
Objavili sa aj otázky okolo novej povinnosti pre podnikateľov.
Benešove dekréty išli bokom. Fico a Magyar otočili list, po rokoch hádok chce V4 opäť spoločne tlačiť na Brusel
Po aprílových voľbách v Maďarsku sa nový premiér Péter Magyar rozhodol posilniť spoluprácu krajín V4 a samit v Gödöllő sa stal testom, či má Vyšehradská štvorka po rokoch sporov ešte politický význam. Lídri Slovenska, Maďarska, Poľska a Česka sa zhodli, že chcú hľadať najmä spoločné témy a neotvárať otázky, ktoré ich rozdeľujú.
Dôležitým výsledkom stretnutia je dohoda, že premiéri V4 sa budú stretávať pred každým samitom Európskej rady a koordinovať postoje k oblastiam, kde vedia nájsť zhodu. Experti však upozorňujú, že samotné deklarácie nestačia a budúcnosť formátu bude závisieť od konkrétnych tém, ako sú rozpočet EÚ, poľnohospodárstvo, eurofondy, migrácia či dopravná infraštruktúra.
Samit zároveň ukázal snahu odložiť bokom citlivé historické spory vrátane otázky Benešových dekrétov, ktorá v posledných týždňoch vyvolala napätie medzi Bratislavou a Budapešťou. Analytici pripomínajú, že podobné témy sa zvyčajne riešia bilaterálne a nie v rámci regionálnej spolupráce, pričom reálnejšou cestou do budúcnosti môže byť aj flexibilnejší formát V4+.
Viac informácií nájdete tu:
Ivan Korčok mal v Pezinku autonehodu, zranila sa pri nej vodička druhého auta
Bývalý minister zahraničných vecí Ivan Korčok mal ráno v Pezinku dopravnú nehodu, pri ktorej sa zrazili dve autá. Polícia na mieste podrobila oboch vodičov dychovej skúške a alkohol bol podľa dostupných informácií vylúčený.
Pri nehode utrpela zranenie vodička druhého vozidla, ktorá si poranila hornú končatinu. V aute s ňou cestovalo aj dieťa, to však podľa doterajších správ vyviazlo bez zranení.
Ivan Korčok neutrpel fyzickú ujmu a po incidente vyjadril na sociálnej sieti ľútosť nad tým, čo sa stalo. Zranenej žene zaželal skoré uzdravenie, rodine sa ospravedlnil a zároveň vyzval verejnosť k zvýšenej opatrnosti na cestách.
Viac informácií nájdete tu:
Minister Taraba z neznámych dôvodov posiela peniaze ministerstvu Šimkovičovej. Dary dostali aj obce v blízkosti kontroverzného projektu
Minister životného prostredia Tomáš Taraba využil štátny podnik Vodohospodárska výstavba na presun financií mimo vlastného rezortu. Kým v minulosti smerovali peniaze najmä na ministerstvo životného prostredia alebo jeho organizácie, tentoraz podnik poslal takmer 166-tisíc eur aj ministerstvu kultúry Martiny Šimkovičovej.
Rovnakú sumu dostali aj obce Málinec a Látky, ktoré ležia v oblasti pripravovaného kontroverzného projektu prečerpávacej elektrárne. Miestni hovoria o možnom uplácaní, ministerstvo to však odmieta a tvrdí, že ide o podporu vodárenskej infraštruktúry a ochrany zdrojov pitnej vody.
Otázniky vyvoláva najmä veľmi všeobecne formulovaný účel darov a chýbajúce vysvetlenie, prečo peniaze putovali práve na rezort kultúry. Opozícia vidí za krokom aj politický motív, keďže Taraba čelí tlaku SNS a môže sa snažiť posilniť svoje postavenie v koalícii.
Viac informácií nájdete tu:
Matovič mi chcel dať bozk smrti, hovorí Beáta Jurík z PS. Je jediným problémom
Podpredsedníčka Progresívneho Slovenska Beáta Jurík v rozhovore vysvetľuje, že PS prispôsobilo svoju komunikáciu štýlu Roberta Fica a viac otvára témy rodinných väzieb a verejných peňazí. Tvrdí, že zistenia o dotáciách pre syna premiéra len potvrdili obraz Fica ako pokrytca, keďže sám predtým útočil na rodinu Michala Šimečku.
Jurík zároveň opisuje rokovania o spájaní opozície, ktoré PS nazýva „archa“, a zdôrazňuje, že cieľom je neprepadnutie demokratických hlasov. Podľa nej sa zatiaľ nerieši rozdeľovanie miest na kandidátke, ale programové prieniky a podmienky, aby po voľbách vznikla stabilná vláda.
V rozhovore sa ostro vyjadruje aj k Igorovi Matovičovi, ktorého označuje za hlavný problém možnej spolupráce s hnutím Slovensko. Jeho podporu pre ňu samu nazvala s nadsádzkou „bozkom smrti“ a potvrdila, že volebným lídrom PS do roku 2027 zostáva Michal Šimečka.
Viac informácií nájdete tu:
Prieskum ukázal Robertovi Ficovi, kde má Smer najväčší problém (komentár Martina Behula)
Komentár Martina Behula sa venuje prieskumu agentúry NMS, podľa ktorého žiadny minister nedostal od verejnosti lepšiu známku ako trojku. Najlepšie obstáli Jozef Ráž ml. a Erik Tomáš, čo autor vysvetľuje tým, že sa držia svojich rezortných tém a menej sa zapájajú do ideologických či koaličných sporov.
Na opačnom konci rebríčka sú ministri, ktorí sú výrazní najmä negatívne, napríklad Samuel Migaľ a Rudolf Huliak. Podľa komentára ich voliči nevnímajú cez výkon v úrade, ale cez spôsob, akým sa do funkcií dostali, a cez ich politickú povesť.
Najdôležitejší odkaz pre Roberta Fica však podľa autora spočíva inde: problémom Smeru sú najmä zle hodnotení vlastní ministri ako Ladislav Kamenický a Boris Susko. Prieskum má naznačovať, že aj časť voličov koalície citlivo vníma dopady konsolidácie aj rozklad právneho štátu.
Viac informácií nájdete tu:
Odfotili ho s Bödörom, spomínali v Gorile 2. Zarába vyše 200-tisíc eur v rezorte Denisy Sakovej
Vo vedení štátnej firmy SPP Infrastructure pôsobí Viktor Lehotzký, ktorý podľa majetkového priznania zarobil spolu viac než 226-tisíc eur. Ide o jedného z najlepšie platených verejných funkcionárov v rezorte hospodárstva, no jeho minulosť vyvoláva otázky.
Lehotzkého v minulosti odfotili na stretnutí s oligarchom Norbertom Bödörom, ktoré sám označil za náhodné. Zároveň sa jeho meno objavilo aj v uniknutých prepisoch označovaných ako Gorila 2, kde bol spomínaný ako údajný nominant podnikateľa Oszkára Világiho, čo dnes popiera.
Článok upozorňuje, že Lehotzký nie je jedinou osobou v SPP Infrastructure, pri ktorej sa objavujú otázky o väzbách na vplyvných podnikateľov. Ministerstvo hospodárstva na otázky o dôvodoch jeho pôsobenia vo vedení firmy neodpovedalo, čo podozrenia ešte posilňuje.
Viac informácií nájdete tu:
Podnikateľom dochádza trpezlivosť: Štát zaviedol novú povinnosť, majiteľka butiku prišla o peniaze
Od mája musia všetci obchodníci na Slovensku umožniť bezhotovostné platby, no prax ukazuje, že nové pravidlo prinieslo aj vážne komplikácie. Majiteľka butiku Iveta sa rozhodla pre QR platby, aby sa vyhla nákladom na terminál, no pre technické nedostatky systému prišla o tovar aj o 88 eur.
Problém je v tom, že nie všetky banky sú zapojené do štátneho Notifikátora okamžitých platieb, ktorý posiela potvrdenie o úhrade priamo do pokladnice. Ak banka obchodníka alebo zákazníka systém nepodporuje, predajca často nevie, či platba naozaj prišla, a musí sa rozhodovať medzi dôverou voči zákazníkovi a rizikom finančnej straty.
Finančná správa tvrdí, že nejde o problém štátu, ale obchodnej politiky bánk, a ako riešenie odporúča napríklad zmenu banky. Podnikatelia však namietajú, že systém ich stavia do nevýhodnej situácie a núti ich znášať náklady aj riziká zle nastavenej digitalizácie.
Viac informácií nájdete tu: