Varovali pred problémom, potom ho priniesli do parlamentu. Rušenie volieb poštou je rukojemníkom Danka a Huliaka

O osude volebného práva tisícok Slovákov žijúcich v zahraničí stále nie je rozhodnuté.  

Poslanci mali o návrhu zákona z dielne Smeru hlasovať na aktuálne prebiehajúcej parlamentnej schôdzi, no vyzerá to tak, že schválenie bude musieť počkať až do septembra.

Koaliční partneri sa totiž stále nedohodli na definitívnej podobe zmien volebného zákona. Jablkom sváru je tento raz pozmeňujúci návrh SNS, ktorý mení pravidlá preferenčného hlasovania v parlamentných voľbách. Národniari navrhujú zvýšiť hranicu potrebnú na posun kandidáta na kandidátke z troch na osem percent hlasov odovzdaných pre jeho stranu.

Čítajte viac Voliť zo zahraničia bude možné aj inde ako na veľvyslanectvách, Gašpar avizuje pozmeňovák

Vďaka tomu by mohli predísť situácii, ktorá nastala po posledných parlamentných voľbách v roku 2023. Na kandidátke SNS sa vtedy dostali do parlamentu viacerí nestraníci, ktorí sa vďaka krúžkom dostali na zvoliteľné pozície.

Ak by vtedy platila podmienka ôsmich percent, do parlamentu by sa tesne nedostal napríklad vládny splnomocnenec Peter Kotlár či Pavel Ľupták, ktorý vystúpil z klubu SNS a pridal sa do skupinky „huliakovcov“.

SNS argumentuje, že vyššie kvórum posilní vplyv strán na skladbu kandidátnych listín. Kritici naopak upozorňujú, že zníži možnosť voličov ovplyvniť poradie kandidátov.

Čítajte viac Voľba poštou sa končí, nahradia ju komisie na ambasádach. Čo to znamená pre voličov?

Kým Hlas deklaruje, že takúto zmenu podporí, nesúhlasia s ňou poslanci pôsobiaci v mimoparlamentnej Strane vidieka okolo Rudolfa Huliaka. „Keď sa schváli osempercentné kvórum, my nepodporíme zákon,“ vyhlásil jeden z nich, Roman Malatinec.

Puci zároveň naznačil, že ďalší postup závisí čisto od dohody medzi šéfom SNS a ministrom športu. Ak kompromis nájdu, novela by mohla pokračovať štandardným procesom. „Pokiaľ sa stretne pán Danko s pánom Huliakom a vydiskutujú si tento rozpor, pôjdeme riadne ďalej bez problémov,“ uviedol.

Dohodnú sa?

Situáciu vo štvrtok komentoval aj podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer). Potvrdil, že spor medzi SNS a Stranou vidieka naďalej pretrváva. „A čo sa týka ôsmich percent na prekrúžkovanie sa, tam nie je vyjasnená ešte stále situácia medzi SNS a Stranou vidieka,“ vyhlásil v televíznej relácii ta3.

Podľa Gašpara však koalícia stále hľadá kompromis. Pripomenul, že pri iných častiach novely už k dohode prišlo, a verí, že rovnaký scenár sa zopakuje aj pri spornom návrhu SNS.

Poslanec Smeru Dušan Jariabek situáciu opísal ako „stav prekáračiek“ medzi koaličnými partnermi. „Čakáme, ako tá prekáračka dopadne,“ povedal novinárom.

Patovú situáciu nepriamo potvrdil aj predseda parlamentu Richard Raši (Hlas). Hoci očakáva, že poslanci o novele napokon rozhodnú v priebehu budúceho týždňa, priznal, že koalícia stále nemá dohodu na jej konečnej podobe.

Pri otázke, kedy sa bude o novele zákona hlasovať, kritizoval opozíciu. Tá sa podľa neho snaží obštrukciami brániť tomu, aby parlament plnil svoju funkciu a prijímal zákony. „My aj tento odpor opozície, tento protislovenský legislatívny teror, prekonáme,“ uviedol.

Čítajte viac Pred NR SR sa konal opozičný protest proti návrhu zmien pri voľbe zo zahraničia

Scenár odkladu zákona na september už vo štvrtok pripustil aj šéf poslaneckého klubu Hlasu. „Všetky možnosti sú v hre,“ skonštatoval Puci. Zároveň však situáciu nedramatizoval. „Čo sa stane, keď tento zákon neprejde? Podľa mňa nič,“ uviedol.

Odklad hlasovania pritom nie je v koalícii novou témou. Možnosť, že sa o volebnej reforme nebude rozhodovať ešte pred letnou prestávkou parlamentu, v minulosti pripustil aj predseda SNS Andrej Danko.

Čo novela mení

Novela z dielne Smeru prináša zmeny pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorí by po novom už nemohli hlasovať poštou. Veľké percento hlasov zo zahraničia získali v posledných parlamentných voľbách práve opozičné strany, preto aj rušenie považujú za účelové.

Pre PS sa v roku 2023 rozhodlo vyše 61 percent Slovákov žijúcich za hranicami. Druhým najpopulárnejším politickým subjektom sa stala SaS s takmer 11 percentami.

Predseda poslaneckého klubu SNS Roman Michelko ešte v čase, keď sa debaty o návrhu len začali, istú účelovosť priznal. „Nebudem urážať súdnosť poslucháčov a poviem, ako je. Keď sme videli výsledky volieb, je to extrémne výhodné pre opozíciu,“ uviedol v Rádiu Slovensko k výsledkom z roku 2023.

Čítajte viac Hlas zo zahraničia bude mať cenu: čo znamená koniec voľby poštou pre zahraničných Slovákov

Za hlavný dôvod zmeny však považuje fakt, že hlasovanie na ambasádach by bolo „čistejšie“ riešenie. „Vychyľuje sa to v prospech jednej časti politického spektra, keď to bude na ambasádach, bude to trošku vyrovnanejšie,“ dodal.

SNS zároveň navrhuje aj ďalšie zmeny vo volebnom systéme. Okrem zvýšenia hranice na prekrúžkovanie kandidátov chce znížiť počet preferenčných hlasov, ktoré môže volič udeliť, zo štyroch na tri.

Namiesto toho by mali voliť osobne vo volebných miestnostiach zriadených v zahraničí. Pôvodný návrh počítal len so zastupiteľskými úradmi, po koaličných rokovaniach sa však okruh miest, kde bude možné hlasovať, rozšíril.

Čítajte viac Návrh zmien pri voľbe zo zahraničia je v parlamente, predložil ho Smer

S pozmeňujúcim návrhom prišiel Hlas. Podľa neho by mohli volebné miestnosti vzniknúť aj na stálych misiách pri medzinárodných organizáciách či na pracoviskách zriadených zastupiteľskými úradmi. Koalícia tým reagovala na kritiku, že v niektorých krajinách by voliči museli za hlasovaním cestovať stovky kilometrov.

Návrh zároveň rozširuje možnosť hlasovať zo zahraničia aj v prezidentských voľbách. Súčasťou novely sú aj ďalšie úpravy volebných pravidiel vrátane zmien vo výške volebných kaucií pre kandidujúce politické strany. Doteraz to bolo 17-tisíc eur, po novom to má byť 25-násobok priemernej mzdy – momentálne vyše 40-tisíc eur.

Parlament sa k návrhu vrátil v piatok, kedy Michelko v pléne predložil už avizovanú problematickú zmenu o osem percentnej hranici. „Prečítam pozmeňujúci návrh, ktorý možno spôsobí, že priechodnosť tohto zákonu bude problematická, ale som pradovravný, nie?” podotkol s úsmevom pred svojim vystúpením.

Aktuálne je úprava v druhom čítaní a očakáva sa ešte viacero pozmeňujúcich návrhov, ako aj mimoriadne dlhá rozprava.