V4 je podivné spoločenstvo. Strednú Európu nespájajú úspechy, ale zlyhania (komentár Borisa Zalu)
obchodnyregister
2026.06.29.
Ak si niekto myslí, že vytváranie akéhosi „protibruselského“ zoskupenia má byť úspechom, mýli sa – a to zásadne. Neprinieslo nám to nič v hospodárstve ani v raste životnej úrovne.
Autor je filozof, publicista, bývalý predseda Sociálnodemokratickej strany Slovenska a bývalý poslanec Európskeho parlamentu.
Tak sme tu mali po viacročnej prestávke stretnutie premiérov V4. A Slovensko od júla preberie predsedníctvo v tomto podivnom zoskupení. Prečo podivnom? Nuž, Vyšehrad sa namiesto priestoru susedskej spolupatričnosti stal symbolom nesolidarity a straty európskosti. Jeho podivní „vodcovia“ ani nepochopili, čo „európanstvo“ vlastne je.
Pokúšali sa ho nahradiť utópiami toho pravého civilizačného vodcovstva: či už v podobe poľského katolíckeho mesianizmu, Orbánovej falošnej novokresťanskej misie, Ficovej politiky „na všetky štyri svetové strany“ a českého komplexu viaccennosti, ktorý sa ťahá od Václava Klausa po Andreja Babiša…
Len demokracia, bežné politické práva a koncentrované úsilie prekonať rozpory a traumy, ktoré nám nadelila história, akosi zmizli. Prevládla neschopnosť pochopiť reálne dianie v Európe, ale aj v planetárnom priemete; a vydávanie tohto nepochopenia za „obranu našich národných záujmov“.
Protibruselský tmel
Tých posledných 20 rokov V4 ukazuje, že to, čo nás spája, sú skôr zlyhania. Ak si niekto myslí, že vytváranie akéhosi „protibruselského“ zoskupenia má byť úspechom, mýli sa – a to zásadne. Všetky doterajšie útoky nesmerovali k žiadnemu úžitku, ale len k predvádzaniu sa: aký som ja neochvejný bojovník za naše národné záujmy.
Neprinieslo nám to nič v hospodárstve, v raste životnej úrovne, turistike či kultúre. Veru nie, len pokusy posilniť nadvládu národných premiérov nad princípmi a zmluvami EÚ. S cieľom posilniť svojvôľu a výsledkom sú nekonečné geopolitické handrkovania namiesto spolupráce a solidarity.
Prečítajte si tiež:
Tí všetci kazieurópania si doteraz nevšimli, že nie nejakým ideálom, ale realitou politiky EÚ je solidarita: v ekonomike, sociálnych potrebách, nešťastiach, v pomoci regiónom… Solidarita nie je psychologický a morálny prístup, ale vytváranie celoeurópskeho sociálneho a ekonomického mechanizmu prerozdeľovania: hodnôt, financií a zodpovedností.
Zdravotné a penzijné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, vyrovnávanie regionálnych nerovností eurofondmi, či schémy zamestnávania mladých, obehu študentov cez Erasmus, pomoc pri katastrofách a nezavinených dôsledkoch globalizácie… Mohol by som spomenúť stovku ďalších oblastí. EÚ je obrovský stroj solidarity, ale funguje len na pravidlách právnej záväznosti. To doterajšia reprezentácia V4 asi málo chápe, alebo skôr nechce chápať.
Maďarské traumy a poľské túžby
Bez prekonania geopolitických predurčeností a historických záťaží, ktoré sú stále živé, to nepôjde: predovšetkým maďarský revizionizmus, ktorý si nechce pripustiť, že sa Maďari nemohli konštituovať ako národ pomaďarčením Uhorska.
Akoby sa nechceli rozlúčiť s feudálnymi resentimentmi, a tak si ich – okrem utópie o slávnej „maďarskej“ minulosti – oživujú mapami Uhorska na autách či šáloch, premierovaním pätnástim miliónom „Maďarov“, kresťanskou civilizačnou misiou či zborom poslancov v Karpatskej kotline… Uhorsko nikdy nebolo „maďarské“. Mimochodom, na prvej Vyšehradskej seanse v roku pána 1335 reprezentoval Uhorsko Karol I. Róbert z Anjou. Evidentne „Maďar“.
Prečítajte si tiež:
Ako prekonať historické traumy legendizované a historizované ako „národné“ krivdy? Ako môžu Maďari prekonať trianonskú traumu a Slováci skúsenosť odnárodňovania, ktorú si pamätajú ešte naši starí rodičia? Dejiny neprepíšeme „inak“. Z národného pohľadu sú maďarské menšiny odtrhnuté od „národného tela“ a pôvodná slovenská menšina v Maďarsku je zdevastovaná.
Benešove dekréty sú základom povojnového usporiadania, aj keď narobili veľa krívd. Slovenskí Maďari môžu získať občianstvo Maďarska na etnickom základe a V4 funguje tak skvele, že nám Maďarsko nechce poskytnúť ani informácie, kto teda občianstvo dostal – lebo my zasa disponujeme zákonom, ktorý dvojité občianstvo nedovoľuje… Čo to vlastne V4 robí?
Babišove české švejkoviny
A tie permanentné poľské pokusy byť „viac“ tak v ideovom, ako aj geopolitickom zmysle: stať sa akýmsi vzorovým nositeľom tej pravej kresťanskej mravnosti v jej štátno-politickej verzii. A so syndrómom geopolitickej zovretosti medzi Ruskom a Nemeckom až s obsedantnými pokusmi sa z toho zovretia vymaniť osobitými vzťahmi so Spojenými štátmi.
Raz s túžbou mať na svojom území najmodernejší americký systém protiraketovej obrany a potom zasa až prosíkanie o zriadenie základne amerických vojsk ponúkajúc až dve miliardy dolárov na jej prevádzku… Vytváranie osi Poľsko, Nemecko, Francúzsko v EÚ… Kde je tu V4?
Prečítajte si tiež:
O českých „švejkovinách“ ani nehovoriac: od Babišovho oligarchického zmocnenia sa štátu počas jeho prvej vlády, prekvitania chovu prasníc na mieste rómskeho holokaustu až po vytvorenie jeho druhej vlády s postavičkami, na ktorých by si zgustol aj Chaplin – všetko nepochybne v tradíciách maločeskej frašky…
A Slovensko si v tom hovie, lebo každý zo susedov má toľko masla na hlave, že všetci roduverní Slováci majú istotu, že sa nikto k našim domácim tragédiám i groteskám ani nevyjadrí.
Nový Maďar na ťahu
A teraz sa tu objavil Maďar Péter Magyar! Nemám v neho nijakú osobitnú dôveru, ale stretnutie premiérov V4 sa mu podarilo a nemalo ani zlé zameranie. Nezaznela žiadna protibruselská fanfára. Užitočné rozhodnutie, že sa pred každou Európskou radou budú vopred spoločne radiť a presadzovať politiku, na ktorej sa zhodnú.
Prečítajte si tiež:
Týka sa to hlavne rozpočtu EÚ, cien energie, konkurencieschopnosti a nelegálnej migrácii. Všetko dobré témy, ale podstatou je to, že sa konečne prebudili, že všetky tieto témy sa dajú riešiť len na európskej úrovni. To už dnes pochopili aj veľké krajne pravicové strany, ktoré sú vo voľbách hlásnou trúbou protieurópskych naladení.
Stačí pripomenúť taliansku premiérku Giorgiu Meloniovú, ktorá po Trumpových sústredených útokoch pochopila, že jediným obranným valom pre Taliansko je EÚ. Inak myslím, že náš premiér to chápal vždy, ale v pokuse zapáčiť sa teo-nacionalistickým voličom sa stal kazieurópanom: a chystal sa nás cvalom na bielom koňovi stiahnuť do pekla. A jedným z obrazov tohto pekla je nepochybne aj ruský vojak hrdo sa špacírujúci ulicami našich miest…
Ficova šanca
Od nasledujúceho mesiaca preberáme vedenie V4 my. A tak má premiér Fico nebývalú šancu ukázať sa ako Európan. Vôbec sa netreba upínať iba na V4, ale na jej platforme sa dá rokovať s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom, ktorý sa po Ficovom potriasaní rúk s vojnovým zločincom Putinom odmietol s naším premiérom stretnúť.
Na samite V4 sa určite neodmietne. A tak sa dajú pozývať aj reprezentanti EÚ či ďalší premiéri, ale zmysel to bude mať vtedy, ak pôjde o realizáciu veľkých projektov. Návrh na rýchlotrať Varšava – Praha – Bratislava – Budapešť je takýmto projektom. Bez EÚ to nepôjde, lebo naše štáty prosto na taký projekt nemajú.
Prečítajte si tiež:
EÚ na to môže dať potrebné prostriedky… A také projekty by sme mali vymýšľať a realizovať vo všetkých oblastiach: to je oná konkurencieschopnosť, o ktorej začal premiér prednedávnom pospevovať. Lenže tá nám nepríde z Ruska ani z Číny…
No a ku „europeizácií“ V4 patrí aj dohoda o zriadení pracovnej skupiny na riešenie Benešových dekrétov. Skupina síce nič nevyrieši, ale je symbolom, že premiéri nechcú a nebudú túto tému eskalovať a v tichosti stiahnu chvosty. Hádam náš kazieurópan pochopí akú šancu mu predsedníctvo V4 ponúka – a vráti sa ku svojej kedysi široko vítanej politike „Slovenska v jadre EÚ“. A možno nie.