V4 sa tvári ako znovuzrodená, no pod povrchom tlie výbušná téma: Ukrajina, Maďari aj Rusko preveria jej jednotu

Stuška vidí šancu, Krátky varuje pred ilúziami. V4 čaká test pri Ukrajine a Rusku.  

Stuška označil V4 za formát, ktorý má dlhodobý význam bez ohľadu na to, či krajiny rokujú samostatne alebo vo formáte V4+. Pripustil však, že vzťahy medzi štvoricou krajín v minulosti poznačili „krízy, komunikačné šumy a nedorozumenia“.

Podľa neho sa preto význam V4 oslabil, no vystúpenia premiérov chápe ako signál, že skupina môže znovu zohrávať dôležitejšiu úlohu. Hovoril najmä o strategickej a cezhraničnej spolupráci, ale aj o spoločnom postupe v rámci Európskej únie a voči iným veľkým zoskupeniam.

Krátky: Pre Slovensko je to príležitosť

Rastislav Krátky ocenil, že všetci štyria premiéri deklarovali záujem o silnejšiu a intenzívnejšiu spoluprácu. „Toto vítam,“ povedal. Za dôležité označil aj to, že slovenský premiér Robert Fico (Smer) hovoril o aktívnom zapojení Slovenska do V4.

„Toto môže byť príležitosť pre Slovensko,“ zdôraznil Krátky. Všímal si najmä vystúpenie poľského premiéra Donalda Tuska, ktorý podľa neho hovoril o ambícii byť veľmocou – nielen z bezpečnostného, ale aj ekonomického pohľadu.

Krátky pripomenul aj viacročný finančný rámec Európskej únie. „To budú stovky miliárd eur, o ktoré sa budeme môcť uchádzať. A Slovensko v spolupráci aj vo V4, aj s Poľskom má v tomto veľkú príležitosť. A treba ju využiť,“ povedal.

Ukrajina ako najcitlivejšia téma

Kým v otázkach migrácie, ochrany hraníc, dopravy či zdravotníctva vidia politici priestor na zhodu, vojna na Ukrajine zostáva jednou z najcitlivejších tém.

Krátky upozornil, že V4 by nemala pôsobiť ako blokujúca sila v Európe. „V4 by nemala byť skupina krajín, ktoré blokujú európske politiky. Nemá to byť megafón frustrácie,“ povedal. Podľa neho má ísť o skupinu krajín, ktorá hľadá spoločné záujmy a spoločne ich presadzuje.

Zároveň však varoval pred tým, aby sa pri obnove spolupráce taktne mlčalo o vojne. „Na Ukrajine máme agresora. Pretože to je ukrajinská zem, kde Rusi prišli, a takto to je. Nie je to naopak,“ vyhlásil Krátky. V4 by podľa neho mala mať v tejto otázke jednotný a jasný postoj.

Stuška reagoval, že Slovensko podľa neho Ukrajinu podporuje, hoci nie „bezbreho“. Hovoril o humanitárnej pomoci, budúcnosti Ukrajiny, jej bezpečnosti aj potrebe územnej celistvosti a mieru. Zároveň tvrdil, že Slovensko v niektorých momentoch brzdilo diskusiu, keď podľa neho téma Ukrajiny prekrývala všetko ostatné.

Krátky zdôraznil, že mierové rokovania sa nemôžu viesť bez Ukrajiny. „Vždy musí byť súčasťou takéhoto stola Ukrajina. Čiže o Ukrajine sa hovorí s Ukrajinou zároveň,“ povedal. Za nevyhnutné označil aj bezpečnostné záruky do budúcnosti.

Maďarsko, Benešove dekréty a „zbytočná rozbuška“

V druhej časti diskusie sa hovorilo aj o vzťahoch Slovenska s Maďarskom. Moderátorka pripomenula otázky okolo Benešových dekrétov a vyjadrení týkajúcich sa územia.

Stuška povedal, že takéto témy patria skôr do bilaterálnych rokovaní. Podľa neho je správne, ak sa o nich nebude rozhodovať na pôde V4, ale medzi Slovenskom a Maďarskom priamo. Zároveň pripomenul, že otázka povojnového usporiadania sa netýka iba Slovenska a Maďarska, ale aj Česka.

Na otázku, či môže ísť o novú rozbušku vo V4, odpovedal jasne: „Je zbytočnou rozbuškou.“ Podľa neho však časom nebude ohrozovať partnerstvo.

Krátky označil tému Benešových dekrétov za niečo, čo by malo zostať len „pozostatkom kampane“ či „politickým folklórom“. „Maďari majú úplne iné problémy, oveľa aktuálnejšie, ako takéto staré historické zmluvy alebo dekréty,“ povedal. Ako príklad uviedol potrebu rozbehnúť čerpanie eurofondov.

Energetika ukáže, kde sa V4 zhodne a kde nie

Ďalšou spornou oblasťou je energetika. Krátky nadviazal na vyjadrenia Roberta Fica o potrebe nižších cien energií pre priemysel. Upozornil však, že ak majú podniky platiť menej, treba povedať, kto to zaplatí.

„Keď Robert Fico hovorí o tom, že potrebujeme pre priemysel lacnejšiu elektriku, znamená to, že tú cenu prenesie na plecia domácností?“ pýtal sa Krátky.

Moderátorka pripomenula, že v otázke ruských energonosičov nie sú postoje krajín V4 jednotné. Poľsko a Česko sú podľa nej inde ako Slovensko a Maďarsko. Stuška na to reagoval, že Slovensko a Maďarsko majú špecifické postavenie z hľadiska diverzifikácie, bezpečnosti a dostupnosti energií.

Podľa Stušku preto bude dôležitý aj formát V4+, napríklad pri rokovaniach s Talianskom či krajinami Balkánu. Hovoril aj o tom, že pri riešení vojny a energetickej bezpečnosti treba rokovať nielen s Ukrajinou, ale aj s Ruskom.

Krátky súhlasil, že diplomatický kontakt sám osebe nemusí byť problém, no podľa neho musí byť koordinovaný. „Tam ide o to, aby EÚ vystupovala jednotne. Ak bude jednotne vystupovať, tak bude silná,“ povedal. Pripomenul tiež, že Slovensko nemôže stáť mimo spojencov. „Slovensko nie je neutrálne. Slovensko je súčasťou EÚ, eurozóny, NATO,“ dodal.

Reštart áno, ale bez ilúzií

Diskusia ukázala, že návrat V4 k aktívnej spolupráci môže byť pre Slovensko príležitosťou – najmä pri investíciách, eurofondoch, infraštruktúre, energetike či regionálnej bezpečnosti. Zároveň však platí, že obnovená spolupráca nebude jednoduchá.

Najväčšími testami zostávajú vojna na Ukrajine, rozdielny vzťah k Rusku, energetická závislosť a citlivé bilaterálne témy medzi Slovenskom a Maďarskom. V4 tak môže znovu hľadať spoločný hlas, no iba vtedy, ak sa jej podarí zvládnuť otázky, ktoré ju v minulosti rozdelili.

Pozrite si celú debatu.