Väčšina iba na papieri? Ľupták verí v dovládnutie, Viskupič varuje pred drahými dohodami za hlasy

Má vláda ešte spoľahlivú väčšinu, alebo si bude musieť podporu na každý zákon vyrokovať osobitne? O pomeroch v koalícii po odchode Romana Malatinca k Tomášovi Tarabovi diskutovali v relácii Téma dňa na ta3 Pavol Ľupták, podpredseda hospodárskeho výboru parlamentu zo skupiny okolo Rudolfa Huliaka, a Marián Viskupič zo SaS, podpredseda finančného výboru.  

Politici sa venovali aj zmenám volebných pravidiel, štátnemu rozpočtu a výsledkom hospodárskej politiky. Kým Ľupták očakáva úspešné dovládnutie kabinetu, Viskupič varuje, že udržiavanie jeho podpory bude občanov draho stáť.

Väčšinu preveria hlasovania

Hneď v úvode diskusie dostal Ľupták otázku, či má vláda stabilnú väčšinu v parlamente. Moderátor pritom upozornil, že po Malatincovom prestupe má koalícia 75 garantovaných hlasov. Ľupták pripustil, že skutočnú pevnosť vládnej podpory ukážu až rokovania premiéra Roberta Fica s Tarabom a Malatincom. „Momentálne má na papieri. Na papieri má a v skutočnosti uvidíme za chvíľu,“ odpovedal.

Viskupič považuje odloženie parlamentného hlasovania za dôkaz opačného stavu. „Vláda garantovanú väčšinu nemá. Keby ju mala, tak neodkladá celotýždenné hlasovanie,“ vyhlásil. Poukázal aj na rokovanie poslaneckého klubu Smeru na úrade vlády a premiérove vyjadrenia o potrebe hľadať podporu u ďalších poslancov.

Ľupták označil Ficove výhrady voči koaličným partnerom za opodstatnené. Pri problémoch v klube SNS však zdôraznil zodpovednosť jej predsedu Andreja Danka. Podľa neho neboli dodržané dohody s ľuďmi, ktorí národniarom pomohli dostať sa do parlamentu. Ak Danko pri rozdeľovaní ministerstiev deklaroval desať poslaneckých hlasov, mal si podľa Ľuptáka ich podporu aj udržať.

Malatincov odchod huliakovcov zaskočil

Obaja hostia kritizovali Malatincov presun k Tarabovi, jeho motiváciu však pomenovali odlišne. Viskupič v ňom vidí hľadanie ďalšej politickej príležitosti po pôsobení v Hlase a následne pri Huliakovi. „Prospechárstvo a zradcovstvo. Ja to čítam takto,“ povedal.

Ľupták takéto označenia odmietol, neskrýval však sklamanie. Huliak sa podľa neho o odchode dozvedel ráno a on približne o hodinu neskôr od novinára. Pripomenul podporu, ktorú Malatinec dostával pri aktivitách v kultúre a folklóre, aj pomoc so zabezpečením sponzorov pre kandidatúru v regionálnych voľbách.

„Ja si to vysvetľujem prehnanými politickými ambíciami,“ uviedol Ľupták. Zdôraznil, že ambície majú svoje hranice: „Nemôžem urobiť čokoľvek len preto, aby som sa v politike udržal.“ Malatincov odchod neskôr označil za úder pod pás, zároveň však doplnil, že poslanec sa s nimi rozlúčil ústne aj písomne a bez ostrých slov.

Viskupičovi pripomenul prestup Martiny Holečkovej z KDH do SaS. Opozičný poslanec zdôrazňoval najmä to, že Malatinec zmenil politické pôsobisko opakovane počas jedného volebného obdobia.

Ľupták je skeptický aj k vyhliadkam pripravovanej Tarabovej strany. Upozornil na čas potrebný na registráciu a vybudovanie regionálnych štruktúr. Viskupič zase spochybnil, či možno dôveryhodný projekt postaviť na ľuďoch, ktorí opakovane menia politické zázemie. Z vlastnej komunálnej skúsenosti podľa svojich slov nevidí ani výrazný všeobecný prínos Tarabovho pôsobenia pre samosprávy.

Rozpočet má inú váhu ako volebné zmeny

Malatincov odchod podľa diskutujúcich posilňuje vyjednávaciu pozíciu Tarabovej skupiny. Ľupták pripustil, že sa tým môže zmeniť aj vplyv huliakovcov. Kritizoval však Tarabu a poslanca Petra Slyška za to, že sa zdržali pri hlasovaní o rozpočte. Ich postup označil za hazard a argumentoval rizikom rozpočtového provizória aj možnými finančnými či ratingovými dôsledkami, ak by rozpočet neprešiel.

Odlišne hodnotil prípadné odmietnutie návrhu na zrušenie voľby poštou. „Keď nezahlasujú a ten zákon neprejde, tak asi na Slovensku nebude lacnejší ani drahší chlieb,“ povedal. Neschválenie volebnej zmeny podľa neho nemá rovnakú váhu ako neprijatie rozpočtu.

Viskupič označil avizovaný odpor Tarabovej skupiny voči zásahom do volebných pravidiel za možný pozitívny dôsledok nového rozloženia síl. Spomenul aj úpravy preferenčného hlasovania. „Nemôže sa jedenásť mesiacov pred voľbami meniť volebný zákon v takýchto zásadných veciach,“ zdôraznil.

Udržať vládu vraj nestačí

Ľupták vysvetľoval podporu vlády dodržiavaním dohody so Smerom. Pri rozhodovaní, či blokovať parlament, podľa neho huliakovci zvažujú svoje záväzky aj stabilitu koalície. „Je to o dodržiavaní slova,“ povedal. Kým dohody s Dankom podľa jeho verzie neboli dodržané, záväzok voči Smeru jeho skupina rešpektuje.

Viskupič namietal, že samotné udržanie kabinetu nemá byť hlavným politickým cieľom. „Cieľom koalície má byť pracovať v prospech ľudí, v prospech krajiny, v prospech ekonomiky,“ vyhlásil. Huliakovcom vyčítal, že svoj vplyv nevyužili na presadenie lepších zákonov.

Ľupták odmietol predstavu, že by mali vládu položiť vždy, keď sa im nepodarí niečo vyrokovať. Za jeden z výsledkov spolupráce označil aj to, že nevládne Progresívne Slovensko so SaS. Svoj postoj spájal s odmietaním progresívnej politiky, pričom kriticky hovoril aj o rodových témach a podpore Ukrajiny. Viskupič reagoval otázkou, či nemá byť dôležitejšie to, ako sa občanom žije, než zabránenie vláde politických súperov.

Vyššie dane a spor o kasína

Pri hodnotení ekonomiky sa poslanci zásadne rozišli. Viskupič vláde vyčítal vyššie dane a odvody, transakčnú daň aj daň zo sladených nápojov. Kritizoval tiež výsledky konsolidácie. Podľa jeho hodnotenia sa vláde podarilo vybrať od ľudí viac peňazí, nie však dosiahnuť sľubované ozdravenie verejných financií.

Ľupták oponoval, že voliči dali mandát dvom sociálnodemokratickým stranám, čomu zodpovedá ľavicové smerovanie vlády so sociálnym dôrazom. Jeho skupina podľa neho navrhovala aj príjmy, ktoré by nezaťažili podnikateľov či ekonomicky slabších ľudí.

Ako príklad uviedol zámer dostať kasína pod štát pri končiacich licenciách súkromných prevádzkovateľov. Tvrdil, že neuskutočnením tohto plánu štát prišiel najmenej o 200 miliónov eur ročne. Argumentoval aj zahraničnými príkladmi vrátane Monaka a Viedne a opozícii vyčítal, že návrh zosmiešňovala.

Spor nadväzoval na novelu o hazarde, ktorá mala Tiposu umožniť prevziať licencie od prevádzkovateľov kasín. Prezident Peter Pellegrini ju v novembri 2025 vetoval, pričom namietal najmä zásah do práv samospráv.

Viskupič Ľuptákov výklad odmietol. Podľa neho návrh zvýhodňoval konkrétneho majiteľa kasína a Huliakov postup označil za korupčný. Svoje obvinenie opieral o podobu predloženého návrhu. „Presne tak sa zákony nemajú robiť,“ dodal.

Tarabu odvolali, teraz potrebujú jeho hlasy

Diskusia sa vrátila aj k paradoxu, že vláda potrebuje podporu Tarabu po jeho odvolaní z funkcie. Ľupták zdôrazňoval, že za odvolaním stála SNS spolu s opozíciou. Jeho skupina sa podľa neho po konzultácii so Smerom na hlasovaní nezúčastnila, čím podľa vlastného hodnotenia Tarabu nepriamo podporila.

Pripustil však, že koalícia jeho hlasy potrebuje. Viskupič v rokovaniach o podpore jednotlivých zákonov vidí riziko obchodovania za politické protislužby. Koalícii pritom pripomenul jej niekdajšiu kritiku „zlepencov“. K Smeru, Hlasu a SNS pripočítal skupiny okolo Samuela Migaľa, Huliaka a Tarabu.

Ľupták súčasné usporiadanie opísal ako „koalíciu v koalícii“. Pripomenul, že na kandidátke SNS sa do parlamentu prekrúžkovali viacerí kandidáti zo spodných miest, on sám zo 140. pozície. Zdôraznil tiež, že rozpočet aj podľa neho podstatné zákony súvisiace s programovým vyhlásením už boli prijaté. Prípadné neschválenie niektorých ďalších návrhov preto nepovažuje za hrozbu zásadného otrasu krajiny.

Predčasné voľby nečakajú

Obaja poslanci predpokladajú pokračovanie vlády. Zhodli sa aj na tom, že skoršie voľby by boli nevýhodné pre Tarabu, ktorý potrebuje čas na budovanie novej strany. Ľupták však predčasné voľby úplne nevylúčil, hoci premiér deklaroval riadny termín volieb. Fico podľa neho môže možnosť skorších volieb využiť, ak požiadavky partnerov prekročia únosnú hranicu.

Viskupič očakáva skôr dohodu, upozorňuje však na jej možnú cenu. V závere poukázal na ostatné výdavky vo Všeobecnej pokladničnej správe, kde sú podľa jeho slov približne dve miliardy eur bez konkrétneho určenia. Tvrdil, že premiér môže tieto zdroje využívať na získavanie podpory jednotlivých skupín. Náklady podľa neho ponesú aj ďalšie generácie, keďže štát si musí požičiavať.

Ľupták neočakáva ďalšie vyjednávanie o ministerstve. Tarabova skupina sa podľa neho sústredí na novú stranu a na odlíšenie od koaličných partnerov.

Rozostavané projekty verzus rastúci dlh

Rozdielne zostalo aj celkové hodnotenie kabinetu. Ľupták vyzdvihoval rozostavané projekty, nízku nezamestnanosť a plnenie vládneho programu. Tvrdil, že vnútorné spory sa na jeho smerovaní zásadne neprejavili. „Nie je preto drahší chlieb, že sa rozpadol poslanecký klub SNS alebo že sa rozpadol poslanecký klub Hlasu,“ argumentoval.

Viskupič namietal stagnáciu ekonomiky, vyššie daňové zaťaženie a slabé výsledky konsolidácie. Tvrdil, že deficit zostáva na úrovni zo začiatku vládnutia a dlh vzrástol o 31 miliárd eur. Pri stavebných projektoch upozornil na rozdiel medzi začatou výstavbou a dokončenými nemocnicami.

Ľupták hodnotil pomer dlhu k výkonu ekonomiky ako priaznivý a odvolával sa na hodnotenia ratingových agentúr. Rast dlhu v absolútnych sumách zasadil do širšieho medzinárodného kontextu. Viskupič mu oponoval tvrdením, že Slovensko má najnižšie ratingy za posledných dvadsať rokov.

Zhodu tak našli skôr v očakávanom trvaní vlády než v hodnotení jej práce. „Táto vládna koalícia s pravdepodobnosťou na 99,9 percenta dovládne. A úspešne dovládne,“ uzavrel Ľupták. Viskupič mu na konci relácie odkázal: „Koalícia dovládne neúspešne.“

Témy:
Robert Fico
Smer
SNS
Pavol Lupták
Roman Malatinec
vláda
predčasné voľby
Tomáš Taraba
Rudolf Huliak
ta3
téma dňa

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.