počas vládnutia Smeru v rokoch 2012 až 2020. Nahrala ich pri tom policajná kamera. Zariadenie malo podľa oficiálneho zdôvodnenia zachytiť pytliakov a namiesto toho náhodou zaznamenalo napríklad plánovanie mediálnych vystúpení voči niektorým sudcom.

„Ja by som potreboval toho Maka (Ľudovít Makó, bývalý šéf daňových kriminalistov a neskôr takzvavný kajúcnik, poznámka redakcie) v tomto okamihu hlavne prepojiť na Záleskú (sudkyňa Pamela Záleská, pozn redakcie)… Tak poviem, čo ste súčasťou, akej hry ste pani Záleská súčasťou?“ zastrájal sa Fico už v júli 2021.

Šou s nahrávkami

Na jeseň 2021 začal Fico a ďalší predstavitelia Smeru púšťať na tlačových konferenciách zostrihy nahrávok z porád Jána Čurillu s ďalšími vyšetrovateľmi. Podľa dostupných informácií niekto „napichol“ policajné kancelárie a nahrávky sa dostali až k Ficovi.

Postupne sa ukázalo, že na tlačovkách prezentoval záznamy, ktoré boli účelovo zostrihané. Malo to navodiť dojem, že „našich ľudí“ stíhajú na objednávku vtedajšej koalície a dokonca aj za vymyslené činy.

Hoci bol Fico pri zavádzaní prichytený, agresívna rétorika v kombinácii s chabým výkonom vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera viedli k tomu, že Smer v septembri 2023 vyhral so ziskom takmer 23 percent predčasné voľby a vrátil sa k moci.

Povolebná ofenzíva

Nová vládna garnitúra už krátko po zostavení kabinetu spustila v oblasti sériu krokov. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok koncom októbra 2023 takzvaných čurillovcov postavil mimo služby alebo presunul na iné pracovné pozície.

Začiatkom novembra 2023 sa objavili správy, že sa z Bieloruska vrátil bývalý šéf niekdajšieho policajného útvaru NAKA Branislav Zurian. Po návrate zo zahraničia sa stal šéfom policajnej inšpekcie, čiže útvaru, ktorý stíha ostatných policajtov. V závere rovnakého mesiaca vzniesla inšpekcia voči čurillovcom nové obvinenie. Podpísal sa podeň vyšetrovateľ Radoslav Hruška, ktorého od 1. decembra 2023 povýšili.

Branislav Zurian
Zdroj: TASR – Martin Baumann

V júli 2024 nasledovalo ďalšie obvinenie. Tentoraz „v réžii“ vyšetrovateľa inšpekcie Kevina Dlabaja. V marci 2025 vyšetrovateľ Ján Piter Bučko a prokurátor z Trnavy Michal Žeňuch obvinili čurillovcov Branislava Dunčka, Róberta Magulu a Romana Staša.

V júli 2025 pribudla akcia Petra Dubovického voči „čurillovcovi“ Matejovi Vargovi. Vargu zadržali na pracovisku v Prešove, nedovolili mu vziať si doklady ani peňaženku, previezli ho do Banskej Bystrice, následne do Podbrezovej a keď prokurátor zamietol pre Vargu väzbu, vysadili ho v noci bez peňazí v Brezne. Tam čakal, kým po neho nepríde manželka z Košíc.

Začiatkom marca 2026 vyšetrovateľ inšpekcie Juraj Lukáč znovu „udrel“ na Jána Čurillu a aj Pavla Ďurka a prokurátora Michala Šúreka.

Vraj v minulosti vytvárali nátlak na ľudí, ktorí sa dostali do väzby a hoci sú čurillovci už viac ako dva roky „odstavení“, zástupca inšpekcie ich aj tak chcel stíhať väzobne. Takýto krok je pri tom podľa vyšetrovacej praxe opodstatnený napríklad vtedy, ak by podozriví mohli pokračovať v trestnej činnosti (čo odstavení čurillovci nemohli) a navyše práve súčasná garnitúra čurillovcom vyčítala aj „nadužívanie“ väzby.

Katastrofálne výsledky

Pokus dostať čurillovcov do väzby z marca 2026 sa však skončil fiaskom. Súd návrh doslova zmietol zo stola – prokurátor Žeňuch sa obrátil na nesprávny súd a neskôr prišiel o dozorovanie v tomto prípade.

Už koncom januára 2025 prišiel o prípad aj vyšetrovateľ inšpekcie Kevin Dlabaj. Spolu so spomínaným prokurátorom Žeňuchom boli podľa vyjadrenia prokuratúry v priebehu pol roka schopní zrealizovať len minimum úkonov.

V októbri 2025 sa objavila informácia, že čurillovcov nebude stíhať už ani Dubovický.

Po zbabranej akcii z marca 2026 boli „odstavené“ aj prokurátorky Katarína Habčáková a Martina Cibuľová.

Žilinkova otočka

O Habčákovej a Cibuľovej informovala generálna prokuratúra. Tú vedie od decembra 2020 Maroš Žilinka.

Dlho sa zdalo, akoby vládnej garnitúre šiel „po ruke”. Už počas pôsobenia kabinetov Matoviča a Hegera opakovane prekvapil nemalú časť verejnosti, keď v rozpore s tým, čo sľúbil pri kandidatúre na post šéfa prokurátorov, opakovane zastavil vyšetrovania podozrení z korupcie cez kontroverzný paragraf 363 Trestného poriadku.

Po Ficovom prevzatí moci na jeseň 2023 sa Žilinka nepostavil proti expresnému znižovaniu trestov za korupciu a ani proti rušeniu špeciálnej prokuratúry. V marci 2024 zaradil zhruba 30 špeciálnych prokurátorov na úseky, kde podľa expertov nemali ako uplatniť svoje skúsenosti. Napríklad Daniel Lipšic skončil na takzvanom legislatívnom oddelení.

V roku 2025 schválili Žilinkovi v parlamente doživotnú rentu. Úpravu však odmietol podpísať prezident Peter Pellegrini a koalícia potom už nenašla dostatočnú podporu, aby prezidentovo veto prelomila.

Maroš Žilinka
Zdroj: TASR/Jaroslav Novák

Žilinka tak na doživotnú rentu nárok nezískal. Už koncom decembra 2025 oznámil, že napadne na Ústavnom súde pokus koalície zasiahnuť do pravidiel pre takzvaných kajúcnikov. Začiatkom februára 2026 tvrdo skritizoval, akým spôsobom sa na Slovensku trestá korupcia.

„Na základe údajov, ktoré máme k dispozícii za rok 2025, žiaľ, musím konštatovať, že experiment s názvom novela Trestného zákona v časti korupcie a zvlášť zmena organizačnej štruktúry v polícii sa nevydarili. Stav boja proti korupcii je katastrofálny. Nehovorím to rád, mrzí ma to, ale je jednoducho katastrofálny,“ vyhlásil vtedy Žilinka.

40 odsúdených

V rozpore s tým, čo sa snaží navodiť Fico – že Slovensko vlastne s korupciou počas jeho vládnutia vážnejší problém nemalo – vyznievajú aj súdne rozsudky v zhruba 40 prípadoch.

Za prijímanie úplatkov boli odsúdení bývalí policajti Ján Kaľavský aj Marián Kučerka, bývalý námesník riaditeľa policajnej inšpekcie Adrián Szabó či bývalý riaditeľ SIS Boris Beňa.

Za mrežami skončil aj bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. V decembri 2025 síce Najvyšší súd pravoplatný verdikt zrušil pre zaujatosť sudcov aj vyšetrovateľa, ale medzičasom Kováčika uznali neprávoplatne vinným aj v inom prípade.

Bez komentára

Napriek tejto okolnosti sa po verdikte z decembra 2025 Kováčik automaticky stal opäť prokurátorom. A keďže koalícia zrušila špeciálnu prokuratúru, Kováčik sa „presunul“ pod Žilinku. Kováčik má síce prerušený výkon funkcie, no každý mesiac má nárok na tretinu prokurátorského platu, čo je zhruba 1500 eur v čistom, informovala Aktuality.sk generálna prokuratúra v prvej polovici júna 2026.

K pôsobeniu prokurátora Michala Žeňucha, ktorý pri pokuse dostať čurillovcov do väzby „netrafil“ súd a ani k prokurátorkám Habčákovej a Cibuľovej sa generálna prokuratúra konkrétnejšie vyjadriť nechcela. „K neskončenej (živej) trestnej veci sa generálna prokuratúra nebude vyjadrovať,“ odpísala na naše otázky 18. júna 2026.

Polícia a ani inšpekcia na otázky Aktuality.sk smerujúce k postupom Kevina Dlabaja, Petra Dubovického či Juraja Lukáča nereagovala vôbec. Nevyjadrili sa tak ani k otázke, či sa po vymenovaní Jany Maškarovej za prezidentku policajného zboru nedostal do konfliktu záujmov jej manžel Milan Maškara. Ten pôsobí ako funkcionár policajnej inšpekcie, ktorá má dohliadať na bežných policajtov, čiže podriadených jeho manželky.

„Odznelo viackrát v médiách, že úrad inšpekčnej služby koná iba v trestných veciach bývalých príslušníkov bývalej národnej kriminálnej agentúry. To nie je pravda. Úrad inšpekčnej služby nemá krvavé oči,“ vyhlásil Maškara v marci 2026 po boku Juraja Lukáča, ktorý obhajoval pokus dostať do väzby Čurillu, Ďurku a Šúreka.

Juraj Lukáč a Milan Maškara
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

„Vo verejnom priestore sa šíria informácie, že konáme na základe politickej objednávky, alebo ešte horšie, že celá akcia Kajúcnik bola zrealizovaná na základe nedeľnej tlačovej konferencie jednej z politických strán. (…) Vyšetrovateľ ani tím nekoná podľa politických vyhlásení ani podľa mediálnych komentárov. Sme procesne samostatní, bez akýchkoľvek vplyvov nadriadených, ministerstva vnútra alebo nebodaj politikov,“ povedal Lukáč.

Predstavy opozície

Opozičné strany s fungovaním polície, prokuratúry a ani súdov spokojné nie sú. „Musíme hlavne rehabilitovať či už policajtov, ale aj prokurátorov, aby sa čestní ľudia mohli vrátiť späť do služby. A treba napraviť aj disciplinárne štruktúry pre sudcov, aby sa vrátila ich profesionálnosť a nezávislosť,“ reagovala na otázky Aktuality.sk SaS.

Strana by chcela presadiť reformu inšpekcie bezpečnostných zložiek a ak by bola súčasťou koalície s ústavnou väčšinou, bola by za zmenu prokuratúry na štátne zastupiteľstvo po vzore Českej republiky.

Progresívne Slovensko tvrdí, že existuje viacero spôsobov, ako odstaviť tých, ktorí sa spreneverili svojmu poslaniu a zneužívali svoje postavenie v štruktúrach zodpovedných za presadzovanie práva. „Náš plán stojí na troch pilieroch. Koniec “našich” ľudí. Prísnejšie tresty za korupciu. Systémový boj proti korupcii,“ píše sa vo vyjadrení PS.

„Policajti budú musieť prejsť povinne cez bezpečnostnú previerku a preukázať svoj majetkový profil,“ načrtli predstavitelia strany Demokrati. Ľudia, ktorí sú podozriví z účelového stíhania, budú vraj čeliť vyšetrovaniu nezávislých orgánov činných v trestnom konaní. „Každý by sa mal byť schopný postaviť za svoje rozhodnutia a niesť za ne zodpovednosť. Je dobré povedať a odkázať policajtom, že neskoršie vyplakávanie, že len plnili pokyny politikov alebo nadriadených, ich zodpovednosti nezbavuje,“ uzavreli Demokrati.