Vedci odhaľujú skrytý svet snov. Takmer každý z nás sníva, aj keď si ráno nič nepamätá

Aj tí, čo tvrdia, že nesnívajú, sa mýlia. Zistite, prečo sny miznú z pamäti a ako si ich môžete lepšie zapamätať.  

Aj keď každú noc snívame, často si po prebudení nepamätáme žiadne detaily zo svojich snov. Vedci sa snažia vysvetliť, prečo je to tak a čo ovplyvňuje našu schopnosť zapamätať si obrazy a vnemy počas spánku. Ukazuje sa, že spôsob, akým sa zobudíme, a fáza spánku, ktorá prebudeniu ráno predchádza, majú kľúčový vplyv na našu pamäť snov.

Výskumy naznačujú, že pravidelne sníva takmer každý z nás – dokonca aj ľudia, ktorí sú presvedčení, že sa im nikdy žiadne sny nezdajú. Docentka psychológie a neurovedy na Furmanovej univerzite Erin Wamsleyová, ktorá sa zaoberá skúmaním spánku a snívania, upozorňuje, že prakticky každý si dokáže niečo zo svojich snov vybaviť, ak sa prebudí počas aktívnej fázy spánku.

Jedinou výnimkou sa zdajú byť ľudia, ktorí stratia schopnosť snívať v dôsledku poškodenia mozgu alebo ochorenia v určitých oblastiach mozgu, čo má však aj ďalšie vážne následky.

Spánok a pamäť – prečo zabúdame sny?

Snívanie je relatívne stála súčasť života, mení sa len pamäť. Neexistuje jediná odpoveď na otázku, prečo je to tak, a mnohé otázky týkajúce sa snov zostávajú nezodpovedané. Veda však ponúka niekoľko náznakov, prečo sú sny často ťažko zapamätateľné.

Pamäť na sny je zvyčajne krátkodobá. Aktivita nášho mozgu počas spánku sa líši od tej v bdelom stave, čo ovplyvňuje schopnosť zapamätať si sny. Výskumy spánku ukazujú, že sny si zriedkakedy pamätáme, ak sa neprebudíme počas nich alebo tesne po snívaní a následne sa nezamyslíme nad tým, čo sme zažili.

Ako vysvetľuje Wamsleyová, sny si najlepšie pamätáme vtedy, keď im venujeme pozornosť a sme si ich vedomí, inak rýchlo vyprchajú. Môže to byť spôsobené rozdielmi v aktivite neurotransmiterov, ktoré sa vyskytujú, keď sme bdelí.

Počet prebudení počas noci má tiež význam. Niekoľko krátkych prebudení je normálne a môže podporiť zapamätanie snov. Časté a dlhé prebudenia však môžu viesť k horšej kvalite spánku a byť príznakom porúch spánku. Odborníci zdôrazňujú, že po prekročení určitého prahu časté prebúdzanie negatívne ovplyvňuje náš odpočinok.

Fázy spánku a ich vplyv na zapamätanie snov

Počas noci sa náš spánok skladá z niekoľkých cyklicky sa opakujúcich fáz: REM (rapid eye movement), NREM 1, NREM 2 a NREM 3 (non-REM).

Najľahšou fázou je NREM 1, do ktorej vstupujeme hneď po zaspaní. Trvá len niekoľko minút, po ktorých nasleduje fáza NREM 2. Vtedy sa mozgové vlny spomaľujú a aktivita sa objavuje len v krátkych sériách. Táto fáza tvorí takmer polovicu celkového spánku dospelého človeka. Potom nasleduje fáza NREM 3 alebo REM.

Vo fáze NREM 3 spánku, známej aj ako hlboký spánok, sa mozgové vlny ešte viac spomaľujú a sú konzistentnejšie. Tento typ spánku sa vyskytuje relatívne skoro v noci, je kľúčový pre kvalitný odpočinok a tvorí asi štvrtinu nášho spánku. Nakoniec, počas REM spánku je neurónová aktivita podobná aktivite mozgu v bdelom stave. Oči sa rýchlo pohybujú pod viečkami (odtiaľ názov) a v tejto fáze strávime tiež asi štvrtinu noci.

„Možno ste počuli, že REM spánok je čas, keď sa objavujú sny. A je pravda, že mnohé z našich najživších, najprepracovanejších a najdlhších snov sa vyskytujú práve počas tejto fázy,“ hovorí Wamsleyová.

Hoci sny sa najčastejšie objavujú v REM fáze, odborníčka upozorňuje, že môžu vzniknúť aj v iných fázach spánku. Ich zapamätanie je však vtedy menej pravdepodobné. Najväčšia šanca na zapamätanie sna je, keď sa prebudíme práve počas REM fázy. Navyše, čím je ráno bližšie, tým je náš mozog aktívnejší, čo podporuje zapamätanie si snov z tohto časového úseku.

Spôsob prebúdzania je dôležitý

Nielen fáza spánku, ale aj spôsob, akým sa prebúdzame, ovplyvňuje pamäť snov. Prirodzené prebudenie bez použitia budíka môže zvýšiť šancu na zapamätanie snov. Náhle prebudenie na zvuk budíka môže prerušiť spánkový cyklus v nevhodnom momente a sťažiť zapamätanie sna.

Výskumníčka kognitívnej neurovedy v Massachusetts General Hospital a Harvard Medical School Jing Zhangová sa venuje výskumu spánku a pamäti. Podľa nej môže používanie budíka zvyšovať hladinu kortizolu.

To spôsobuje, že naša pozornosť sa okamžite sústredí na povinnosti dňa namiesto zamyslenia sa nad snom. Preto by si ľudia, ktorí si chcú lepšie pamätať svoje sny, mali po prebudení nájsť chvíľu na zamyslenie sa nad tým, čo sa im snívalo.

Ďalšie faktory ovplyvňujúce zapamätanie snov

Emocionálna intenzita snov tiež ovplyvňuje ich zapamätanie. Sny so silným emocionálnym nábojom, podobne ako intenzívne spomienky v bdelom stave, sa ľahšie vybavujú.

V rôznych štúdiách vedci zistili, že vyššia úroveň otvorenosti – klasifikovaná v osobnostnom teste Veľkej päťky – koreluje so zvýšenou schopnosťou zapamätať si sny.

Napokon, rozdiely v štruktúre a fungovaní mozgu sa zdajú pri niektorých ľuďoch, ktorí majú predispozíciu k ľahšiemu zapamätaniu snov v porovnaní s inými.

Význam snov pre pamäť a emócie

Výskumy ukazujú, že sny môžu zohrávať úlohu pri konsolidácii pamäti a spracovaní emócií. Snívanie o úlohe, ktorú sme sa učili, môže zlepšiť naše neskoršie výsledky pri jej vykonávaní. Potvrdila to štúdia z roku 2010 pod vedením Wamsleyovej a jej pokračovanie z roku 2012.

Navyše, štúdia z roku 2024 vedená Zhangovou ukázala, že emocionálny stav účastníkov koreloval s obsahom snov (pozitívne sny z predchádzajúcej noci boli spojené s lepšou náladou nasledujúci deň) a tí, ktorí si svoje sny pamätali, boli menej náchylní na emocionálne reakcie na neutrálne podnety počas dňa.

Vedci tieto výsledky interpretujú ako dôkaz, že sny pomáhajú mozgu usporiadať spomienky a stanoviť priority. Prostredníctvom prehrávania prvkov nášho bdelého života môžu sny podporovať kognitívne a emocionálne procesy a pomáhať nám lepšie pochopiť samých seba.

„Myslím si, že venovať pozornosť svojim snom môže byť pre ľudí veľmi cenné – nie nevyhnutne preto, aby ich príliš analyzovali, ale aby pochopili, že sny sú znakom toho, že mozog vykonáva dôležitú emocionálnu a kognitívnu prácu,“ hovorí Zhangová. „Byť si vedomý svojich snov môže ľuďom pomôcť všimnúť si vzorce alebo emócie, ktoré odrážajú to, na čom ich myseľ pracuje, čo môže byť užitočné pri sebapoznávaní,“ dodáva.

Sny by sa nemali preceňovať

Aj keď sny môžu odrážať naše emócie a zážitky, odborníci varujú pred hľadaním skrytých významov v nich.

„Freudovská predstava, že sny sú v súlade s nejakým univerzálnym kódom, ktorý možno použiť na analýzu podvedomia, je nezmysel,“ hovorí Wamsleyová.

Odborníci zdôrazňujú, že len samotný snívajúci dokáže pochopiť význam svojho sna. Venovať pozornosť snom môže byť užitočné pri sebapoznávaní, ale netreba im pripisovať prehnaný význam alebo v nich hľadať skryté posolstvá.

Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier Media. Obsah a údaje v ňom uvedené boli prevzaté bez redakčných zásahov.