Varšava povolila Ukrajincom pátrať po obetiach v Poľsku. Vojnový spor, ktorý desaťročia rozdeľuje susedov, sa znovu otvára

Varšava povolila Ukrajine pátrať na východe Poľska po ukrajinských civilistoch, ktorých v roku 1944 zabili poľskí partizáni. Rozhodnutie je súčasťou snahy oboch susedných krajín vyriešiť historický spor z druhej svetovej vojny, ktorý zaťažuje ich vzájomné vzťahy, uviedla agentúra AFP.  

Povolenie udelené ukrajinskej nadácii sa týka archeologických prác v obci Lasków v Lubelskom vojvodstve, uviedol regionálny pamiatkový kurátor Dariusz Kopciowski. Kyjev toto rozhodnutie prijal ako pozitívny signál. Na povolenie Ukrajina podľa rozhlasovej stanice Rádio Sloboda čakala viac ako rok.

„Je to ukazovateľ, že sme na správnej ceste,“ povedal agentúre AFP ukrajinský veľvyslanec v Poľsku Vasyl Bodnar a pripomenul, že predchádzajúce povolenie bolo udelené v roku 2025. „Existujú aj ukrajinské obete konfliktu počas druhej svetovej vojny a je potrebné si ich uctiť,“ dodal.

Varšava a Kyjev sa už desaťročia sporia o interpretáciu masakrov spáchaných oboma stranami počas druhej svetovej vojny. Hoci sú obe krajiny v súčasnosti spojencami tvárou v tvár ruskej invázii na Ukrajinu, historický spor naďalej zaťažuje ich vzťahy v čase, keď sa ich spolupráca javí ako nevyhnutná, keďže Poľsko je významným podporovateľom Kyjeva a kľúčovou základňou pre prepravu západnej pomoci Ukrajine.

Jadrom sporu sú masakry na Volyni, ktorá bola pred druhou svetovou vojnou súčasťou Poľska a dnes je súčasťou Ukrajiny. Nacionalisti z Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) podľa Varšavy v rokoch 1943 až 1945 zabili 70 000 až 100 000 poľských civilistov, zatiaľ čo odvetné akcie poľského odboja si vyžiadali 10 000 až 12 000 ukrajinských obetí. Varšava označuje tieto masakry za „genocídu“ poľskej menšiny, zatiaľ čo Ukrajina, ktorá oslavuje členov UPA ako bojovníkov za ukrajinskú nezávislosť, považuje tieto udalosti za vojnovú „tragédiu“.

Otázka exhumácií sa stala skúškou schopnosti oboch krajín prekonať historické rozpory. Spolupráca v tejto oblasti, obnovená v roku 2024 po niekoľkých rokoch patovej situácie, však bola v máji zatienená roztržkou, ktorá nasledovala po tom, čo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj súhlasil s pomenovaním vojenskej jednotky po Hrdinoch UPA. Toto rozhodnutie vyvolalo veľký diplomatický konflikt s Varšavou.

Od ruskej invázie vo februári 2022 je UPA na Ukrajine uctievaná ako sila, ktorá počas sovietskeho obdobia bojovala za nezávislosť od Moskvy. UPA však bola zároveň vykresľovaná ako sila, ktorá spolupracovala s nemeckými nacistami, bojovala proti poľskému odboju a zabíjala Poliakov, Židov a ďalších civilistov, dodala AFP.

Poľský denník Rzeczpospolita koncom augusta informoval o pohrebe 55 poľských obetí masakrov na Volyni, obyvateľov dvoch zaniknutých poľských obcí Ostrówek a Wola Ostrowiecka, ktorých pozostatky boli exhumované na prelome júla a augusta. Ukázalo sa, že viac ako polovicu obetí v masových hroboch tvorili ženy a deti. To podľa poľských historikov svedčí o tom, že išlo o naplánovanú a chladnokrvne uskutočnenú genocídu. Celkovo Ukrajinci v oboch obciach počas niekoľkých hodín zabili 1 050 ľudí vrátane stoviek žien a detí.

„Volynská tragédia je ťažkou, smutnou a tragickou súčasťou našich dejín. Je pre nás dôležité pamätať si tieto udalosti, je to pre nás poučenie do budúcnosti,“ poznamenal námestník ukrajinského ministra kultúry Ivan Verbyckyj.

Témy:
Volynský masaker
Volyn

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.